Čo robí otcov výnimočných

16. júna sú otcovia na celom svete výnimoční. Deň otcov býva v tretiu júnovú nedeľu, v Spojených Štátoch a ďalších vyše 80 krajinách. Je to vhodné, že neoslavujeme len Deň matiek, ale aj Deň otcov.

Boh to vymyslel dobre — úcta oboch rodičov — matky aj otca, je prikázaná ako v Starom Zákone (Exodus 20:12), tak aj v Novom (Efezským 6:2). Sú na to potrební muži aj ženy, otcovia aj matky, aby deťom zobrazovali Boha. „Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril." (Genesis 1:27).

Viac ako len precízny opis

Mať len jedného alebo druhého nie je Boží zámer, hoci si veľmi vážime tých, ktorí preukazujú tú obrovskú snahu viesť domácnosti len s jedným rodičom, čo je veľmi náročné. A mať dvoch jedného pohlavia a nikoho toho druhého, je ešte väčší problém. Otec a mama sú nezameniteľní. Boží zámer nie je mať jedného či dvoch, akéhokoľvek pohlavia, ale mať mamu aj otca, spolu.

Je tam čosi zvláštne, niečo špeciálne vo vyobrazení Boha, že obaja, otec aj mama, na to dieťaťu slúžia. Je to sláva, ktorá je nad precízny opis, no nie je viac ako niekoľko dobrých náhľadov do Písma.

Ako otec so svojimi deťmi

V liste apoštola Pavla mladým veriacim v Tesalonikách venuje Pavol dosť miesta rozprávaním o svojej mladosti. Spomína, že keď bol s nimi, nešíril evanjelium len slovami, ale dal im aj „vlastnú dušu", v hĺbke ich vzťahu. Takto to hovorí v 1. Tesalonickým 2:7–12 — všímajte si, kedy a ako spomína matky a otcov.

Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti. Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali. Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám kázali evanjelium Božie. Vy ste svedkami, aj Boh, ako zbožne, spravodlivo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim: vy viete, ako sme vás každého — ako otec vlastné deti — napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.

Dalo by sa tu veľa hovoriť o tom, ako obrazy matky a otca fungujú spoločne, aby ukázali hĺbku a blízkosť vzťahu. Pavol hovorí, že s nimi zdieľal samého seba. Nebolo to len o tom, že s nimi komunikoval o dobrej správe. Obe — materstvo aj otcovstvo si vyžadujú práve toto, no na Deň otcov stojí za to skúsiť rozlíšiť, čo je rozdielne — čo robí mamu aj otca špeciálnych v ich úlohe.

Čo je špecifické pre otca

Na jednej strane Pavol vraví, že on a jeho skupina apoštolov boli „prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska svoje deti". Tu nie sú asociáciami len prívetivosť a intenzívna starostlivosť, no tiež intimita. Na obzore je hĺbka vzťahu. V prvej časti verša 8 to Pavol zhrňuje takto: „pretože sme si vás zamilovali". To je dôkaz náklonnosti a nežnosti. Niečo, čo Pavol dáva do obrazu matky.

Potom Pavol prechádza na obraz otca, ktorý nie je identický s matkiným. Samozrejme, že sú tam spoločné veci, no oni nie sú zameniteľní. Vraví, „ako sme vás každého — ako otec vlastné deti — napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne pre Boha."

Otcovské napomenutia a povzbudenia

Neprehliadnite, aká je starostlivosť otcov osobná. Hovorí, že napomínal „každého," nie len veľkú skupinu. Takže ich osobne pozná. Ako vraví Robert Coleman, „Jediná cesta, ako môže otec poriadne vychovať svoju rodinu je byť s nimi." A pretože ich pozná, nenapomína ich ako otrokov, ani sa nestavia do pozície sudcu či kráľa, napomína ich ako otec — otec, ktorý svoje deti pozná , preukazuje im lásku a chce pre nich to najlepšie. Na otcovstve je niečo, čo robí napomenutia a povzbudenia vhodnými.

Otcova disciplína pre naše dobro

Zatiaľ čo obraz mamy je viac nežný, jemný a opatrovateľský, ten otcov je silnejší, tvrdší a kladúci väčšie nároky. Je to otec, kto vedie k disciplíne a náprave. V Efezským 6:4 nedáva Pavol odkaz obom rodičom, no len otcom: „A vy, otcovia, nedráždite svoje deti, ale vychovávajte ich s prísnosťou a napomínaním podľa Pána." Rovnako aj v Kolosenským 3:21: „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby neklesli na mysli."

A miesto zamerané na otcov napomínajúcich svoje deti — učiac ich disciplíne — je zaznamenané v liste Židom 12:7–11:

Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? Ak zostávate bez prísnej výchovy, v akej majú všetci podiel, ste cudzoložňatá, a nie ste synovia! A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť? Veď tamtí vychovávali len krátky čas, ako uznávali za dobré, On však pre naše pravé dobro, aby sme sa stali účastnými Jeho svätosti. Pravda, nijaká prísna výchova, pokiaľ trvá, nezdá sa radostnou, ale žalostnou; potom však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.

Dobré dary od Boha pre mamy a otcov

Keď si svojich rodičov ctíme, milujeme naše mamy pre ich starostlivosť a vážime si otcov pre ich napomínanie. Otcovia musia taktiež opatrovať a preukazovať lásku, mamy musia vyžadovať disciplínu a napomínať, no existujú rodičovské cnosti, ktoré keď si rodičia správne vycvičia, robia ich špecifickými u mamy alebo u otca.

V tento Deň otcov, či už bol váš otec všetkým, v čo ste dúfali a snívali, alebo ste už natoľko dospelí, že vidíte aj jeho chyby a viny (žiaľ častejší prípad), si pripomíname špeciálne cnosti, ktoré si na otcoch musíme vážiť, aj keď ich predbiehajú milujúce cnosti u mamy. Áno, stojí to zato nemať Deň opatrovateľov či Deň rodičov, ale jednotlivo Deň matiek a Deň otcov na to, aby sme oslavovali Božie dobré dary pre mamy aj otcov.

Tak si dnes skúsme vážiť ocka nielen ukazujúc na to, čo ho robí dobrým rodičom, ale aj na to čo ho robí dobrým otcom.