Čo sme nepochopili na odpúšťaní

Odpustenie je jedným z náboženských pojmov, ktorému neporozumieme najčastejšie. Príliš veľa kresťanov sa snaží ponúknuť slabú náhradu, ktorej chýba skutočná moc. Sloboda, ktorá prichádza s odpustením, je mocným darom, no musíme do nej vkročiť opatrne, pretože prichádza aj so zodpovednosťou. Odpúšťať nie je jednoduché. Keď niekomu odpustím, dávam svoj súhlas životu s následkami zlých rozhodnutí iných a zároveň sa musím vzdať práva trestať. Druhým extrémom je ochraňovať osobu pred prirodzenými následkami jej voľby, a tak brániť jej rastu.

Odpustenie neznamená, že to, čo tá osoba spravila, bolo v poriadku, ani dovoliť jej sa z toho vyvlieknuť. Musíme pochopiť, že hodnota človeka sa nemení podľa jeho zlého rozhodnutia.

Odpustenie je voľba, nie pocit

Ak by som napríklad čakala, pokým sa moje pocity voči tomu, kto mi ublížil, neupokoja, odpustiť mu alebo jej by mi trvalo celú večnosť. Keď sa ale odpustiť rozhodnem, pocity nasledujú. Ak ten človek pokračuje vo svojom nezdravom správaní, moje odpustenie neznamená, že s ním alebo s ňou musím udržiavať priateľstvo alebo kontakt. Znamená to, že ak odídem, budem vedieť, že som spravila všetko, čo som mohla, aby som mu alebo jej pomohla niečo sa naučiť, porásť a zmeniť sa. Nechala som za sebou svetielko nádeje, no zmena je výlučne na tejto osobe.

Zabudnite na starú frázu „Odpusti a zabudni“. Ak by sme mohli zabudnúť, nemuseli by sme odpúšťať. Práve keď sú naše zranenia veľké, potrebujeme prejsť cez viaceré úrovne odpustenia. Na začiatku som súhlasila, že vstúpim do procesu odpúšťania svojmu manželovi (kvôli jeho nevere). Urobila som pokrok v prvej úrovni, takže keď sa objavila nová, mohla som cez ňu prejsť bez toho, aby som mala pocit, že som mu v skutočnosti vôbec neodpustila.

Bolo by to prílišné zjednodušovanie, ak by som povedala: „Odpúšťam svojmu manželovi všetky jeho zlé rozhodnutia.“ Potrebovala som čas, aby som mohla spracovať všetky následky, s ktorými som súhlasila žiť. Prvou úrovňou bolo odpustiť mu za bolesť zo zrady, no ďalšie, cez ktoré som sa mala dostať, ešte neboli odhalené. Emocionálne, duchovné, finančné a rodinné problémy sú len niektoré z nich. Trvalo mi, kým som si uvedomila, koľko ich je a ako je ovplyvnená každá z nich.

Prechádzanie cez úrovne odpustenia

Mnoho mesiacov po odhalení všetkého, čo robil Dave, som mala pocit, ako keby sme už prešli cez väčšinu úrovní odpustenia. Potom prišla na rad téma peniaze. Hoci sa týkala niečoho iného, rozhorčenie na mňa padlo ako obrovská sekvoja. Veľmi sa ma dotklo, že zatiaľ čo ja som celé tie roky obracala každý peniaz, môj manžel ich míňal na svoju závislosť. Musela som sa stiahnuť do úzadia a zistiť, odkiaľ prichádza táto silná emócia. Uvedomila som si, že to bola úroveň, ktorou som sa ešte nezaoberala. Cez odpustenie som sa musela prepracovať znova ešte predtým, než som sa mohla pohnúť ďalej.

„Môj manžel vie, že som zaviazaná odpúšťať, keď vidí, ako sa prepracovávam cez každú fázu bez odsudzovania.“

Som úprimná v bolesti, ktorú mi spôsobuje konkrétna úroveň, pretože je následkom jeho zlých rozhodnutí. Nevyhadzujem mu to na oči, ani to nepoužívam ako zbraň, keďže chcem náš vzťah obnoviť, a nie zničiť. Najprv som zašla priďaleko opačnou cestou, pretože som sa snažila bolesť zakryť, aby som ho nedotlačila späť do jeho závislosti. Potom som si uvedomila, že to bolo nezdravé pre oboch. Potreboval vedieť, ako som sa cítila a keď to riešil bez toho, aby sa bránil, obaja sme v obnovovaní dôvery spravili krok vpred.

Odpustenie nie je to isté ako dôvera

Je dôležité uvedomiť si, že odpustenie nie je to isté ako dôvera, hoci sú pevne späté a dejú sa naraz. Obnoviť dôveru trvá dlhšie. Mnoho mužov chce, aby sa ich manželky „cez to preniesli“ a sú frustrovaní z toho, že im málo dôverujú. Títo muži majú pocit, že sa musia zodpovedať za všetko, čo urobia alebo povedia. Zodpovedanie je základom pre obnovenie dôvery. Je následkom zlých rozhodnutí. Nikdy nemajte pocit, že musíte dôverovať predtým, než ste pripravené, no stále verte jeho činom. Nevinný muž by nemal mať problém zodpovedať sa alebo sa nechať kontrolovať, predovšetkým ak si túži získať dôveru.

Samozrejme to neznamená, že sa stanete jeho dozorkyňou. Zodpovedať by sa mal predovšetkým inému mužovi alebo skupine mužov, s ktorými je váš manžel pravidelne v kontakte. Manžel, ktorý sa odovzdá poradcovi, pastorovi alebo skupinke mužov, ktorí mu kladú ťažké otázky, je dôkazom rastu. Muž zaviazaný k liečbe by mal rásť duchovne z Biblie, z čítania a modlitby. Tam, kde je to vhodné, by malo byť na mieste aj sledovanie počítača a finančná kontrola. Množstvo odporu, ktorý prejavuje manžel voči zodpovedaniu, hovorí veľa o tom, ako vážne túži po uzdravení. Pamätajte, verte jeho činom.

Chce to čas, kým narastú krídla

Larve svätojánskej mušky narastú krídla už v zámotku. Priestor medzi vaším hnevom a vašou ochotnou nechať v sebe pracovať Božiu milosť sa dá prirovnať k zámotku. Pradenie tohto zámotku je náročná práca. Musíte to urobiť a potom byť trpezlivé. Ako larva pred svojou premenou, ani vy nemôžete vedieť, ako vás krídla oslobodia, až pokým ich nevyskúšate. Najprv budete musieť veriť mojim slovám, no keď raz vzlietnete a zažijete vietor pod svojimi krídlami, pochopíte, že odpustenie vám dalo slobodu. Prvým krokom je chcieť. Zvyšok nechajte na Boha.