Čítať Bibliu vo svetle vzkriesenia

Vzkriesenie mení všetko v dejinách, ale chcem sa sústrediť na jeden z týchto „dôsledkov“, konkrétne, ako by malo Ježišovo vzkriesenie ovplyvniť spôsob, ako ľudia čítajú Bibliu.

Odpoveď na túto otázku začína samotným vzkrieseným Ježišom. V 24. kapitole Evanjelia podľa Lukáša, niekoľko dní po svojom zmŕtvychvstaní, stretol niektorých svojich učeníkov v dvorane na poschodí. Tam im dal krátku lekciu o tom, o čom je vlastne celá Biblia. Začal: „Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som bol ešte s vami, že sa všetko musí splniť, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch a v žalmoch.“ (L 24:44) Učenci sa zhodujú, že keď Ježiš hovorí o Mojžišovi, prorokoch a žalmoch, používal známu skratku na opis celej Biblie (Nová zmluva samozrejme ešte nebola napísaná).

O niekoľko okamihov Ježiš pokračoval: „Tak je napísané, že Kristus musel trpieť a na tretí deň vstať z mŕtvych a že sa musí kázať v Jeho mene pokánie na odpustenie hriechov všetkým národom.“ (L 24:46–47) Podľa zmŕtvychvstalého Ježiša je celá Biblia o Ňom — o Jeho smrti, vzkriesení a ako bude správa o Jeho smrti a vzkriesení kázaná Jeho ľudom po celú dobu, na všetkých miestach, všetkým ľuďom.

Ak sa usiluje nasledovať vedenie zmŕtvychvstalého Ježiša a čítať Bibliu vo svetle toho, čo dosiahol, vyplývajú z toho aspoň tri dôsledky.

Po prvé, ak sa vzkriesenie skutočne stalo, znamená to, že Biblia je správou o tom, čo Boh urobil, nie radou, podľa ktorej máš niečo spraviť ty. Keby nebolo vzkriesenia, Biblia by bola v podstate rovnaká ako iné náboženské texty a dávala by svojim nasledovníkom návrhy, čo by mali robiť, aby boli zadobre s bohom alebo bohmi daného náboženstva. Je pravda, že Biblia obsahuje usmernenia, ako majú kresťania žiť vo svete. Biblia je ale jedinečná tým, že primárne neposkytuje rady, morálne pravidlá alebo inšpiratívne bájky. Namiesto toho je Biblia v prvom rade záznamom o tom, čo Boh urobil, ako verne dodržal svoje sľuby, čo je najviditeľnejšie demonštrované na živote, smrti a vzkriesení Ježiša.

Čítať Bibliu vo svetle vzkriesenia znamená prísť k Biblii, aby sme videli najprv Ježiša a to, čo pre nás vykonal.

Druhým dôsledkom je, že Bibliu čítame správne, ak ju čítame „zozadu dopredu“. Každý milovník dobrých detektívnych príbehov vie, čo tým myslím. Moja rodina milovala sledovať detektívnu sériu Monk. Vo vrcholnom okamihu Monk vystúpil dopredu a plynule spojil stopy, ktoré sme dostali počas celej časti do súvislého a logického príbehu. Potrebovali sme vedieť koniec, aby sme správne dokázali porozumieť predchádzajúcim častiam príbehu.

Ježišovo vzkriesenie znamená čítať Bibliu podobne ako pozeráme dobrú detektívku. Ježišov život, smrť a vzkriesenie je „aha moment“ celého príbehu Biblie. Bez neho nedokážeme porozumieť, ako do seba zapadajú rozdielne časti Biblie.

Je tu ešte jeden dôsledok, ktorý potrebujem vyvodiť, keď čítame Bibliu vo svetle vzkriesenia — Bibliu čítame vo vzťahu so živým Kristom. Keď čítame Písmo a ponárame sa do pravdy Biblie, robíme to v jednote so vzkrieseným Kristom. Ježiš žije a žije vo svojom ľude. To znamená, že čítanie Biblie nie je iba plochou, statickou skúsenosťou, pri ktorej získavame iba informácie, ale živé stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom, pri ktorom Kristus vedie svoj ľud skrze moc Ducha.

Späť k 24. kapitole Evanjelia podľa Lukáša: Zmŕtvychvstalý Ježiš ukázal dvom svojim učeníkom, že celá Biblia je o ňom a potom zmizol. Oni povedali: „Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma?“ (L 24:32) Toto je to, čo môže vyprodukovať čítanie Biblie vo svetle vzkriesenia: srdcia horiace nádejou a úžasom, keď stretávame živého Krista na stránkach Písma.