Druhá strana učeníctva

Ľudia, s ktorými trávime čas, nás hlboko formujú. Túto pravdu som si nedávno pripomenul na malom stretnutí skúsených kresťanských vedúcich, zameranom na formovanie prosperujúceho pastoračného vedenia.

Vedľa mňa sedel chirurg, ktorý dlhé roky školil lekárov vo významnej fakultnej nemocnici. Všetci sme pozorne počúvali jeho presvedčivé argumenty o tom, že hoci je výučba na lekárskej fakulte nesmierne dôležitá, nestačí na to, aby dala múdrosť, zručnosť a kompetencie potrebné pre chirurgiu. Čo bolo absolútne nevyhnutné, bolo veľa času stráveného pri chirurgickom umývadle.

Ďalej opísal proces prípravy na operáciu spolu s neskúsenými chirurgmi. Pri umývadle sa rozprávali o tom, čo bude operácia zahŕňať a čo môžu očakávať. Potom si vyhrnuli rukávy a spoločne operovali. Po operácii, keď sa tím umýval pri umývadle, vedúci chirurg diskutoval s ostatnými o tom, čo sa stalo a čo sa naučili počas konkrétnej operácie. Potom išli na izbu lekárov občerstviť sa a ďalej konverzovali.

Chirurg ďalej povedal, že pri príprave novej generácie chirurgov nie je predĺženie času pri umývadle voliteľné. Je to nevyhnutné. Podobným spôsobom sa zasadzoval za cieľavedomejšie učeníctvo „pri umývadle“ v cirkvi na všetkých úrovniach, vrátane prípravy a formácie pastoračného vedenia.

Učeníctvo „pri umývadle“

Chirurgické umývadlo je užitočnou metaforou pre zámernejšiu a transformatívnejšiu prípravu na učeníctvo a vedenie cirkvi. Práve v praktickej skúsenosti „pri umývadle“ sa totiž odovzdávajú a získavajú potrebné implicitné vedomosti.

Aké sú to implicitné vedomosti? Možno ich definovať mnohými spôsobmi, ale základnou myšlienkou je, že implicitné vedomosti sa získavajú na základe osobných skúseností a vzťahov. Implicitné vedomosti sú tzv. tiché vedomosti. Je to druh poznania, ktoré presahuje rámec obyčajných slov. Napríklad naučiť sa jazdiť na bicykli si vyžaduje množstvo implicitných vedomostí. Na získanie vedomostí a zručností potrebných na jazdu na bicykli môže byť užitočná príručka o jazde na bicykli, ale zďaleka nie je postačujúca. Musíme si skutočne sadnúť na bicykel a vo väčšine prípadov potrebujeme niekoho, kto vie na ňom jazdiť, aby nás viedol a povzbudzoval pri učení.

Filozof 20. storočia Michael Polanyi (1891 — 1976) sa hlboko zamýšľal nad dôležitým rozmerom implicitných vedomostí. Vo svojom majstrovskom diele Personal Knowledge (Osobné poznanie) píše: „Pozorovaním majstra a napodobňovaním jeho úsilia v prítomnosti jeho príkladu si učeň nevedome osvojuje pravidlá umenia vrátane tých, ktoré nie sú výslovne známe samotnému majstrovi“ (str. 53).

„Spoločná skúsenosť je základom implicitného rozmeru.“

Polanyi si uvedomil, že zatiaľ čo trieda a učebné osnovy sú účinnými sprostredkovateľmi propozičných znalostí, sú obmedzené, pokiaľ ide o získavanie implicitných vedomostí. Tento rozmer poznania presahuje slová a vyplýva z osobných vzťahov v kontexte reálneho spolužitia a skúseností. Spoločná skúsenosť je srdcom implicitného rozmeru.

Ježiš a implicitný rozmer

Keď uvažujeme o Ježišovi a jeho metódach učeníctva, pozorujeme silný implicitný rozmer. Ježiš pozval svoj užší okruh učeníkov k niečomu, čo by sa dalo opísať ako trojročná skúsenosť „pri umývadle“. Áno, počúvali ho kázať a učiť veľké propozičné pravdy, ale žili s ním aj každodenný život, pozorovali jeho bezhriešny život, jeho zázraky, jeho schopnosti, jeho múdrosť a jeho duchovné praktiky.

Po zmŕtvychvstaní obdivovala jeruzalemská náboženská aristokracia Ježišových učeníkov a ich odvahu. „Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom“ (Sk 4:13). Ako si vysvetľujeme prekvapujúcu premenu Petra a Jána? Je zrejmé, že vyliatie Ducha Svätého na Letnice im dodalo odvahu, ale verím, že k tomu veľkou mierou prispela aj trojročná životná skúsenosť učeníkov s Ježišom, kde sa odovzdávalo a získavalo oveľa viac implicitného poznania. Nezľahčujte hlbokú premenu, ktorá nastala v živote Ježišových najbližších učeníkov v dôsledku ich osobnej skúsenosti s ním.

Prostredníctvom slov náboženskej aristokracie uvádza Lukáš významnú vetu: „lebo ich poznali, že boli s Ježišom.“ Je toto len historické pozorovanie na podporu príbehu zo Skutkov apoštolov alebo to má aj pedagogický význam, keď uvažujeme o učeníctve?

Vezmite Ježišove jarmo

V našom učeníctve a rozvoji vedenia cirkvi by bolo múdre napodobniť Ježišov model celoživotného učňovského vzdelávania, ktorý je tak bohatý na implicitné vedomosti. Ježiš pozýva všetkých, ktorí ho chcú nasledovať, do jeho jarma učňovstva, ktoré je vzťahové a transformačné: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie! Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše“ (Mt 11:28–29). V tomto veľkom pozvaní Ježiš vyzýva všetkých, ktorí ho chcú nasledovať, aby prijali jeho učňovské jarmo. Vstupujúc do jeho jarma v poslušnosti a podriadenosti sa stretávame s učňovstvom zameranom na vzťahy, v ktorom sa učíme, ako máme žiť tak, ako by žil Ježiš, keby bol na našom mieste.

„Implicitný rozmer učeníctva zahŕňa Ježišove príkazy aj praktiky.“

Implicitný rozmer učeníctva zahŕňa Ježišove príkazy aj praktiky. V milosti, postupom času a mocou Ducha Svätého sa Ježišovi učeníci čoraz viac formujú do väčšej podobnosti s Kristom. Ježiš to vyjadril takto: „Nie je učeník nad učiteľa, ale dokonalý bude každý, keď bude ako jeho učiteľ“ (L 6:40).

Napodobňujúc Ježiša, raná cirkev prijala učňovský model učeníctva, ktorý bol zameraný na vzťahy, bohatý na prenos implicitných vedomostí a zakotvený v miestnom cirkevnom spoločenstve. Pavol píše svojmu chránencovi Timotejovi, ktorý pôsobil ako pastor v Efeze, toto milosťou naplnené poučenie: „Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní vyučovať aj iných“ (2. Tim 2:1–2). Hoci zverenie zdravého učenia iným má silný propozičný prvok, nevynechajte prostredie živého miestneho zboru a učeníctva zameraného na vzťahy. Pavlov opis sa veľmi podobá na učeníctvo „pri umývadle“. Premieňajúce učeníctvo sa vyučuje a aj zachytáva.

Kostoly ako výučbové nemocnice

Čo by mohol pre miestnu cirkev znamenať úmyselnejší, implicitný rozmer učeníctva? Hoci náš cirkevný kontext formuje spôsob, akým odpovieme na túto otázku, dovoľte mi navrhnúť niekoľko myšlienok. Akokoľvek dobré môžu byť učebne a učebné osnovy učeníctva, možno je potrebné klásť väčší dôraz na dôležitosť života v spoločenstve, kde žijeme vedľa seba v malých skupinách počas dlhšieho obdobia. To by mohlo zahŕňať aj väčší dôraz na viacgeneračné mentorovanie.

Farári a vedúci cirkvi by mali zamerať svoje úsilie o učeníctvo tam, kde veriaci trávia väčšinu času počas týždňa: na platenom a neplatenom pracovisku. Pastoračná starostlivosť aj pastoračno-učenícke úsilie v zbore, kde slúžim, zahŕňa pravidelné návštevy na pracovisku. Tieto návštevy prehlbujú vzťahy a obohacujú implicitný rozmer učeníctva a duchovného formovania.

Čo by mohol znamenať úmyselnejší, implicitný rozmer pre prípravu vedúcich cirkvi? Hoci som silným zástancom triedy a seminára, myslím si, že musíme zámernejšie vytvárať vzdelávacie prostredie mimo učebne, ktoré ponúka príležitosti na získavanie a odovzdávanie implicitných znalostí.

Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako vytvoriť takéto prostredie, je zriadiť v našich miestnych zboroch pastoračné rezidencie. Po absolvovaní seminárnej prípravy by neskúsení pastori v ideálnom prípade absolvovali dvojročný pobyt v zdravom miestnom zbore, kde by sa od skúsenejších pastorov učili duchovnej formácii, správnej starostlivosti o seba a pastoračným zručnostiam, ktoré im budú dobre slúžiť počas celého života služby. V istom zmysle sa cirkev stáva výučbovou nemocnicou, kde neskúsení pastori dostávajú čas pri „umývadle“.