Čo ak sa stane najhoršie?

kelsey hannah. @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/meiandra/6423699191

  • 1. Okt '14
  • 4 minúty
  • 1190

Zistila som, že sa čoraz viac bojím. Nie je to ten strach, pri ktorom sa zastavuje srdce a celého ťa obklopí strach, je to skôr ten neprestajne hlodajúci pocit, ktorý prichádza, keď hľadíš na negatívny vývoj súčasnosti a predpokladáš, že veci sa nezmenia. Keď uvažuješ o budúcnosti a pýtaš sa: „Čo ak sa stane najhoršie?"

Čo ak.

Celý svoj život som strávila uvažovaním nad „čo ak". Tieto otázky majú vlastnosť, že ma vyvádzajú z miery, ničia môj pokoj a zanechávajú ma v neistote.

Ľudia v Biblii sa tiež trápili otázkou „čo ak". Keď Boh Mojžišovi povedal, aby viedol Izraelitov, Mojžiš sa Ho spýtal „Čo ak mi neuveria?" Abrahámov sluha sa pýtal na Izákovu budúcu manželku „Čo ak tá mladá žena odmietne so mnou ísť?" Jozefovi bratia sa pýtali „Čo ak Jozef voči nám cíti zášť?" Každý z nich sa trápil tým, čo by sa stalo, keby sa udalosti dostali na šikmú plochu. Presne ako my.

Všetci čelíme ohromujúcemu neprestajnému prúdu otázok „čo ak". Niektoré sú len malými problémami, ostatné prinášajú dôsledky pre celý život. Čo ak mi umrie dieťa? Čo ak dostanem rakovinu? Čo ak ma opustí môj partner?

Nepríjemnou pravdou je, že sa môže stať ktorákoľvek z tých vecí. Nikto nie je slobodný od tragédie ani bolesti. Nie sú žiadne garancie ľahkého života. Pre nikoho z nás. Nikdy.

Uvažovanie o tejto realite pred niekoľkými mesiacmi mi prinieslo vytriezvenie. Niekoľko dní som kládla pred Pána množstvo túžob a požiadaviek. Chcela som, aby ich naplnil. Ale prenasledovala ma otázka, na ktorú som nemohla ani pomyslieť: Čo ak sa moje najvnútornejšie túžby nikdy nesplnia a moje nočné mory sa stanú skutočnosťou?

Ako som tak sedela študujúc Bibliu, spomenula som si na otázky, s ktorými som zápasila niekoľko desaťročí. „Je Boh dostatočný? Ak sa moje najhlbšie obavy stanú skutočnosťou, bude stále postačujúci?" Vždy keď sa tieto otázky objavili v minulosti, odsunula som ich z mysle preč. Tentoraz som však vedela, že im musím čeliť.

Pýtala som sa: Keď sa moje zdravie vymkne spod kontroly a ja skončím v nejakom zariadení, bude Boh stačiť? Ak sa vzbúria moje deti a nikdy nebudú kráčať v Pánovej blízkosti, bude Boh stačiť? Ak sa nikdy znova nevydám a nikdy sa nebudem cítiť opäť milovaná mužom, bude Boh stačiť? Ak sa mi nebude dariť v duchovnej službe a nikdy neuvidím jej ovocie, bude Boh stačiť? Ak bude moje utrpenie pokračovať a nikdy v ňom neuvidím zmysel, bude Boh stačiť? Prajem si, aby som dokázala automaticky odpovedať: „Áno, samozrejme, že Boh bude stačiť." Ale ja som zápasila. Nechcela som sa vzdať svojich snov, nechcela som prísť o tie veci, čo mi boli drahé, odoprieť si to, na čo som sa cítila oprávnená.

Uvažovala som nad svojou jednostrannou nepísanou zmluvou s Bohom, v ktorej som ja sľúbila urobiť svoju časť, pokiaľ mi on naplní moje túžby. Váhavo som pripustila, že časť mojej túžby byť vernou bola zakorenená v mojom očakávaní odmeny. Vari mi Boh niečo dlhoval?

Neisto som otvorila svoje dlane naplnené snami a odovzdala som mu ich. Nechcela som milovať Boha kvôli tomu, čo pre mňa mohol spraviť. Chcela som milovať Boha pre to, kým je. Uctievať ho, pretože je hodný chvály.

Božia prítomnosť ma celú zaplnila hneď ako som sa vzdala svojich očakávaní. Boh mi pripomenul, že mám čosi omnoho lepšie než len uistenie, že „čo ak", ktorých sa tak obávam, sa nestanú. Mala som uistenie, že ak sa aj stanú, On bude tam uprostred nich. On ma ponesie. On ma uteší. Láskavo sa o mňa postará. Boh nám nesľubuje bezproblémový život. Ale zato sľubuje, že bude s nami uprostred našich trápení.

Boh nám nesľubuje bezproblémový život.

Biblickí Šadrach, Méšach a Abéd-Negó nemali istotu záchrany. Tesne predtým, ako ich Nabúkadnecar išiel uvrhnúť do ohňa, povedali jedny z najodvážnejších slov, aké kedy boli vyslovené. „Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece… Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať… " Daniel 3:17–18.

Ak aj

Ak aj sa stane najhoršie, Božia milosť je dostatočná. Tí traja mladíci čelili ohňu bez strachu, pretože vedeli, že nech bude výsledok akýkoľvek, nakoniec bude pre ich vlastné dobro a na Božiu slávu. Nepýtali sa „čo ak" sa stane najhoršie. Uspokojili sa s vedomím, že „ak aj" sa stane najhoršie, Boh sa o nich postará.

Ak aj

Tieto dve jednoduché slová zbavujú život strachu. Výmena „čo ak" za „ak aj" je jedna z najoslobodzujúcejších výmen, aké môžeme urobiť. Nahrádzame naše iracionálne obavy o neistú budúcnosť milujúcim uistením nemenného Boha. Vidíme, že ak sa aj stane najhoršie, Boh nás tým prenesie. On bude stále dobrý. A nikdy nás neopustí.

Ak sa aj stane najhoršie, Boh nás tým prenesie.

Abakuk dáva krásny príklad tejto výmeny. Hoci žiadal Boha, aby zachránil jeho ľud, svoju knihu uzatvára skvostnou ukážkou „ak aj".

Hoci figovník nekvitne, ovocia niet na viničoch
a sklame úroda olív,
polia nedodajú potravu,
ulúpené sú ovce z košiara
a dobytka nieto v stajniach.
Ja radovať sa v Hospodinovi budem a jasať v Bohu mojej spásy. (Abakuk 3:17–18)

Amen.

Vaneetha Rendall © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

1/5 (1 hlas)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.