Keď nechceme čakať

Kde to je? Nemohol som nájsť svoj elektrický zastrihávač brady. Otvoril som skrinku pod umývadlom a poprekladal pár osušiek. Stále nič. Neživým predmetom nenarastú nohy a neujdú (hovorievala moja mama), ale táto vec bola preč. Rozhodol som sa na to zabudnúť a ísť ďalej po asi desiatich sekundách hľadania.

No potom mi to došlo…

Pomýlil som si dostupnosť s existenciou. Čo tým myslím, je technicky to, že pretože ten nástroj na bradu nebol presne tam, správal som sa, akoby nebol skutočný. Pretože nebol dostupný, predstieral som, že neexistuje.

Problém s nedočkavosťou

On však existuje. Naozaj ho vlastním. Už som ho predtým videl. Používal som ho. Ale pretože nebol presne tam, keď som ho chcel — pretože bolo zopár prekážok brániacich jeho okamžitému využitiu — ignoroval som ho.

Robíte to niekedy? Niečo nie je jednoduché, a tak konáme, akoby to nestálo za náš čas. Pretože to nie je absolútne na dosah, môže to pokojne byť nepravdivé. Sú naše webom pokrútené mozgy tak obhorené, že nám zostalo tak máličko trpezlivosti pre jednoduché úlohy? A ak je to tak, sú z toho nejaké problematické dôsledky? Povedzme napríklad, v kresťanskom živote?

Problémom je, že neradi čakáme. A dôvodom, prečo je to problém, je to, že kresťanský život je v základe o čakaní. Pavol to hovorí v 8. kapitole listu Rímskym.

Pavlova logika v Rímskym 8

Ak ste Božie deti, hovorí Pavol, potom ste dedičmi Boha a spoludedičmi Krista — „ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení (Rímskym 8:17). Utrpenie je realitou, ak ste v Kristovi.

Ale v tomto prípade sú tu čitatelia príliš odradení, pokračuje apoštol. Ale nedajte sa odradiť utrpením, pretože utrpenie, ktorým máme prejsť v tomto svete, sa ani neoplatí porovnávať so slávou, ktorá nám bude zjavená v tom budúcom (Rímskym 8:18).

Pozrite, čo tu hovorí: Naša vytrvalosť v súčasnom utrpení je poháňaná tým, že ho porovnáme s našou budúcou slávou. Budúca, večná sláva je taká veľká, že prekonáva súčasné, dočasné utrpenia. Teraz, po tom, ako nám predložil túto slávu, Pavol má viac čo povedať…

Určite je budúca sláva. Stvorenstvo na ňu čaká, túžiac po zjavení synov Božích. Stvorenstvo napokon bolo podriadené márnosti, poškvrnené špinou hriechu. To nie je preto, že by to stvorenstvo tak bolo chcelo, ale kvôli Bohu, ktorý ho podriadil nádeji. (Rímskym 8:19–20)

Nádej je teraz veľmi dôležitá.

Nádej je tu nádejou, že stvorenstvo bude jedného dňa oslobodené od svojej väzby na smrteľnosť a získa slobodu slávy Božích detí. Nádejou je budúca sláva. Stvorenstvo vzdychalo — a my, ktorí máme Ducha, sme tiež vzdychali! Vzdycháme vo vnútri, zatiaľ čo dychtivo očakávame svoju adopciu ako synov, spasenie našich tiel (Rímskym 8:21–23).

Kresťania čakajú, ako vidíte.

Ak je to skutočné, počkáte

V skutočnosti tu Pavol hovorí niečo, čo mnohí z nás prejdú bez povšimnutia. Je to v skutočnosti nádej našej budúcej slávy — naše usilovné čakanie — v ktorom sme zachránení: „Lebo v tejto nádeji sme boli spasení" (Rímskym 8:24, prel.). Znova, Pavlova logika:

Nádej, ktorú môžete vidieť, nie je skutočnou nádejou. Nikto nemá nádej vo veci, ktoré môže vidieť. Ale ak dúfame v to, čo nemôžeme vidieť — ak dúfame v budúcnosť prekonávajúcej slávy, ktorú teraz nemôžeme vidieť — ak v to dúfame, očakávame to s trpezlivosťou. (Rímskym 8:24–25)

Kresťanská budúca realita slávy je pre zachraňujúcu vieru rozhodujúca. Prosím, pochopte to: neznamená to, že sme spasení cez čokoľvek, naviac okrem samej viery v Ježiša samého. Znamená to toto: ak veríte v Ježiša, čo sa týka toho najlepšieho života pre vás teraz, nemáte ten druh viery, ktorý opisuje Biblia. Najlepší terajší život pre vás nie je tou nádejou, v ktorej sme boli spasení. Nádejou, v ktorej sme boli zachránení — a v ktorej sa radujeme — je večná realita spoločenstva s Bohom (Rímskym 5:1–2, 11).

Kresťania čakajú. Byť spasený znamená byť spasený pre čakanie (1. Korintským 1:7; Galatským 5:5; 1. Tesalonickým 1:10).

Pomoc v slabosti

A čakanie je ťažké. Je extra ťažké pre moderných ľudí. Na zavŕšenie nového stvorenia nie je aplikácia na mobile. Siri neponúka žiadnu pomoc. Ako to spraviť?

Spať k Pavlovi: je ťažké čakať, samozrejme. Ale Duch nám pomáha v našej slabosti. Nie sme v tomto prirodzene dobrí. Vlastne ani nevieme, ako sa modliť tak, ako by sme mali, ale Duch sám sa prihovára za nás so vzdychmi príliš hlbokými na vyjadrenie slovami. (Rímskym 8:26)

Táto pomoc od Ducha je skutočne dobrá vec.

Boh, ten, ktorý prehľadáva srdcia, pozná spôsob, ako Duch myslí, pretože sa prihovára za svätých tak, ako Boh chce. (Rímskym 8:27)

Je to dobré, že sa za nás Duch prihovára, pretože Boh môže v podstate čítať jeho myseľ. Chápe spôsob myslenia Ducha. A dôvod, prečo Otec chápe spôsob myslenia Ducha, je to, že Duchov spôsob myslenia je podľa Boha. Duch vždy rozmýšľa len v súlade s plánmi Otca. A je to tento samý Duch, ktorý v nás prebýva a žiada Boha za nás. On je tým, ktorý poháňa naše čakanie. Toto je absolútne úžasné. Úžasné! Vidíte to?

Znamená to, že ten život čakania je teraz dôverne poháňaný Bohom, na ktorého čakáme.

Zázrak čakania

Kresťanský život prevyšuje tento svet, je jednoducho nadprirodzený. Ale ako v ňom žiť? Zažívame v celej našej priemernej existencii plnej zabitých hodín a dennej rutiny zázrak Rímskym 8? Alebo len prechádzame cez všetko konajúc, akoby tento svet bol všetkým, čo je? Je dostupnosť našou novou realitou?

Sme slabí. No nie je to ponechané na našu silu.

Máme Ducha Svätého, pomocníka, ktorý nám prišiel ukázať Ježiša (Ján 14:26). Máme Ducha Svätého, prejav Božej lásky vyliatej do našich sŕdc (Rímskym 5:5). Máme Svätého Ducha, prísľub od Otca, ktorý je zárukou nášho dedičstva, kým ho získame (Skutky 1:4; Efezským 1:13–14)… ktorý sa za nás prihovára podľa vôle Božej (Rímskym 8:26).

Kresťanský život je životom čakania. Musíme otvoriť zopár skriniek a presunúť zopár uterákov. A v Jeho moci to dokážeme za viac ako desať sekúnd.