Čo je hriech?

Úvod

Odkiaľ pochádza hriech? Čo presne je hriech? Sú niektoré hriechy horšie ako iné?

To sú len niektoré z otázok, ktoré majú ľudia preberajúci myšlienku hriechu. Pre mnohých v našej kultúre je samotné slovo hriech odporné. Snažia sa z ofenzívneho správania obviňovať kultúrne či rodinné prostredie, spoločenské postavenie či nejaký syndróm alebo chorobu. No Biblia nám jasne hovorí, že sme všetci od prirodzenosti hriešnici s prirodzenou náklonnosťou robiť zlú vec pred dobrou vecou. Mysliac na to, poďme preskúmať povahu hriechu.

Odkiaľ pochádza hriech?

Boh nestvoril hriech; On dovolil hriech.

Boh sám nezhrešil a nemožno Ho obviňovať z hriechu. Ľudia a anjeli sú tými, ktorí zhrešili — a urobili to zámernou, dobrovoľnou voľbou. Obviňovať Boha znamená útočiť na Jeho charakter (Viac na tému prvkov Božieho charakteru si pozrite „Kto je Boh?“)

Boh je spravodlivý: Jeho vnímanie dobra a zla je dokonalé a nepoškodené hriechom (zatiaľ čo naše nie je).

Boh je dobrý: Boh je konečným štandardom dobra a všetko, čím Boh je a čo robí, je hodné súhlasu (pozrite Lukáš 18:19).

Boh je milujúci: On nielen jednoducho demonštruje lásku; On je stelesnením lásky. Zatiaľ čo Boh dovolil človeku hrešiť a Jeho spravodlivosť a dobrota vyžadujú súd, poskytol nám tiež cestu von z tejto dilemy.

Boh sa s naším hriechom vysporadúva.

Abrahám rozpoznal tieto aspekty Božieho charakteru, keď povedal: „Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?“ (Genezis 18:25) Inými slovami, keďže Boh je Bohom, napokon dá veci na pravú mieru.

My sme na seba priniesli tento problém.

„Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť — tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (Rímskym 5:12)

Nesmieme príliš rýchlo obviniť Boha a Adama za túto dilemu; bez ohľadu na Adamov hriech sme všetci tiež dobrovoľne zhrešili. Toto predstavuje primárny základ nášho súdu na posledný deň (pozrite Rímskym 2:6; Kolosenským 3:25). Nezostávame však bez spôsobu, ako sa dostať z tohto problému.

Boh poskytol spôsob vymazať a vykoreniť tento problém.

„Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení.“ (Rímskym 5:19)

Čo je hriech?

Kráľ Dávid, osoba, ktorú Biblia opisuje ako „muža podľa Božieho srdca“ (1. Samuelova 13:14), bol tiež, žiaľ, mužom, ktorý bol príliš blízky hriechu. V žalme 32, ktorý napísal potom, ako prosil Boha o odpustenie otrasného hriechu vo svojom živote, Dávid opisuje štyri rozličné aspekty hriechu:

„Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu, a v jeho duchu nieto ľsti!“ (Žalm 32:1–2)

Priestupok: naznačuje neposlušnosť. Je to zámerná rebélia voči Bohu.

Hriech: naznačuje chybu. Doslova znamená minúť cieľ či nenaplniť Božie požiadavky.

Vina: naznačuje skreslenie. Označuje „vytrvalosť“, keďže vychádza z hebrejského slova znamenajúce „ohnutý“ či „pokrútený“. Ľudská prirodzenosť je zdeformovaná, ohnutá a pokrútená namiesto toho, aby bola dokonalá a pravdivá.

Lesť: Naznačuje klamstvo. Tento aspekt hriechu je tým, čo všetkým tak sťažuje dobrovoľné vyznanie svojho zlého konania.

Nesprávna odpoveď na hriech

Keď zhrešíme, takmer nikdy sa nechceme okamžite očistiť. Namiesto toho máme tendenciu robiť jednu či viac z nasledujúcich vecí, keď sme konfrontovaní s našimi činmi:

Snažíme sa to zakryť. Niekto povedal: „Hriech je dvoma hriechmi, keď je obraňovaný. Adam a Eva toto urobili po svojom prvom hriechu v edenskej záhrade. Okamžite sa snažili „skryť“ sa pred prítomnosťou Hospodina (Genezis 3:8). Písmo nás však varuje: „Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech.“ (Príslovia 28:13a)

Snažíme sa ospravedlniť si to. Presvedčíme samých seba, že máme opodstatnený dôvod pre to, čo sme urobili, alebo obviníme niekoho iného. Tento druh odpovede jasne rovnako pochádza z Edenu, kde sa Adam pokúsil preniesť vinu za svoj hriech na Boha a Evu: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.“ (Genezis 3:12)

Sme voči svojmu vlastnému hriechu nevšímaví. Niekedy hrešíme v ignorancii či opovážlivosti. To je dôvod, prečo sa Dávid modlil: „Kto si uvedomí poblúdenia? Z nevedomých vín ma ospravedlň! Aj od spupných ochráň svojho sluhu.“ (Žalm 19:12–13) Zatiaľ čo niektoré hriechy (ako vražda, cudzoložstvo a krádež) sú skôr očividné, iné hriechy (ako pýcha, sebectvo a klebety) nie sú. No podľa Ježiša nás môžu hriechy srdca oddeliť od Boha práve tak ako hriechy tela.

Kým nerozoznáme našu vlastnú zodpovednosť za hriech, nikdy nenájdeme odpustenie. Vyznanie je požiadavkou odpustenia. Krv Ježiša nikdy neočistila výhovorku.

Sú niektoré hriechy horšie ako iné?

Odpoveď na túto otázku je „áno“ a „nie“. Áno, všetky hriechy sú v podstate rovnaké v tom, že nás oddeľujú od Boha. Zároveň však Biblia zdanlivo ukazuje, že niektoré hriechy sú horšie ako iné, keďže existujú hriechy tela aj hriechy ducha:

„Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie.“ (2. Korintským 7:1)

Hriechy tela a hriechy ducha

Hriechy tela sú hriechy, ktoré môžeme zvyčajne vidieť alebo ktoré majú istý druh vonkajšieho prejavu. Napríklad keď kráľ Dávid spáchal hriech cudzoložstva s Batšebou a potom sa pokúsil zakryť ho zavraždením jej manžela, toto boli očividne hriechy tela.

Hriechy ducha sú menej viditeľné (avšak viac nebezpečné), sú to hriechy srdca. Páchame tieto hriechy, keď ideme proti tomu, o čom vieme, že je pravdou. Vracajúc sa k príkladu Dávida, keď prorok Nátan prišiel, aby vyskúšal Dávida, konfrontujúc ho so scenárom, ktorý sa podobá podstate Dávidovho hriechu, Dávid ukazuje odsudzujúci postoj. Namiesto toho, aby v Nátanovom príbehu videl podobnosti, predstieral, že je spravodlivejší ako páchateľ v Nátanovom príbehu. Najväčším Dávidovým hriechom nebol čin cudzoložstva a vraždy, ale zakrytie svojich skutkov a následné tvárenie sa, akoby sa nič nebolo stalo.

Nech morálne zrkadlo Božieho zákona spôsobí, že sa budete vidieť takí, akí naozaj ste, a že budete vidieť Ježiša takého, aký On naozaj je. Potom porozumiete dôležitosti toho, čo pre vás On urobil.

Ježiš sám odkazoval na tento druh hriechu, keď povedal Pilátovi: „Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; preto, kto ma tebe vydal, väčší hriech má.“ (Ján 19:11) Ježiš hovoril o veľkňazovi Kajfášovi alebo Judášovi. Obidvaja títo muži poznali Ježišovu nevinnosť, avšak zámerne urobili to, o čom vedeli, že je nesprávne. Ak sme boli vyučovaní v Písmach (ako veľkňaz Kajfáš) alebo vystavení pravde a moci Božej (ako Judáš), sme v podstate bez ospravedlnenia. Páchame hriech ducha, keď vedome hrešíme proti svetlu.

Navyše, Ježiš v kázni na hore zdanlivo ukazuje, že sú väčšie a menšie prikázania:

„Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom.“ (Matúš 5:19)

Sú ľudia, ktorí hrešia z neznalosti a keď sú usvedčení Svätým Duchom, cítia ľútosť a kajajú sa. Potom sú však, ako svedčí tento verš, takí, ktorí hrešia zámerne, opakovane a vedome so zatvrdeným srdcom. Takí ľudia páchajú hriech ducha.

Dôsledky hriechu

Niektoré hriechy majú jednoznačne škodlivejšie dôsledky ako iné. Krádež alebo vražda by mohli viesť k času vo väzení alebo trestu smrti a cudzoložstvo by mohlo viesť k chorobe, narodeniu mimomanželského dieťaťa a zničenému domovu.

Dlhšie sa pozrite do Božieho morálneho zrkadla.

Prečítajte si Rímskym 3:19–26. Božie zákony nám neboli dané, aby nás urobili spravodlivými, ale aby nám ukázali, že sme bezpochyby všetci hriešnikmi. V podstate, keď vidíme všetky požiadavky zákona, nemôžeme viac tvrdiť, že sme morálni či spravodliví. Spôsobuje to, že prestávame tvrdiť, že sme niekým, kým nie sme (verš 19).

Zákon je ako morálne zrkadlo dávajúce nám poznanie nášho hriechu (verš 20). Zobrazuje celý odraz našej viny.

Odsudzuje, ale nekonvertuje.

Vyzýva, ale nemení.

Obviňuje, ale nedáva milosť.

Zákon je prípravou na evanjelium, ktoré je dané Bohom. Keď zákon odhalí tieto hriechy v našom charaktere, správaní a vzťahoch, zistíme, že musíme prestať hľadať odpovede a zdroje, ktoré potrebujeme, vnútri seba samých. Namiesto toho sa musíme obrátiť v absolútnej slabosti a bezmocnosti na Boha. Galatským 3:24 prirovnáva zákon k vychovávateľovi, ktorý nás vedie ku Kristovi.

Nemôžete prijať Boží liek na váš hriech, ak najprv neakceptujete Jeho diagnózu. Táto pasáž z Písma (Rímskym 3:19–26) a ďalšie vyjasňujú, že samozrejme je cesta k Bohu, ale je nemožné prejsť ju vlastnou silou. Nezaslúžime si to. Môžeme to len prijať tým, že akceptujeme Božím darom spasenia prostredníctvom smrti Jeho Syna, Ježiša.

Sloboda od hriechu prostredníctvom Božieho daru spasenia

Sme ospravedlnení.

Ospravedlniť znamená „vyhlásiť správnosť niečoho“, nie symbolicky či potenciálne, ale naozaj — tak, ako sa to nikdy nestalo. Boh hovorí: „na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nepomyslím“ (Židom 10:17b).

Dostávame vykúpenie.

Toto slovo nesie myšlienku oslobodenia niečoho, najmä spôsobom zaplatenia ceny. Termín bol bežne používaný, keď sa platila cena za oslobodenie väzňa od jeho väzniteľov, alebo cena za oslobodenie otroka od jeho pána. Boh urobil oveľa viac ako to, keď obetoval Svojho Syna na našom mieste, aby naňho padol hnev, ktorý sme mali prijať my, ktorý sme si zasluhovali.

Sme zachránení prostredníctvom Kristovho zmierenia.

Slovo zmierenie označuje upokojenie či uspokojenie. Boh je uspokojený tým, čo urobil Ježiš na Kalvárii. Spravodlivé požiadavky zákona boli naplnené.

Nech morálne zrkadlo Božieho zákona spôsobí, že sa budete vidieť takí, akí naozaj ste, a že budete vidieť Ježiša takého, aký On naozaj je. Potom porozumiete dôležitosti toho, čo pre vás On urobil.