Keď sa zdá, že slnko už nikdy nevyjde

Ocitli ste sa už niekedy v takej tmavej noci, že ste takmer prestali dúfať v ráno?

Niektoré pocity viny sú také hlboké, že sa pýtate, či by ste si nemali jednoducho ľahnúť a zomrieť. Niektoré psychické a duchovné polnoci sú také ťažké a obloha taká bezhviezdna, že krok akýmkoľvek smerom sa zdá byť zbytočný. Niekedy nielenže kráčate údolím tieňa smrti, ale sa v ňom aj čiastočne zrútite a už nevstanete.

Možno ste to, tak ako ja, už zažili. A možno to zažívate práve teraz. Ak áno, Veľký týždeň vám ponúka spolubrata, ktorý zažil zlyhanie, utrápeného priateľa a brata v temnote. Ak niekto ochutnal horkosť polnočného plaču, tak on. A ak niekto môže dosvedčiť zázrak svitania a osušenia sĺz, tak práve on.

Čo sa dialo počas tých strašných hodín na Bielu sobotu, keď si Peter, vzlykajúc a bijúc sa do pŕs, spomenul na svoje tri zapretia, spomenul si na Ježišov posledný pohľad (L 22:61), spomenul si, ako sa to všetko skončilo, a predsa sa nešiel obesiť ako Judáš? Odpoveď nám dáva scéna zo Zeleného štvrtka: držala ho Ježišova modlitba.

Proti nahromadeným silám hriechu, satana a zúfalstva bol modliaci sa Kristus Petrovou jedinou nádejou. A našou tiež.

Satanov rev

„Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.“ (L 22:31)

Na začiatku Lukášovho evanjelia čítame predvídavé slová: „Keď diabol skončil všetko pokúšanie, odišiel na čas od Neho“ (L 4:13). Keď vo štvrtok prichádzala noc, nastal čas a diabol to vedel (L 22:53). A tak satan po tom, čo vstúpil do jedného z dvanástich (L 22:3), reve na ostatných jedenástich.

Tri roky stál Ježiš medzi Petrom a ústami draka, chránil ho, strážil ho (J 17:12). Teraz však odchádzal a Peter, podobne ako pred ním Jób, mal zistiť, ako veľmi jeho sila spočíva na skrytom štíte jeho Pána. Prvýkrát mal kráčať údolím bez známej útechy svojho pastiera.

Satan žiada preosiať učeníkov: hodiť ich na sito a triasť, triasť a triasť, kým Šimon Peter nebude opäť len Šimonom — hlinou, nie skalou (L 6:14), rybárom rýb, nie ľudí (L 5:10). Tu sa skrýva skutočná hrôza za našimi najtemnejšími nocami. Máme pocit, že sa rozpadáme, akoby naše svedectvo bolo vyrozprávané v opačnom poradí. Bojíme sa, že sa prepadáme späť do minulosti bez Krista.

Upadli by sme, keby nás Ježiš nechal samých v satanovom site. Vďaka Bohu, že tak neurobil.

Ježiš sa modlí

„Ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla.“ (L 22:32)

Aké slová by mohli prekonať hrôzu toho, že: „Satan si vás vyžiadal?“ Tieto: „Ale ja som prosil za teba.“ Modlil som sa za teba, Peter. Ja, Ježiš, Boží Syn, ktorý utišuje búrky, uzdravuje choroby a ničí démonov. Ja, Ježiš, Otcov milovaný Syn, jeho vyvolený, ktorého nebo počúva s radosťou (L 3:22; 9:35). Ja, Ježiš, som sa za teba modlil.

Peter bude musieť aj tak prejsť sitom. Ježiš však žiada, aby Petrova viera pri všetkých otrasoch nepadla mŕtva na zem. Prosí, aby pod popolom Petrovho zlyhania horel žeravý uhlík — tajná útecha v jeho plači, pochované teplo pod jeho úzkosťou, skrytá nádej, ktorá by ho v nedeľu prinútila šprintovať k hrobu, a nie nasledovať Judáša (L 24:10–12).

„Aj keď je vaša noc akokoľvek čierna, nie je to znakom toho, že vaša viera definitívne zlyhala.“

Peter s najväčšou pravdepodobnosťou žeravý uhlík ani nevidel, ani necítil. Možno sa cítil bezútešne a bol si istý, že táto tma nikdy neuvidí úsvit. Možno sa cítite podobne. Vedzte toto: Ježiš videl vo svojich svätých uhlíky viery tam, kde oni videli len popol. Aj keď je vaša noc akokoľvek čierna, nie je to znakom toho, že vaša viera definitívne zlyhala.

Ježiš stále držal Petra, dokonca aj z hrobu. Takto drží všetkých svojich ľudí, aj keď sa zdá, že sa kameň prevrátil cez nebo. A my môžeme cítiť, ako drží aj nás, keď podobne ako Peter tvrdohlavo odmietame Judášovo zúfalstvo a usilujeme sa veriť aj v tú najpochmúrnejšiu sobotu.

V nadchádzajúcich hodinách slnečné svetlo zoslablo (L 23:45). Ale ako odpoveď na Ježišovu modlitbu Petrova viera nezlyhala.

Obrátenie Petra

„A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ (L 22:32)

Keď sa Ježiš pozrie na Petra, vidí v jeho srdci schované tri zapretia (L 22:34). Vidí však aj niečo hlbšie ako jeho zapretie, trojité „milujem ťa,“ ktoré prežije až do nedele, udržiavané jeho vlastnými modlitbami (J 21:15–17). Vidí človeka, ktorý vloží svoje nohy do tých istých šľapají svojich zapretí, tentoraz však kráčajúcich opačným smerom.

A aj teraz Ježiš chce, aby sa Peter videl za hranicami nadchádzajúceho utrpenia. A preto nehovorí: „ak by si sa obrátil,“ ale „až sa obrátiš.“ Petrova vytrvalosť nespočíva na tenkej niti jeho vlastných síl, ale na nezlomnom lúči Kristových modlitieb. A tak je to so všetkými Kristovými učeníkmi. Naše vyslobodenie — či už z vlastného hriechu, alebo z temnoty, ktorú sme nezavinili — sa môže zdať z našej strany neisté; pýtame sa, či naša viera na tejto ceste nezlyhá. Ale na Ježišovej strane je naše vyslobodenie rovnako isté ako jeho vlastný príhovor (R 8:34; Žid 7:25). Ak sme skutočne v Kristovi, naše obrátenie je otázkou toho kedy, a nie či.

A v Ježišovom nesmiernom milosrdenstve zistíme rovnako ako Peter, že nás neprijíma späť ako otrokov, ale ako synov, uistených a znovu poverených. „A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ Ten, kto bol príliš slabý, aby obstál po boku Ježiša, bude teraz posilňovať iných, pretože jeho zlyhanie ho pripravilo na múdrejšiu, pokornejšiu a kresťanskejšiu službu, opierajúcu sa o silu, ktorá nie je jeho vlastná.

Peter teraz pozná svoju slabosť, satanovu silu a Ježišovo mocné vykúpenie. A obnovení Petrovia medzi nami, ktorí to poznajú na vlastnej koži, sú často najvhodnejší na to, aby posilňovali iných.

Modlí sa za vás

O čo mohol Ježiš prosiť, keď sa modlil za Petra počas tej najtemnejšej noci? Radu máme v Jánovom evanjeliu.

„Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“ (J 17:15)

„Nenechajte sa vyviesť z miery a nezúfajte, ak obloha nad vami vyzerá taká čierna ako tá Petrova. Namiesto toho dúfajte.“

Ježiš nežiadal, aby bol Peter odstránený zo sveta, kde číha diabol. Peter na Zelený štvrtok pocítil „moc temnoty“ (L 22:53), a temnota ho takmer zlomila. Ježiš však žiadal, aby bol Peter uchránený od diablových požierajúcich čeľustí. A Otec mu odpovedal: Peter sa nestal Judášom.

Aj my môžeme zistiť, že Ježišov príhovor nás neochránil pred nocami, ktorých temnota nás takmer pohltila. Nenechajte sa vyviesť z miery a nezúfajte, ak obloha nad vami vyzerá taká čierna ako tá Petrova. Namiesto toho dúfajte. Modlite sa. Schúľte sa s ostatnými učeníkmi a čakajte na nedeľné ráno.

Časom sa na obzore tejto polnoci niečo pohne: svetlo presahujúce nádej, kúzlo hlbšie ako bieda hriechu alebo nemilosrdnosť satana. Ježiš sa za vás modlí.