Každý deň je zlý deň

Keď sa teraz po desiatkach rokoch služby v cirkvi obzriem späť, akú radu by som rada dostala ako mladá žena? Študuj knihu Kazateľa.

Kazateľ mi ukázal tajomstvo radosti zo života, dokonca aj uprostred problémov. Zachránil ma od mylnej predstavy, keď som si myslela, že práca, ktorú robím, je plodná, no bola úplne na nič. Kazateľ mi pomohol bojovať proti zahorknutosti, keď sa mi priatelia otočili chrbtom. Zastavil ma od vkladania svojej nádeje do konkrétneho výsledku a ochránil ma od toho, aby ma zlé správy zarazili alebo odradili.

V skratke zo mňa kniha Kazateľa urobila realistu a odvtedy som šťastnejšia, než kedykoľvek predtým. Táto zbierka múdrostí sa pre mňa (ako aj pre J.I. Packera, ktorého spisy ma priviedli k čítaniu knihy Kazateľa) stala mojou najobľúbenejšou knihou Biblie a knihou, ktorú ľutujem, že som nezačala študovať už oveľa skôr.

Ak získaš múdrosť v období, keď si ešte mladý, budeš pripravený neskôr čeliť skutočnému životu. Zbúra naše mylné predstavy, s ktorými občas čítame aj zvyšok Písma. Keď objavíš knihu Kazateľa aj v neskoršom veku, určite sa ti mnoho vecí objasní. Učí, že život nejde po vedľajších cestičkách. Život ide po kľukatej ceste (Kaz 1:15). Kazateľ ukazuje obraz skutočného života bez pozlátka, no ktorého ťažobné tiene ti taktiež pomáhajú vidieť svetlo skutočnej radosti.

Ťažké dni sú normálne

Začala by som tým, čo nám Kazateľ hovorí, aký je v skutočnosti život. „Ťažkú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali” (Kaz 1:13). Takýto je život pre nás všetkých.

Kvôli prvému hriechu, ktorý mal a ešte stále má fatálne následky, Boh preklial pôdu a uvalil útrapy na Adamove potomstvo (1. M 3:16–19). Táto kliatba má vplyv na nás všetkých, ktorí žijeme „pod slnkom” (Kaz 1:3). Ani kresťania nie sú výnimkou. Kliatba nainfikovala aj ľudskú prácu: „Námaha, ktorou sa namáha” (Kaz 1:3). Život je obtiažnou úlohou, frustrujúcim povolaním, drsným obrusovaním. Je to námaha. A Boh to takto urobil.

Náš problém spočíva v tom, že my v skutočnosti neveríme tomu, že život je námahou. Myslíme si, že ak budeme tvrdo pracovať, nakoniec určite uspejeme. Domnievame sa, že utrpenie je krátkodobý proces, bolesť je výnimka potvrdzujúca pravidlo a zlyhanie len prvým krokom k víťazstvu. Tieto ilúzie nás nechajú zaslepených neúspechmi, zničených zlyhaniami, rozhodených skúškami a zmätených bolesťou. Toto nie je spôsob, akým by mali veci ísť! O „zlom dni” hovoríme, akoby to mal byť iba jeden zo sto dobrých dní, ale Kazateľ (a naozaj aj zvyšok Písma, keď ho čítame správne) nám hovorí, že každý deň je zlý. Každodenná práca pod slnkom je námaha.

Čím skôr začneme čeliť tvárou v tvár faktu, že žijeme a pracujeme vo svete, ktorý je prekliaty hriechom, tým skôr sa staneme realistickejšími a stabilnými. Prestaneme neustále čakať, že sa veci zlepšia. Nebudeme prekvapení, keď sa niekedy dokonca ešte viac zhoršia. Nebudeme sa viac obávať počuť zlé správy: nie preto, že by sme dúfali, že neprídu, ale preto, že vieme, že prídu (Ž 112:7; Kaz 12:1).

Vezmime si do rúk knihu Kazateľa a môžeme sa naučiť, ako sa vysporiadať so všetkou námahou v živote s odvahou a humorom. Nebudeme takí rýchli v okamžitom spochybňovaní Boha a konečne sa nám v srdci usídli pokoj. Keď v našej rodine čelíme nejakej namáhavej situácii, navzájom si pripomenieme (s úsmevom), že „to je Kazateľ!”. Inými slovami: „Môžeme dôverovať Bohu. Veď On nám povedal, že sa to bude diať”.

Požehnania, ktoré nevieš spočítať

Kazateľ nás učí, ako mať radosť zo života uprostred všetkej našej námahy. Zatiaľ celé ľudstvo pracuje a namáha sa pod ťarchou dôsledku nášho vlastného pádu. Tým však, ktorých povolal podľa svojho zámeru, dáva radosť. „Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky… Človeku, ktorý sa mu páči, dal múdrosť, poznanie i radosť” (Kaz 2:24, 26). 

Boží dar radosti nie je náhodný. Pochádza z Jeho ruky. Ako Jakub hovorí vo svojom liste: „Každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel” (Jk 1:17). Boh požehnáva námahu kresťanov tým, že im dáva radosť. Každý pocit uspokojenia z ustlanej postele, umytej podlahy a uprataného šatníka pochádza od Boha. Sme šťastní, keď dodržíme termín v práci alebo v škole; keď máme vyrovnaný rozpočet a vychádzame s financiami, alebo keď urobíme všetko, čo máme urobiť. Táto radosť pochádza zhora od Otca svetiel. Máš potešenie z vynikajúceho jedla a tešíš sa, keď je umytý a uložený všetok riad? Hádaj od koho pochádza táto obyčajná radosť: Od Boha.

A čo takto ten skvelý pocit úľavy, keď sa vyrieši nejaký problém; tá radosť z čítania knihy svojim deťom; to požehnanie, keď pomôžeš svojmu manželovi s jeho problémom? Ten čerstvý ranný vánok vchádzajúci cez otvorené okno; ten úžasne chutný obed s priateľmi; ten príjemný pocit ľahnúť si večer do pohodlnej postele — všetky tieto momenty radosti uprostred našej práce a námahy sú darom od nášho milostivého Boha.

Keď začneš vyhľadávať Božie dary radosti, tvoja racionálna ustarostenosť s problémami a radosť budú v nerovnováhe. Radosť bude prevažovať. Ako môj manžel rád hovorieva: dobré dary na nás pršia z Božej ruky každý deň a po celý deň. Radosť uprostred našej námahy môžeme nájsť, iba ak si nájdeme čas na to vidieť tieto malé radosti a ďakovať za ne Bohu. Premýšľaj nad tým: akým spôsobom by si si dnes mohol pripomenúť, aká radosť vychádza z Božích darov? Uvidíš, že je to radostná námaha, ktorú dal Boh tým, v ktorých má zaľúbenie.

Pochvala na konci

Na záver, Kazateľ nám pomáha hľadieť ďalej za hranice našej námahy. Aj vo chvíľach, keď tvoji priatelia odídu, celá práca sa ti zrúti, alebo si nútení sa presťahovať do menšieho domu, budeš schopný vytrvať, pretože konečná hodnota tvojej práce a námahy nie je v tomto živote. „Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá” (Kaz 12:14).

Inými slovami, našou úlohou tu a teraz nie je určiť hodnotu našej práce. Ako hovorí Jeremiah Burroughs, sme povolaní jednoducho „vykonať povinnosti, ktoré vychádzajú z našich terajších okolností,” a dôverovať Bohu, ktorý bude na konci súdiť na základe ovocia našej práce a dá nám našu nebeskú odmenu.

To znamená, že nezáleží na tom, koľko srdca si vložil do rozpadnutého priateľstva, koľko kreativity si vložil do projektu, ktorý musíš odovzdať, alebo koľko snahy si vynaložil do renovácie domu, z ktorého musíš teraz odísť. Tvoja práca a námaha pre Pána nikdy nevyjde navnivoč. Preto nás Pavol úplne opodstatnene vyzýva: „Buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi” (1. K 15:58).

Život pod slnkom je brutálny a nepreukazuje žiadne znaky zlepšenia. Naša práca a námaha je prekliata a často zlyháva a bude zlyhávať na určitej ľudskej úrovni. Ale Božia žena je schopná čeliť budúcnosti s pokojom a istotou, dokonca „s úsmevom sa díva na budúci deň” (Pr 31:25). Preto ten istý Boh, ktorý nám povedal, že život je ťažký, nám taktiež povedal, že je blízko nás (Ž 34:19).

Skrze vieru v Krista si môžeme užívať a radovať sa z darov Boha Otca, obklopení námahou, do ktorej nás povolal a tešiť sa na deň, kedy z milosti obdržíme pochvalu od nášho Boha (1. K 4:5).