Formovanie vodcu

Väčšina vodcov skupiniek na vysokých školách je zmätená otázkou: „Čo je vodcovstvo?“ Len malá časť z celoročnej práce počas školy nás naňho pripravuje.

Okrem toho, Američania pripisujú veľkú dôležitosť nezávislosti. Ak spomenieme aj nedávne veľké sklamania z tamojšej vlády a cirkevných predstaviteľov, výsledkom je, že mnoho ľudí v Spojených štátoch sa hanbí, keď ich verejne označia za vodcu. Byť bežným členom skupiny je jednoduchšie.

Keď sa o vodcovstve rozprávam so študentmi univerzít, na otázku: „Čo je vodcovstvo?“ pravidelne odpovedajú uhýbavými pohľadmi. Boh poveril kresťanských študentov vedením strategickej práce na škole a internáte a aj keď si niektorí s bázňou uvedomia túto zodpovednosť, väčšina vedúcich v skutočnosti nechápe, čo vedenie je.

Takže čo je vodcovstvo?

Keď som roky študoval život rôznych vodcov v Biblii a zisťoval odpoveď na otázku, čo z niekoho robí dobrého vodcu, dospel som k diagramu v tvare trojuholníka, ktorý mi pomohol pochopiť nevyhnutné predpoklady kresťanského vedenia.

Na vrchol trojuholníka som umiestnil vedomosti a skúsenosti, teda vlastnosti, ktoré si ľudia automaticky spájajú s vodcovstvom. Aj keď futbaloví tréneri a ich asistenti nemusia byť špičkoví hráči, musia mať vedomosti a skúsenosti týkajúce sa tohto športu.

Podobne aj kresťanskí vodcovia a vedúci skupiniek potrebujú vedomosti o živote kresťana i skúsenosti z neho.

Vízia

Vízia je druhým základným predpokladom vedenia a ja ju definujem ako „schopnosť vidieť za svoj obzor“. Vodca musí byť schopný vidieť za svoje vlastné potreby a túžby k potrebám spoločenstva a vydať sa smerom, ktorý sa javí ako Boží.

Zoberme si napríklad takého Józuu a Káleba. Boh im dal jasnú víziu o zaujatí zasľúbenej krajiny. Na jej naplnenie bolo treba splniť konkrétne úlohy. Boh povolal Józuu a Káleba, aby pevne stáli uprostred davu, ktorý sa najskôr bál zmocniť sa krajiny (pozri 4. knihu Mojžišovu 13. kap. a ďalej).

Tento druh cieľavedomého vedenia sa stavia do kontrastu voči populárnemu pohľadu na vodcovstvo (často praktizované v politike), ktoré sa riadi heslom: „Zisti, kam smeruje dav a potom sa postav na jeho čelo.“ Boh si na univerzitách a internátoch povoláva vodcov s víziou — mužov a ženy, ktorí s Jeho pomocou stanovia ciele do budúcnosti a naplánujú úlohy, ktoré skupine pomôžu dosiahnuť tieto ciele. Vodcovia musia vedieť, k čomu sa chcú dopracovať a modliť sa za to, nielen „všetko ponechať na spontánny priebeh“.

Hoci máme v spoločenstvách často sklon pracovať ako tím vedúcich, vyhraď si určitý čas, aby si si ako vodca v kresťanskom spoločenstve určil svoju konkrétnu úlohu tým, že jasne rozpoznáš svoje zodpovednosti. Prezentuj svoju víziu pred ostatnými. Opíš im, kde by si rád vaše spoločenstvo videl o pol roka, či o rok a potom sa spolu modlite za Božiu silu uskutočniť tieto ciele.

Ľudia

Je dôležité ľudí viesť a pôsobiť na nich spôsobom, ktorý ich bude vychovávať a povzbudzovať, zatiaľ čo ty udáš smer. Prečo bol zbor v Efeze taký oddaný Pavlovmu vedeniu? Pretože sa o nich staral a zároveň ich vyvádzal z nemravnosti a uctievania modiel. Nakoľko bude tvoje vedenie úspešné, do veľkej miery závisí od sily tvojich vzťahov s ostatnými v spoločenstve, preto som „ľudí“ umiestnil do tretieho rohu trojuholníka.

Ako sa správame k svojim zverencom, ovplyvňujú tri hlavné biblické pravdy:

Stvorenie. Príbeh stvorenia nám hovorí, že muž a žena sú stvorení na Boží obraz a zároveň nám ukazuje ľudský potenciál. Ľudia sú morálne bytosti a môžu sa slobodne rozhodnúť pre dobré alebo zlé, tvoriť a rozvíjať svoje osobité dary. Ako vodcovia im môžeme pomôcť rozpoznať možnosť ichmorálnej voľby a rásť do plnosti, pre ktorú ich Boh stvoril.

Pád a prvý hriech. Opis pádu nám pripomína, že študenti v tvojom spoločenstve sú hlboko ovplyvnení duchovnou realitou hriechu, akokoľvek súdržne pôsobia navonok.

Maj na pamäti, že naša vlastná váhavosť alebo, naopak, ochota priznať svoje zlyhania a slabosti pomáha vytvoriť atmosféru pre celú skupinu. Individuálny aj spoločný rast sa dostaví iba v prostredí, kde nie je nič výnimočné otvorene sa zaoberať konfliktami, zraneniami a zlyhaniami.

Vykúpenie. Boh nám umožnil oslobodiť sa od hriechu a viny skrze Ježiša Krista. Táto skutočnosť nás napĺňa nádejou pre tých, o ktorých sa staráme.

Vo vedúcej pozícii potrebujeme študentov viesť k odpusteniu a sebaprijatiu názorným príkladom. Je jedno, koľkokrát už počuli niekoho rozprávať o milosti. Mnohí z nich ju úplne nepocítia, kým im nepreukážeme bezpodmienečnú lásku a prijatie.

Charakter

Vodcom s vedomosťami, skúsenosťami, víziou a ľudskými vzťahmi môže stále chýbať nevyhnutná vlastnosť, ktorá spája všetky ostatné predpoklady — charakter služobníka. Ako však môže byť vodca zároveň aj služobník? Neprotirečia si tieto dva pojmy?

V Zjavení 7:17 sa smieme pozrieť na charakter Ježiša, najväčšieho „vodcu služobníkov“ zo všetkých: „Lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť, dovedie ich k prameňom vôd života a Boh im zotrie každú slzu z očí.“ Táto pasáž opisuje Ježiša súčasne ako Baránka i ako Pastiera a ja si myslím, že kľúčom k naplneniu Ježišovho príkladu vodcovstva je práve pochopenie tohto paradoxu.

Po prvé, Ježiš je Baránok Boží — dokonalý vzor sebaobetovania kvôli ostatným. Baránok Ježiš nám o svojej službe hovorí: „Ako ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohých.“(Matúš 20:28)

Po druhé, Ježiš je náš Pastier — ten, ktorý svoje stádo vedie „k prameňom živej vody“ tak, že kráča pred nami a ukazuje nám smer. Pripomeňme si Žalm 23: „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza.“ (verše 1–3) Ako náš pastier Ježiš nielenže napĺňa naše potreby, ale preberá aj iniciatívu a vedie nás po cestách, po ktorých máme kráčať.

Zjavenie 5:5–6 dobre ilustruje tento paradox baránka-pastiera alebo slúžiaceho vodcu: „… ajhľa, zvíťazil lev z kmeňa Júdovho, koreň Dávidov, aby otvoril knihu a jej sedem pečatí! Potom som videl na prostriedku medzi trónom, medzi štyrmi bytosťami a medzi staršími Baránka, ktorý stál ako zabitý… “ Ježiš sa dokonca aj v tomto zobrazení ako obetný Baránok vydávajúci seba samého ukazuje v pozícii najvyššieho vodcu. Ako jediný je hodný otvoriť knihu na tróne.

Z týchto zobrazení Ježiša ako Baránka a Pastiera sa vynára obraz slúžiaceho vodcu, niekoho v autorite, kto sa obetúva pre tých, ktorých vedie. Skús sa nad prelínajúcou úlohou baránka a pastiera zamyslieť takto. Po vzore baránka súcitne staviame potreby svojich zverencov pred vlastné. Ako pastieri zase robíme rozhodnutia, s ktorými možno nesúhlasí každý z členov skupiny, plníme svoju zodpovednosť a udávame smer bez toho, aby sme sa ospravedlňovali za to, že uplatňujeme svoju autoritu. V podstate ľudí vedieme tým, že im slúžime a jedným zo spôsobov, ako im slúžime, je ten, že ich vedieme.