Kráčajte v Jeho prozreteľnosti

Pán dal v Ježišovom podobenstve svojim sluhom talenty a potom odišiel. Dvaja sa usilovne pustili do práce a rozmnožovali peniaze svojho pána, ale jeden ukryl svoj talent do zeme. Niečo podobné sa môže stať, keď počúvame o Božej prozreteľnosti.

Na jednej strane, len málo doktrín zapálilo v srdciach Božieho ľudu svätejšiu ambíciu. Keď sa niektorí ľudia dopočujú, že Boh vládne nad galaxiami a vládami, nad vetrom a vlnami a nad každou maličkosťou v našom živote (Ef 1:11), usilovne sa pustia do práce a konajú dobro. Kresťania uchvátení prozreteľnosťou postavili nemocnice, ukončili obchod s otrokmi, zriadili sirotince, rozbehli reformácie a prerazili tmu národov, ku ktorým sa doposiaľ nedostalo evanjelium.

Na druhej strane, len málo doktrín ľudia používajú častejšie na to, aby ospravedlnili pasivitu, lenivosť a suverenitu statusu quo. Keď sa niektorí ľudia dopočujú, že Boh vládne nad všetkým, siahnu po diaľkovom ovládači, vyložia si nohy na stôl, berú hriech trocha menej vážne a zakopú svoje talenty dva metre pod zem. Možno urobia dobro, keď sa naskytne príležitosť, keď to dovolí harmonogram, ale zriedka budú dobro vyhľadávať.

Ako to, že všadeprítomná Božia prozreteľnosť dokázala jedných vzpružiť a iných paralyzovať? Ako len mohla spôsobiť, že jedni sa so zápalom a smelo hrnú do neznáma, a iní bafkajú po tých istých vychodených cestičkách, pričom málokedy snívajú a nikdy neriskujú?

Čakáme na otvorené dvere

Keď William Carey, priekopnícky misionár v Indii, po prvý raz prišiel s nápadom poslať kresťanov na miesta, kde ľudia ešte nepočuli evanjelium, starší pastor údajne zaprotestoval: „Sadni si, mladý muž, sadni si a upokoj sa. Keď bude Boh chcieť obrátiť pohanov, urobí to bez toho, aby sa o tom poradil či už s tebou, alebo so mnou.“

Takáto aplikácia Božej prozreteľnosti je príliš zjednodušujúca, nebiblická, nezodpovedná — ale zároveň pochopiteľná. Hoci by sa mnohí z nás takto nikdy nevyjadrili, máme svoje vlastné cestičky, ktoré nám umožnia, aby nás prozreteľnosť ukolísala do pasivity. Uvažujte o bežnom jazyku, ktorým vyjadrujeme čakanie alebo modlenie za „otvorené dvere“.

Slovné spojenie „otvorené dvere“ pochádza od apoštola Pavla (Kol 4:3–4), ale mnohí z nás ho používame spôsobmi, akými ho apoštol nepoužíval. Pavol sa modlil za otvorené dvere, to áno, ale potom s vervou stláčal kľučky (porovnaj 1. K 16:8–9 so Sk 19:1–10). Mnohí z nás, na druhej strane, posedávajú na chodbe života a čakajú, kým božská ruka nespôsobí, že dvere sa rozletia a pretlačí nás nimi.

Keď povieme „Neboli otvorené dvere,“ príliš často máme na mysli to, že nešlo o očividné, božské zorganizovanie udalostí, ktoré by našu cestu robilo neomylnou. „Nepodelil som sa o evanjelium, pretože sa zdalo, že nikto neprejavil záujem.“ „Nemal som ten ťažký rozhovor, pretože sme jednoducho na seba nenarazili.“ „Nevyznal som ten hriech, pretože sa zdá, že na to nebol vhodný čas.“ Ak je prozreteľnosť prekrútená, vie nás ospravedlniť od všelijakých nepríjemných povinností.

Keď sa William Carey pozorne zahľadel na Indiu, nevidel to, čo by sme asi nazvali otvorenými dverami: päťdesiat miliónov moslimov a hinduistov, ktorí žijú na opačnej strane sveta a za dvoma oceánmi. Preto pastor takto reagoval. Carey sa tam však napriek tomu vybral a veril, že Boh dokáže vo svojej prozreteľnosti urobiť cestu tam, kde sa zdá, že žiadnej niet. A India dodnes nesie ovocie z jeho viery.

Pre takú chvíľu, ako je táto

Carey sa, samozrejme, inšpiroval tuctami mužov a žien v Písme, ktorí sa odvážili ísť do nepohodlia a nebezpečenstva z moci Božej prozreteľnosti.

Kde našiel Jonatán odvahu zaútočiť na armádu len so svojím zbrojnošom po boku? Prozreteľnosť: „Poď… azda Hospodin urobí niečo pre nás, veď Hospodinovi nič neprekáža zachraňovať veľkým alebo malým počtom“ (1. S 14:6). Ako našla Ester odvahu na to, aby riskovala kráľov hnev? Prozreteľnosť: „Kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ (Est 4:14) Prečo sa Dávid postavil Goliášovi iba s prakom a piatimi kameňmi? Prozreteľnosť: „Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca“ (1. S 17:37).

„Boh to naplánoval tak, že niektoré dvere sa otvoria len vtedy, keď do nich strčíme.“

Niektorí počujú „Boh vládne nad všetkým,“ a pomyslia si: „Aký význam má potom moja snaha?“ Iní, podobne ako Jonatán, Ester a Dávid, počujú: „Boh vládne nad všetkým,“ a myslia si: „Potom Boh môže použiť aj moju snahu, aj keď je malá.“ A tak po tom, čo rozmýšľali, zvažovali a modlili sa, vykročili vpred — neboli si vždy istí, že Boh dá ich plánom zdar, ale boli hlboko presvedčení, že ak to bude chcieť, nijaká sila na nebi ani na zemi ho nebude môcť zastaviť.

Inými slovami, vedeli, že ich Boh vládne v nebi. Na zemi uvideli potrebu. A s modlitbou „Príď kráľovstvo Tvoje!“ ktorá horela v ich srdci (Mt 6:10), dostali nápad, ako urobiť niečo nové pre jeho meno.

Konajte Božiu prozreteľnosť

Pre niektorých z nás ten problém asi spočíva v tomto: očakávame, že na Božiu prozreteľnosť treba reagovať, a nie Božiu prozreteľnosť vykonať.

Niektorí z nás majú za to, že prozreteľnosť je niečím, na čo treba len reagovať. Čakáme, že sa z jasnej prozreteľnosti otvoria dvere, a potom reagujeme tak, že tým priestorom dverí prejdeme. Ale, ako sme už videli, Boh to naplánoval tak, že niektoré dvere sa otvoria len vtedy, keď do nich strčíme. Naplánoval to tak, že jeho prozreteľnosť máme vykonať.

Pavol túto dynamiku biblicky najjasnejšie vyjadruje v Liste Filipským 2:12–13: „S bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ Všimnite si: Naše dielo nenasleduje po Božom diele. Skôr platí, že naše dielo je súbežne prebiehajúcim výsledkom Božieho diela. Alebo slovami Johna Pipera: „To, čo tu Pavol zreteľne vyjadruje, je spôsob, akým je naše vlastné úsilie celkom vyzvané k akcii. My na ten zázrak nečakáme; my ten zázrak konáme“ (Providence, 652).

Samozrejme, že niekedy má Boh radosť z toho, keď nám dobré dielo vhodí rovno do lona. Možno sa skutočne niekto opýta na nádej, ktorá je v nás, alebo sa ten ťažký rozhovor, ktorý musíme absolvovať, začne ľahko a prirodzene. V takýchto chvíľach vskutku reagujeme na Božiu prozreteľnosť. Ale Boh v nás môže byť rovnako aktívny, keď je naplno zapojené naše úsilie: keď k nám pozveme suseda, aby sme spolu študovali Bibliu, alebo keď zariadime čas a miesto ťažkého rozhovoru.

Nemusíme čakať na niečo neomylne božské, niečo nepochybne prezieravé, aby sme mohli začať konať svoje spasenie v najrôznejšej poslušnosti. Namiesto toho musíme len uvidieť dobré dielo, ktoré treba urobiť, zveriť sa do rúk Boha skrze úprimnú modlitbu, usilovne pracovať vo vedomej závislosti od neho, a potom, keď je dielo dokončené, obzrieť sa a povedať s Pavlom: „Som sa napracoval… nie ja, ale milosť Božia, ktorá je so mnou“ (1. K 15:10). A takto konáme Božiu prozreteľnosť.

Predstavujte si dobro

Vo svojej prozreteľnosti Boh pre nás pripravil dobré skutky, aby sme v nich chodili (Ef 2:10). Ale mnohé z nich neprídu, keď sa budeme pasívne potĺkať pod úrovňou Božej prozreteľnosti. Prídu k nám skôr vtedy, keď budeme napínať svoju obnovenú myseľ, ohýbať svoje znovuzrodené predstavy a vytvárať možnosti v továrni nášho nového srdca — vediac, že každé dobré odhodlanie je iskrou jeho prozreteľnosti.

„Ste tým, kým ste, tým, čím ste, tam, kde ste, kvôli všadeprítomnej prozreteľnosti Boha.“

Rozhliadnite sa teda okolo seba. Nič z toho, čo sa týka vášho života, nie je náhoda. Ste tým, kým ste, tým, čím ste, tam, kde ste, kvôli všadeprítomnej prozreteľnosti Boha. Dal vám talenty, ktoré máte, vo svojej múdrosti, pre takú chvíľu, ako je táto — aby ste prispeli ťahom svojho štetca na plátne pred vami, okresali trocha svojím dlátom zo sochy, ktorú vidíte, prehovorili ste a zahrali si v dráme, ktorej ste súčasťou, aby sa tento svet trochu viac podobal na umelecké dielo, ktoré chce Boh vytvoriť svojím vykúpením.

Sú tu susedia, ktorým treba pomáhať, deti, ktoré treba učenícky viesť, cirkevné zbory, ktoré treba zakladať, centrá rizikových tehotenstiev, v ktorých treba slúžiť, a tisíc úloh v našom zamestnaní, ktoré treba urobiť výborne a s láskou. A ako budeme vedieť, či Boh vo svojej prozreteľnosti otvoril dvere pre niektoré z týchto príležitostí? Budeme sa modliť a tú kľučku na dverách stlačíme.