Každá iná cesta vedie k smrti

Muž sedel vedľa cesty, ktorá sa delila na ďalších desať ciest. Hlboká hmla sa držala na zemi, takže žiaden cestovateľ nemohol vidieť ich koniec.

Kráľ, predtým ako odišiel do svojho kráľovstva, povedal tomu mužovi, kam každá cesta vedie. Jedna viedla do jamy levov. Jedna k útesu s ostrými skalami. Jedna cez les s krvilačnými beštiami. Ďalšia do močiara s tečúcim pieskom, ktorému sa nedá uniknúť. Ďalšia ku kmeňu kanibalov. Nepríjemné opisy ciest pokračovali v podobnom štýle. Iba jedna viedla do Kráľovho kráľovstva. Jeho príkaz bol jednoduchý: varuj ostatných pred zničením a smeruj k ceste života.

Najprv mu skrížil cestu mladý muž. „Priateľ môj, mám pre teba dobrú správu,“ povedal cestovateľovi. „Kráľ tohto sveta ma poslal, aby som ti pomohol. Táto cesta tu, z desiatich pred tebou, je jediná bezpečná. Nielenže bezpečná, ale vedie priamo ku Kráľovi a jeho kráľovstvu — kráľovstvu, v ktorom budeš prijatý, oblečený a zmierený Jeho neuveriteľným milosrdenstvom. Ostatné cesty — ako Kráľ dôrazne zaznamenal vo svojej knihe — vedú do istej záhuby.“

Okoloidúci na mužove počudovanie jeho odporúčanie úplne ignoroval. Žena, ktorá bola s ním ho ťahala na ďalšiu z desiatich ciest. „Pane! Vráť sa! To je cesta smrti! Vráť sa!“ plakal, kým okoloidúci nezmizol z dohľadu. Služobník celé hodiny mlčky sedel. Čo som mal urobiť inak?

Druhý cestovateľ, tentoraz mladá žena, sa na chvíľu zastavila, aby si vypočula, čo chce povedať. Uvažovala o odporúčanej ceste, ale videla, že je úzka aj ťažká, a tak si bez dlhšieho rozmýšľania zvolila opačne a povedala, aby si nerobil starosti; bude v poriadku.

Pohľad na ďalších cestovateľov vytlačil z jeho mysle myšlienku na to, ako musela skončiť tá žena. Nejaký manžel s manželkou sa priblížili (ledva hovorili a ani sa na seba nepozreli). Tento pár, rovnako sebavedomý ako nešťastný, odpovedal na jeho kráľovské varovanie ostrou výčitkou.

„Barbarsky arogantné!“ karhala žena.

„Pokrytecké a plné posudzovania,“ dodal manžel.

„Láska,“ povedala žena bez zastavenia, „dovolí druhým, aby si sami vybrali a nikomu nevnucujme svoju vlastnú cestu.“

Muž sa im ešte snažil povedať, že to nie je jeho cesta, ale cesta Kráľa, no nevenovali tomu pozornosť. Ruka v ruke kráčali k útesu a smiali sa z blázna na ceste.

Ďalej plynuli dni ako tieto. Každé stretnutie oslabovalo jeho prosby. Misia, ktorú začal s kráľovským privilégiom, čoskoro upadla do bezcitnosti, zmätku a apatie. Rodina, priatelia, kolegovia a neznámi ľudia teraz prechádzajú okolo a všetci kráčajú po svojej zvolenej ceste. Nič netušiacim ľuďom, ktorí sa vydávajú na svoju preferovanú cestu do záhuby, venuje len slabý úsmev.

Unavený hovorením dobrého

Cítil som sa ako tento služobník Kráľa.

Často som sa s Izaiášom pýtal: „Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov?“ (Iz 53:1) Pokušenie robiť kompromisy ma vedie k zúfalstvu, šepkaním: „Naozaj to stojí za to? Alebo: „Naozaj Boh povedal, že evanjelium je mocou Božou na spasenie?

Pridajme k tomuto šepotu telesný impulz vyhýbať sa konverzáciám, ktoré môžu ľahko viesť k nepríjemnostiam alebo odmietnutiu. Niektorí z nás, vrátane mňa, dbajú na hlas, ktorý nám hovorí, že „ísť tam“ nie je ani zdvorilé, ani sľubné, než na hlas, ktorý nám hovorí, nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia. (Sk 4:12). Ale čo si o mne pomyslia? Táto myšlienka zastavuje meno Kristovo v mnohých hrdlách.

Teraz k týmto výzvam pridajte dnešné sladké slová o „tolerancii“ — slová, ktoré pravidelne presviedčajú kresťanov, aby súhlasili s kompromisom, kým jeden človek za druhým prechádza na cestu do záhuby. Zatiaľ čo sa Ježiš nečervenal, keď povedal ľuďom, že len On je cesta i pravda, i život (J 14:6), my často nedokážeme odovzdať posolstvo o záchrane života, ktoré sme dostali.

Slovo okoloidúcim

Ak zvažuješ, ktorou cestou sa vydať, a túžiš po kráľovej perspektíve, tu ju máš: Ježiš jediný je cesta, pravda, život; len on je prostredníkom medzi Bohom a človekom (1. Tim 2:5); on jediný prináša hriešnikom zmierenie (Kol 1:20); on jediný dokonale zjavuje Boha (Žid 1:3); len on je vzkriesenie a život (J 11:25); v nikom inom nie je spása (Skutky 4:12). Existujú dva typy ciest: cesta Kristova a cesta odsúdenia (Mt 7:13). Každá cesta, ktorá nevedie k pokániu a viere v Ježiša pre odpustenie hriechov, je cestou k nikdy nekončiacej smrti.

Boh poslal svojho Syna do sveta odsúdených zločincov, aby ho zachránil a dal večný život všetkým, ktorí veria (J 3:16–18). Ježiš je jediné meno, ktoré sa ti ponúka na tvoju spásu. On je jediný, kto ťa dokáže zbaviť tvojich hriechov. Tvoje dobré skutky ťa neušetria; tvoj dobrý charakter ťa neukryje; tvoje dobré úmysly neoblečú tvoju nahotu. Anjel smrti chodí vonku; len dvere s Kristovou krvou namaľovanou na ráme ťa dokážu ochrániť.

Zvážte svoju cestu, kým nebude príliš neskoro. Nevybrať si cestu je cesta. Veriť, že neexistujú žiadne skutočné cesty, je samo osebe cestou. Sekularizmus, materializmus a falošné náboženstvá majú svoje cesty. Porovnajte ich s jediným, ktorý môže viesť k životu, životom Ježiša Krista a jeho evanjelia.

Politicky správna? Nie. Tolerantná? Nie. Exkluzívna? Zaiste. Milujúca? Absolútne. „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (R 5:8). Budeš súčasťou my?

Prosba ku kresťanom

Ak si na druhej strane jedným z mnohých mužov alebo žien na križovatkách, ktorých Kráľ poveril varovaním a vedením, nepoddaj sa; svet potrebuje tvoj hlas. Neklaňaj sa prázdnej soche, ktorú svet postavil a pomenoval „Láska“. Kompromis je láskou iba s rešpektom k sebe a hriechu, tolerantným len k masám idúcim do pekla a akceptuje len zbabelosť, ktorá nás robí spoluvinníkmi pri odsudzovaní tých, o ktorých tvrdíme, že ich milujeme.

Ak veríme nášmu Kráľovi, nemôžeme ticho sedieť. Ak sa staráme o duše, nemôžeme stíchnuť. Ak milujeme Božiu slávu, musíme hovoriť. Nemôžeme pozerať na rodinu, priateľov a dokonca ani nepriateľov, keď prechádzajú okolo s ľahostajnosťou.

V pravý čas

Nakoniec tento služobník Kráľa tým, že zvážil svoj vlastný vzťah s Kráľom a rozjímal o slovách jeho knihy, obnovil svoju dôveru v posolstvo Kráľa.

Pomaly sa k nemu vydal starý muž.

„Pane, mám pre vás úžasnú správu — a dúfam, že ju prijmete. Môj Kráľ mi poslal naliehavé posolstvo, že aj v starobe môžete nájsť večný život. Táto cesta, pane, aj keď je ťažká a má úzku bránu, je jedinou cestou k životu. Každá ďalšia má v sebe vpísané niečo horšie ako smrť. Aj teraz môj Kráľ čaká a je pripravený vás prijať.“

„Prečo by ma mal taký Kráľ privítať?“

„Pretože vo svojej veľkej láske urobil cestu — draho za ňu zaplatil –, aby mohol prijať všetkých, ktorí k nemu prichádzajú vo viere… Áno, dokonca aj vy… Áno, to je Jeho sľub… Áno, táto cesta.“

Nepoddaj sa. Nevzdávaj sa. Modli sa za svoje dieťa; hovor pravdu v láske blížnemu; stále ukazuj na Ježiša Krista. V činení dobrého neochabuj, lebo ak neochabneš, v pravom čase budeš žať. (G 6:9).