Ako činiť všetko na slávu Božiu

Tento verš je tak známy, že ľahko môžeme podľahnúť dojmu, že mu rozumieme, aj keď to tak nie je. Samotný zmysel verša sa zdá očividný: oslavujte Boha vo všetkom, čo robíte. Na najvyššej úrovni je to samozrejme pravda. Čo však Pavol presne myslel tým oslavujte Boha, a čo myslel tým pri všetkom?

Ak naša hlavná aplikácia tohto verša je poďakovanie Bohu za chutnú pizzu, ktorú jeme, neporozumeli sme Pavlovi, hoci by určite chcel, aby sme Mu za ňu ďakovali (1. K 10:30). Pavol mal na mysli niečo celkom konkrétne, niečo, čo je pre nás dôležité. Ak sa na tento verš pozrieme v jeho širšom kontexte, uvidíme, že Pavlov príkaz — robiť všetko na slávu Božiu, sa týka kultúrnych modiel, kresťanského svedomia a toho, ako žijeme pred neveriacim svetom.

Úžasná, nová sloboda

Pavol začína s touto myšlienkou v ôsmej kapitole. Tam zisťujeme, že jedlo bolo v korintskej cirkvi pre kresťanskú slobodu veľkým problémom. Predovšetkým to platilo o „mäse modlám obetovanom“ (1. K 8:1). Všetci kresťania v Korinte (možno okrem tých židovských) mali skúsenosti s uctievaním pohanských modiel. Keď sa stali kresťanmi, týchto modiel a všetkých spôsobov ich uctievania sa zriekli.

Problém bol ten, že uctievanie modiel bolo pevne späté s civilným, obchodným a sociálnym životom Korinťanov a bolo všadeprítomné. Chrámy modiel boli centrom sociálneho života a mohli fungovať podobne ako verejné reštaurácie (1. K 8:10). Väčšina mäsa, ktoré sa predávalo na trhoch a servírovalo v domoch, bola obetovaná modlám (1. K 10:25, 27). To znamenalo, že jedenie mäsa mohlo byť chápané ako modlárstvo, ako zrada kresťanstva (1. K 8:10).

Niektorí korintskí kresťania však zisťovali, že „modla na svete nie je nič, a niet Boha okrem Jediného“ (1. K 8:4). Keďže modly neboli skutočnými, uvedomili si, že mäso obetované modlám bolo mäso obetované ničomu (1. K 10:19–20). Z toho vyplýva, že jedenie takéhoto mäsa nemohlo byť modlárstvo, ak ľudia vedeli, že modly nie sú skutočné. Toto mäso mohli jesť slobodne s čistým svedomím! Pavol s nimi súhlasil (1. K 10:26, 29).

Deštruktívna sila slobody

Pavol ale nesúhlasil s tým, ako využívali niektorí túto novoobjavenú kresťanskú slobodu. V podstate pre niektorých Korinťanov malo väčšiu hodnotu užívanie si tejto slobody než duchovné dobro ostatných duší. Po prvé, nie všetci korintskí kresťania „majú toto poznanie“ (1. K 8:7). Niektorí, možno čerství konvertiti alebo tí, ktorí mali z akéhokoľvek dôvodu citlivé svedomie, považovali jedenie mäsa obetovaného modle za formu modloslužby. Jesť obetované mäso bolo pre nich odmietnutie Krista.

Po druhé, ostatní, ktorí možno aj verili, že modly neexistujú, sa jedením takéhoto mäsa dostávali do pokušenia robiť iný typ modloslužobníctva. Mnohí korintskí konvertiti zaplatili vysokú cenu za to, aby sa stali kresťanmi. Zrieknutie sa falošného pohanského náboženstva/náboženstiev znamenalo zrieknutie sa sociálnych zvykov, rodinných tradícií a okruhu priateľov. Niektorí bezpochyby stratili svoju prácu. Vieš si asi predstaviť, v akom pokušení boli niektorí, aspoň sa tváriť, že uctievali prevládajúce náboženstvo, aby sa vyhli strate zamestnania, strate sociálneho statusu a nesúhlasu rodiny.

Po tretie, problémom bolo aj vydávanie svedectva o evanjeliu medzi nekresťanmi, ktorí pozorovali kresťanov. Čo by si pohania pomysleli o kresťanoch, ktorí vedome jedli mäso obetované modlám? Pravdepodobne by predpokladali, že kresťania uctievali modly tak ako oni, a preto nebol žiaden dôvod poslúchať ich neobvyklé tvrdenia. A čo by si pomysleli o takom správaní Židia? To, že kresťania sú pohania a kresťanstvo démonické.

Preto Pavol pripomínal Korinťanom, že v stávke je oveľa viac než užívanie si obetovaných „stejkov“. Ak by kresťania, ktorým ich slobodné svedomie dovolilo jesť takéto mäso, neboli dosť opatrní, ich využívanie slobody by mohlo zničiť vieru iného kresťana (1. K 8:9–11), alebo zničiť Ježišovu reputáciu medzi nekresťanmi (1. K 10:27–29).

Skutočná kresťanská sloboda

Toto je dôvod, prečo Pavol povedal: „Preto: ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäso naveky, aby som brata nepohoršil.“ (1. K 8:13) Potom v kapitole 9 opisoval mnoho spôsobov, akými dobrovoľne abstinoval od vecí, ktoré si mohol ako kresťan slobodne užívať — nehovoriac o tom, ako apoštol — napríklad rôzne jedlo a nápoje, manželstvo a príjem zo služby (1. K 9:4–7).

Pavlovo životné zameranie bolo získať k evanjeliu toľko ľudí, koľko je len možné (1. K 9:22–23), preto sa snažil odstrániť toľko prekážok, koľko je len možné (1. K 9:12). Toto bola pre Pavla kresťanská sloboda: „Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým, aby som čím viacerých získal“ (1. K 9:19). Keď sa Pavol dopočul, že sa korintskí kresťania hádali o tom, či majú, alebo nemajú slobodu jesť obetované mäso, povedal im, že im uchádzal zmysel:

„Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje. Nech nikto nehľadá, čo jemu prospeje, ale čo prospeje inému.“ (1. K 10:23–24)

Pre Pavla znamenala skutočná kresťanská sloboda robiť kvôli Ježišovi všetko preto, aby sme milovali blížneho, nech to stojí čokoľvek.

Všetko čiň pre slávu Božiu

Toto mal Pavol na mysli, keď napísal: „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu!“ (1. K 10:31). Oslavujeme Boha, keď sa z lásky k Nemu vzdáme svojich práv a slobôd v jedení, pití, alebo v čomkoľvek, aby sme činili to najlepšie ostatným, buď pre ich „prospech a pre radosť viery“ (F 1:25), alebo aby boli spasení (1. K 9:22). Hneď ďalšia Pavlova veta vraví: „Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej“ (1. K 10:32).

Poďme teraz späť k našej chutnej pizzi. Boh je určite oslávený, keď si celým srdcom užívame plnosť zeme, ktorú stvoril pre náš pôžitok (1. K 10:26). Pavol bol skvelým obhajcom našej slobody od všetkej falošnej, zákonníckej abstinencie od jedla alebo hocičoho iného (1. Tim 4:1–3). Vyjadril sa jasne: „Ale pokrm nás nepribližuje k Bohu“ (1. K 8:8). A „všetko, čo Boh stvoril, je dobré, a nič nie je na zavrhnutie, čo ľudia prijímajú s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou“ (1. Tim 4:4–5). Pavol by to nebral v zlom, ak by sme aplikovali Prvý list Korintským 10:31 na lahodnú pizzu — za predpokladu, že sme nestratili zo zreteľa tie lepšie spôsoby oslavy Boha: lásku ochotnú obetovať sa.

Tento typ lásky je stále potrebný, možno predovšetkým potrebný, keď prídu na rad kresťanské slobody, pretože my tiež máme svoje kultúrne modly, svojich veriacich s citlivým svedomím a svojich pozorujúcich nekresťanov. Preto vo „všetkom“ čo činíš, nevyužívaj svoju slobodu, aby si sa len naháňal za tým, čo si môžeš slobodne užívať, ale využi svoju slobodu na to, aby si sa snažil o dokonalé duchovné dobro svojho blížneho. Ako kresťan si slobodný od všetkých obmedzení: od vonkajších obmedzení falošného náboženstva a vnútorných obmedzení svojej sebeckosti. Si slobodný užívať si všetko, čo nám Boh poskytol a slobodný abstinovať pre lásku. Všetko čiň pre slávu Božiu.