Kavej

Niektorí poznajú Kavej ako sériu 10-minútových skečov. Film je celovečerná verzia tohto projektu.¹

Zápletka

Dve kamarátky — východniarky Veronika (Jana Kovalčíková) a Klára (Anna Jakab Rakovská), ktoré už žijú v Bratislave, sa stretnú vo vlaku cestou na východ. Počas ich pobytu doma sa udeje plno tragikomických situácii. V rodine Kláry je pohreb babky a Veronika chce stihnúť za jednu sobotu 3 svadby svojich kamarátok z detstva. Toto vytvára priestor pre množstvo úsmevných, až absurdných situácii.

Klára rieši, či zostať v rodnom kraji, alebo pokračovať v hľadaní lepšej budúcnosti v Bratislave. Veronika si hľadá toho pravého, ale opakovane sa sklamáva. Toto sú témy, v ktorých sa vedia mnohí nájsť.

… na vichodze šicko porobeno.

Charakteristika

Od filmu som očakával ľahkú letnú komédiu. Čakal som viac smiechu a menej hĺbky, ale prekvapilo ma, že film mal aj viaceré dobré pointy skryté medzi riadkami. Tých sa dotknem neskôr.

Na začiatku som dosť premýšľal, či to nebude len taká „šaľenᓲ komédia. Po pár minútach pozerania som si kládol otázku, či to nie je pre východniarov až príliš dehonestujúce. Druhá polovica filmu ma bavila viac ako prvá. Nie som si istý, prečo. Asi mala lepší spád. Alebo som sa na ten film už lepšie naladil.

Viaceré gagy filmu sú nadšasové a prekračujú geografické hranice. Nájsť sa v tom môžu nielen ľudia z celého Slovenska, ale aj za našimi hranicami. Vzťahy medzi manželmi, svokrou a nevestou, rodičmi a deťmi, atď… Klasický zdroj tragikomických situácii. Niektoré vtipy či hlášky sú notoricky známe, vo filme len recyklované. Napríklad na návrh, aby sa rodina Kláry presťahovala z Bratislavy do jej rodnej obce, ona reagovala: „A naco? Šak na vichodze šicko porobeno.“³

Jazyk

Obe hlavné protagonistky, ktoré sú dnes v kurze, svoje úlohy zvládli výborne. Keďže sú obe pôvodom z východu, ani tak neobdivujem ich východniarčinu ako skôr ich slovenčinu. Nie je jednoduché pre človeka z východu naučiť sa hovoriť spisovne. (Pod spisovným jazykom v žiadnom prípade nemyslím bratislavčinu.)

Keď už som načal tému jazyka, ja ako rodený Bratislavčan, som s uspokojením skonštatoval, že aj keď mám doma zakázané pokúšať sa hovoriť v nárečí, filmu som rozumel úplne bez problémov. Ale pre ľudí z iných kútov Slovenska by titulky asi miestami pomohli. To mi potvrdila aj spätná väzba od niektorých známych zo západného Slovenska.

K jazyku ešte jedna poznámka. Východniari — to nie je homogénna skupina. Ani jazyk nie je jeden. Rôzne nárečia spája najmä špecifický prízvuk a to, že ľudia mimo východu mu ťažko rozumejú. Hovoriť o východniarčine preto nie je celkom korektné. Dej sa odohrával najmä v Above, čiastočne v Šariši. Asi aj Oraváci, Liptáci či obyvatelia Kysúc by sa mohli uraziť, keby sme ich kultúrne i jazykovo hádzali všetkých do jedného vreca. Nárečie vo filme bolo trochu prispôsobené potrebám zrozumiteľnosti.

Ďalšie postavy

Pri jazyku musím poukázať aj na jednu vec, ktorú považujem za slabý rozmer filmu. Viem, pochádza to zo seriálu, ale postava Štanciho (Pavol Šimun), Bratislavčana, ktorý hovorí po východniarsky, je podľa mňa nedôveryhodná. Toto je až príliš absurdné. Práve on, ako rodený Bratislavčan, ktorý nechápe reálie východu, by mohol priniesť do filmu zaujímavé napätie a kontrast. A možno by to pomohlo aj tomu, aby bol film prijatý vo väčšej miere aj širšiemu publiku. Tým nič proti jeho hereckému výkonu.

Priznám sa, že pred pozeraním filmu som seriál nevidel. Dodatočne som si pozrel zopár častí, ale film sa mi páči viac.

Svoje roly veľmi dobre zvládli aj rodičia Kláry (Branislav Matuščin a Lenka Barilíková). Otec sa hľadá ako chlap podobne ako jeho zať Štanci. A matka sa správa ako typický „krk“ rodiny.

Škoda, že postava Klárinej kamarátky z detstva (Dominika Kavaschová) nedala viac vyniknúť jej hereckému talentu.

Hodnotím pozitívne, že vo filme dostali priestor aj viaceré menej známe či neopozerané tváre.

Škoda, že viac sa nerozvinuli niektoré ďalšie postavy, aj keď chápem, že priestor na to už veľmi nebol. Napríklad malá Hanička, dcéra Štanciho a Kláry, bola len štatistkou, pričom dieťa vo filme má vždy potenciál na množstvo veselých situácii.

Tiež som čakal, že samotná kavej⁴ bude zohrávať vo filme významnejšie miesto.

Viera vo filme

Mal som obavy z postavy farára, ktorú hral Ján Pisančin (Ander z Košíc). Ale svojej úlohy sa zhostil naozaj dôstojne, nakoľko sa to o komédii povedať dá. Farár je zobrazený vo filme ako múdry staršina/otec dediny. Z jeho úst vychádzajú (akože) múdre poučenia, ktoré sú však plné milého humoru. Samozrejme, nečakajte žiadne hlboké a už vôbec nie náboženské myšlienky. Postava farára je však zobrazená láskavo a vôbec nie zosmiešňujúco, čo v dnešnej dobe začína byť už vzácne.

Viera (kresťanská) je zobrazená z perspektívy väčšinovej cirkvi. Je to zmiešanina viery a povery. Viera funguje ako ľudové náboženstvo, do veľkej miery formálne. Nie je to však výsmech z kresťanstva ani z rímskokatolíckej cirkvi. Je to parodovaný popis tzv. ľudovej viery bežného človeka. Nezamýšľa sa, čomu verí a prečo tomu verí. Nezamýšľa sa, prečo robí to, čo robí. Nezamýšľa sa ani, akú relevanciu má jeho viera k súčasnému životu, ani či nie je v rozpore s poverami, ktorým tiež verí a sa podľa nich riadi. Takto nejako je vnímané tzv. kultúrne kresťanstvo, ktoré nie je autentickou osobnou vierou a presvedčením jednotlivca. Samozrejme, takáto viera nie je relevantná pre súčasného človeka, dokonca môže byť vnímaná ako komická. Môžeme to vnímať ako parodovanú kritiku formálneho vyprázdneného náboženstva, ktoré je viac kultúrnou záležitosťou ako autentickou podobou viery. Evanjelium nie je vo filme nijako zobrazené.

Ako kresťania by sme sa nemali na tomto zobrazení viery urážať. Skôr by nás to malo viesť k zamysleniu, aby sme tento typ viery nepodporovali, ale autentickým osobným príkladom viery ukázali zmysluplnú alternatívu.

Zobrazenie východu

Keby si niekto chcel urobiť mienku o východe Slovenska podľa filmu, nech to, prosím, nerobí. Niektoré prvky dnes už ani na východniarskom vidieku nie sú tak silno prítomné ako v predchádzajúcej generácii. Aj keď má film silný východniarsky tón, témy, ktoré sú v ňom rozoberané, tie veselé i vážne, sú v skutočnosti témami, ktorými žijú aj iné kúty našej krajiny.

Asi inak pôsobí film na človeka, ktorý pozná miestne reálie a má aj vlastné zážitky či spomienky na miesta, ktoré vidí vo filme (napr. Prešov). A inak pôsobí na človeka, ktorý nebol ďalej na východe ako Poprad a Košice považuje za pohraničné mesto… (Toto bol v detstve aj môj prípad.)

Vážne témy

Film medzi riadkami poukazuje na niektoré vážne témy (nielen) súčasnosti: vyľudňovanie regiónov, odcudzenie sa rodnému kraju či rodine. Ako to je žiť akoby na dvoch miestach súčasne. Túžba po lepšom živote, za ktorú sa platí vzdialením sa od rodiny a priateľov. Nepochopenie sa „odídencov“ a domácich. Zaostávanie regiónov za hlavným mestom.

Ďalšia rovina tém sú vzťahy — neúprimné, rutinné a otázka hľadanie si cesty k sebe ľudí, ktorí sa z rôznych príčin časom odcudzili. Je v tom veľa stereotypných predstáv, na druhej strane sa s postavami v tomto vie divák stotožniť.

Záver

Urobil som si aj malú súkromnú anketu na sociálnej sieti medzi známymi. Samozrejme, nie je to reprezentatívna vzorka (17 reagovali, 14 východniari alebo ľudia žijúci na východe, traja zo západného Slovenska)). Drvivá väčšina respondentov si film užila. Negatívne hodnotenie sa vyskytlo len 2x. Ľudia zo západného Slovenska mali poznámku ku zrozumiteľnosti filmu (2x).

Treba film vidieť? Iste nie. Podľa mňa však neurobíte chybu, ak si ho pozriete. Záleží to od toho, čo od neho očakávate. Poznám ľudí, čo na ňom boli i viackrát a náramne sa bavili. A poznám takých, ktorí ho hodnotia prinajlepšom veľmi zdržanlivo. Ak by ste od letnej komédie čakali veľa, mohli by ste byť veľmi sklamaní. Ak čakáte len trochu zábavy, môžete byť príjemne prekvapení podobne ako som bol i ja.

_______________________________

¹ Priznám sa, že pred filmom som tieto krátke skeče nesledoval, a keď som si ich niekoľko po filme pozrel, film ma bavil viac. Ale niektorí to hodnotia opačne.

² šaľená = bláznivá

 ³A načo? Však na východe je už všetko spravené.

⁴ kavej = káva (naozaj niektorí nevedia, že kavej je káva)

Ilustračné foto: Continental film