Pane, osloboď ma od pýchy

Čím dlhšie som kresťanom, tým viac si uvedomujem, že Božie prikázania — ako prikázanie byť pokorný — nie je náročné počúvať. Je náročné ich dodržiavať.

Poslúchať nie je náročné kvôli tomu, že by bol Boží zákon zlý, ale pretože sme zlí my. Hoci sme my, kresťania, spravodliví v Kristovi, v tomto živote stále zápasíme s hriechom. V našom vnútri zúri vojna (Jk 4:1). Tá spôsobuje, že túžime po sláve, ktorú si zaslúži Boh.

Namiesto toho, aby sme súhlasili s Pavlom, že „z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky“ (R 11:36), usudzujeme, že z Neho pochádza väčšina vecí a že si zaslúžime aspoň nejakú tú pochvalu. Všetci potrebujeme počuť, čo povedal len o pár veršov ďalej: „Lebo mocou milosti, ktorá je mi daná, hovorím každému medzi vami, aby si nemyslel o sebe viac ako treba“ (R 12:3). Pavol to odkazuje každému, pretože pýcha číha v nás všetkých.

„Každý chce byť pokorným sluhom, pokým sa s ním tak nezačne zaobchádzať.“

Pýcha znamená, že si myslíš o sebe viac, než by si mal. Je to postoj, ktorý je v úplnom rozpore s Ježišom, ktorý sa pokoril „a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži“ (Fil 2:8). Ježiš povoláva každého, kto Ho nasleduje, aby niesol svoj kríž, čo zahŕňa aj usmrcovanie svojho prehnaného a falošného pocitu dôležitosti.

Ako to môžeme spraviť v praxi? Keď som sa modlil za to, aby Boh ponížil moju pýchu, naučil som sa tri cenné zvyky.

1. Pravidelne sa modli za ostatných

Pokorní ľudia sa modlia. Radi uznajú hranice svojej vlastnej sily a odovzdajú svoje bremeno Bohu, ktorý je zdrojom všetkej sily (1. Pt 5:6–7). Pokorní ľudia sa nemodlia len za seba, ale aj za iných. Pavol začal mnoho svojich listov modlitbami za prijímateľov. Aj Ježiš je toho vzorom, keď sa modlí za svojich učeníkov (L 22:32, J 17:20).

Keď sa modlíme za iných, pripomína nám to, že nie sme centrom vesmíru. Kresťan, ak by sa šiel niekto pozrieť na tvoj modlitebný život za posledné týždne, nevyzeralo by to, že si sa modlil iba za seba? Ak by Boh odpovedal na všetky tvoje modlitby, zmenil by sa okrem tvojho života aj život niekoho iného? Bol by okrem teba požehnaný aj niekto iný?

Ak stojíš pred výzvou modliť sa viac za ostatných, dobrým začiatkom by bolo, ak by si sa začal modliť za členov svojho zboru. Modli sa za prehliadanú vdovu, unaveného pastora, vystresovaného študenta, nedobre plateného robotníka a bohatého podnikateľa. Všetkým by sa zišli tvoje modlitby. Prečo na chvíľu nezabudnúť na seba a nespomenúť si v modlitbe na nich?

„Ak by Boh odpovedal na všetky tvoje modlitby, zmenil by sa okrem tvojho života aj život niekoho iného?“

Vezmi si zoznam členov svojho zboru a modli sa denne za pár mien. Ak sú v ňom ľudia, ktorých dobre nepoznáš, stále sa za nich môžeš modliť biblické pravdy. Tu je pár nápomocných veršov, ktoré sa môžeš modliť za kohokoľvek v zbore: Pr 27:2, L 10:20, J 6:28–29, 2. K 12:9–10.

Je to pár nápadov, ako s modlitbami za ostatných začať. Nech však začneš akokoľvek, hlavné je začať. Začni si užívať, že sa môžeš modliť za ostatných, je to privilégium.

2. Priznaj zahanbujúce veci

Kresťania v modlitbe vyznávajú svoje hriechy (Mt 6:12). Boh však svojich ľudí povoláva, aby vyznávali hriechy jeden druhému (Jk 5:16). Kresťania iným o sebe slobodne priznávajú zahanbujúce veci.

Obávam sa, že príliš veľa kresťanov sa snaží žiť vo večnom Halloweene. Nosia rôzne masky a skrývajú, kým v skutočnosti sú. Chceš sfúknuť svoje ego a vypustiť vzduch zo svojej nadutosti? Zhoď masku. Už sa viac nesnaž zachovať si tvár a robiť na ľudí dojem. Urobíš tak, keď o sebe priznáš čistú pravdu.

Obzvlášť pokorujúce bolo pre mňa vyznať svoje hriechy niekomu, ku komu som vzhliadal a koho som rešpektoval. Nájdi niekoho, pri kom si v pokušení uznávať ho alebo mať pred ním rešpekt a ukáž mu, kým v skutočnosti si. Svoje slabé stránky. Svoje problémy. Ak to spravíš, nakoniec povzbudíš ostatných a pripomenieš im, že ich pokušenie je len ľudské (1. K 10:13). Nikto z nás v tom nie je dokonalý . Všetci sa neustále učíme a potrebujeme milosť.

Dokonca nás táto pravda povzbudzuje k tomu, aby sme zažívali milosť. Ak povieme, že nemáme hriech (alebo sa tak správame), klameme sami seba (1. J 1:8). Ak nemáme hriech, nepotrebujeme odpustenie. Ak však vieme, že ho potrebujeme, Ježiš je pripravený nám slúžiť a často to robí cez povzbudenia iných. Daj ľuďom príležitosť a radosť z toho, že ťa môžu povzbudiť a dávať ti výzvy.

3. Podporuj iných ľudí

Nie sme tu na to, aby sme hovorili len o sebe. Pavol verejne chválil iných (F 2:19–30). Kedy sme to naposledy urobili my?

Svet je plný ľudí, ktorí povzbudzujú len sami seba. Cirkev by mala byť miestom plným ľudí, ktorí podporujú iných. List Rímskym, kapitola 12 nám v tom znovu pomáha. Pavol hovorí o rozličných daroch, ktoré dostali rôzni ľudia. Všetci sme pokúšaní pýšiť sa svojimi darmi, no nemali by sme ich využívať, aby sme budovali seba, ale iných.

„Je ťažké utápať sa v sebaľútosti kvôli veľkosti svojej platformy, ak si zaneprázdnený budovaním platformy niekoho iného.“

Ako by to mohlo vyzerať v tvojom živote v praxi? Možno to vyzerá ako služba, ktorú vidí len Boh — zoradenie stoličiek pred bohoslužbou alebo skladanie programov. Možno to je využitie vlastných peňazí pre rodinu v núdzi alebo využitie sociálnych sietí, nie na chválenie sa svojou rodinou, ale na vyzdvihovanie milosti, ktorú dostala rodina niekoho iného. Možno to vyzerá ako postavenie kazateľnice, aby z nej mohol kázať niekto iný. Je ťažké utápať sa v sebaľútosti kvôli veľkosti svojej platformy, ak si zaneprázdnený budovaním platformy niekoho iného.

Jedna z najlepších rád, akú som ako mladší dostal, bola, aby som prvých pár rokov v službe strávil podporovaním služby niekoho iného. Podporovanie iných ľudí je skvelým spôsobom, ako ostať sústredeným na budovanie Božieho kráľovstva, nie svojho vlastného. Je to tiež provokatívne svedectvo. Predstav si, ako záhadne by v práci vyznelo, ak by si považoval povýšenie svojich kolegov za dôležitejšie než to tvoje. Keby si sa namiesto iniciovania klebiet nahol a povedal kolegovi: „Videl si Sárinu prácu? Je to úžasné. Ako by sme to mohli ukázať šéfovi?“

Sloboda v podporovaní iných

V týchto bodoch bol pre mňa vzorom môj pastor. Hoci by vedel dať kázeň sám, dáva mladším kazateľom pravidelne priestor na to, aby mohli kázať oni a on si tak mohol užívať službu Slova a zároveň, aby mohli rásť ako služobníci Slova.

Jeho príklad je sám osebe kázňou. Naučil ma, že ľahšie sa o pokore hovorí, než sa praktizuje. Každý chce byť pokorným sluhom, pokým sa s ním tak nezačne zaobchádzať. Jeho príklad ma naučil, že modlenie za ostatných, vyznávanie hriechov ostatným a podporovanie ostatných nie sú len tromi spôsobmi, ako získať pokoru. Sú taktiež testami našej pokory.

Prečo nevyskúšať tieto tri spôsoby nasledujúci mesiac a nepresvedčiť sa, aký názor budeš mať potom na seba, svojho suseda a svojho Boha? Modlím sa, aby ti to pomohlo vidieť čo — a kto — je najdôležitejšie.