Keď mám strach

Bojíš sa toho, že sa možno nikdy nevydáš/neoženíš? Ak si už v manželstve, bojíš sa toho, že sa tvoje manželstvo nezlepší? Bojíš sa toho, že zlyháš v práci alebo že svoju prácu stratíš? Máš strach o svoje zdravie, akú chorobu by si mohol mať alebo ako by si mohol zomrieť? Robíš si obvykle starosti o svoje deti — ich zdravie, ich vzťahy, o ich vieru? Kedy máš strach?

To, čoho sa najviac bojíš, môže byť miestom, kde sa satan snaží najpresnejšie mieriť. Cieli na neistotu, úzkosť a nepokoj. Leje benzín klamstiev do ohňa našich strachov — snažiac sa nás presvedčiť, že Boh je bezmocný, ľahostajný alebo že je príliš ďaleko. Dokonca aj kráľ Dávid, muž podľa Božieho srdca, sa pýta: „Dokedy ešte, Hospodin, budeš na mňa zabúdať? Navždy? Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?” (Žalm 13:1).

Boh nie je bezmocný; Jeho moc je nezmerateľne veľká (Efezským 1:19). Boh nie je iný voči tebe; stará sa o teba ako Otec o svoje dieťa (1. Petra 5:7). Boh nie je príliš ďaleko; On je „blízky všetkým, čo ho vzývajú” (Žalm 145:18). Ale keď sa bojíme, môže sa zdať, že je veľmi ďaleko.

Niekedy sa nám zdá, že Boh je od nás ďaleko, keď prechádzame skúškami, pretože sme sa odvrátili od Jeho slova.

Všetky dôvody na to, aby si sa bál

Dávid napísal žalm 56, keď bol zajatý Filištíncami, počas toho, ako utekal zo Saulovej armády. Dávid si myslel, že ak Filištínci zabudli, kto je, mohol by tam nájsť útočisko, ale kráľovi sluhovia čoskoro poznamenali: „Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce“ (1. Samuelova 21:11).

Dávid, utekajúc od jedného vraha s celou armádou vojakov, vošiel priamo do náruče iného žiarlivého nepriateľa. Toto sú jeho „rozličné skúšky” (Jakub 1:2), keď píše:

„Bože, zmiluj sa nado mnou, lebo sliedi za mnou človek, deň čo deň ma napáda a utláča. Denne sliedia za mnou protivníci, mnoho je tých, čo pyšne broja proti mne. . . Deň čo deň prekrúcajú moje slová, vymýšľajú o mne len zlé. Spolčujú sa a striehnu, striehnu na moje kroky, chcú ma pripraviť o život “ (Žalm 56:2–3, 6–7)

Každý deň žil nie len s myšlienkou o tom, že môže v ten deň zomrieť, ale že v ten deň ho môže niekto zabiť. Ešte k tomu, viac ako jedenkrát v tomto žalme, hovorí: „Nebojím sa” (Žalm 56:5, 12). Ako môže také niečo povedať, keď je na úteku a navyše, v zajatí?

Keď mám strach

Dávid mohol čeliť hrozným skúškam, pretože vedel, na koho sa má obrátiť v hrozných skúškach.

„V deň, keď som preľaknutý, spolieham sa na teba. V Boha, ktorého slovo chválim, v tohto Boha dúfam, nebojím sa.  Čo mi môže urobiť telo?” (Žalm 56:4–5)

Začína tým, že vraví: „keď som preľaknutý . . .” Uznáva, že to nebezpečenstvo, skúška a strach sú reálne. Nepopiera to, že má strach z toho, že je uväznený Filištíncami. Alebo z toho, že sa ukrýva pred Saulom. „Som preľaknutý,” vyznáva.

Ale nie nadlho. „Keď som preľaknutý, spolieham sa na teba… v Boha dúfam, nebojím sa. “ Som preľaknutý v danom momente, ale viem, kam sa obrátiť, keď mám strach. A keď na Neho hodím svoje obavy, On odhodí všetky moje obavy preč. „Nebudem sa báť”.

Kedykoľvek vidíš niekoho prejsť od “bojím sa” k “nebudem sa báť”, mal by si sa pýtať ako. Vediac, že Dávid prekonal strach, môže niekoho, kto má strach, záhadne inšpirovať, ale pokým nám nepovie ako, jeho príbeh nám nepomôže čeliť našim vlastným strachom.

Ako dôverovať Bohu

Čo sa stalo s Dávidom medzi “som preľaknutý” a “nebudem sa báť”? Dal svoju dôveru Bohu. Takže, je potrebné dôverovať Bohu, keď si preľaknutý? Áno, ale hovorí viac Dávid o tom, ako to vyzerá, keď dôverujeme Bohu v jaskyniach, v zajatí, v ohrození vlastného života?

„V deň, keď som preľaknutý, spolieham sa na teba. V Boha, ktorého slovo chválim, v tohto Boha dúfam, nebojím sa. Čo mi môže urobiť telo?” (Žalm 56:4–5)

Keď Dávid dal svoju dôveru Bohu, dal svoju dôveru a aj svoju chválu do Božieho Slova. Nemodlil sa nejasné modlitby nádeje, ale zakotvil svoju bolesť, túžby a strach do špecifického Božieho prísľubu. Keď mám strach, priľnem k Tebe v Tvojom Slove.
Namiesto toho, aby som prebýval na hrôzostrašných vrchoch predo mnou, upriamim svoju myseľ na to, čo si povedal tým, čo Ťa milujú. Zrazu sa hrozby nezdajú byť viac hrozivé, pretože sú zahnané silnejším hlasom. 

Slovo na Slovo

Ak chceš vedieť, ako vyzerá vážiť si Božie Slovo vo víťazstvách aj v pádoch v živote, čítaj žalm 119. Nikde inde nie je Písmo tak vyzdvihnuté a oslavované ako v najdlhšej kapitole Písma. Možno to najvzácnejšie v týchto 176 veršoch je, keď žalmista hovorí o moci Božieho Slova upokojiť naše obavy a preniesť nás cez zármutok.

• „Duša mi slzí od žiaľu, pozdvihni ma svojím slovom” (Žalm 119:28).
• „Hospodin, som príliš pokorený, oživ ma podľa svojho slova” (Žalm 119:107)
• „Ty si moje útočisko a záštita, na tvoje slovo čakám” (Žalm 119:114)
• „Pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám”
  (Žalm 119:147)
• „Kniežatá ma prenasledujú bez príčiny, moje srdce sa však bojí len tvojho slova” (Žalm 119:161)

Kniežatá ma prenasledujú bez príčiny — trpím bezdôvodne — ale Tvoje slová sú mi stále sladké. Keď neviem, čo mám povedať, lebo skúšky sú tak ťažké, nemôžem sa nabažiť Tvojho Slova. Moja jediná nádej na uzdravenie, sila, ochrana, pomoc a oslobodenie sú napísané v Tvojej Knihe. Moje srdce stojí v úžase pred všetkým, čo si povedal.

Boh je za teba

Dávid takmer opakuje samého seba pri konci žalmu 56:

„Tak poznám, že Boh je pri mne. V Boha, ktorého slovo chválim, v Hospodina, ktorého slovo chválim, v toho Boha dúfam, nebojím sa. Čo mi môže urobiť človek?” (Žalm 56:10–12)

Čo to znamená dôverovať Bohu? Znamená to, dôverovať tomu, čo povie. A čo Boh hovorí vo svojom Slove? Som za teba. A ak je Boh za teba, kto môže byť proti tebe (Rímskym 8:31)? Čo ti môže urobiť človek?

Keď príde strach — a on príde, dokonca aj dnes — vieš, kam sa obrátiť. Poznáš hlas, ktorý potrebuješ počuť; hlas, ktorý dáva pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. A On ti hovorí: „Na svete máte súženie, ale dúfajte; ja som premohol svet” (Ján 16:33). Pretože si v Ňom a On žije v tebe, skrze vieru si premohol svet (1. Jána 5:4–5).

Môžeš spoločne s Dávidom povedať: „Nebojím sa.“