Kresťanstvo a materializmus

Vždy som sa rád pristavil v štvorposchodovej podzemnej garáži Chicagskej komoditnej burzy, keď som tam začal v 1991 podnikať. V tom štvorposchodovom komplexe som mal totiž príležitosť pozerať sa na tie najdrahšie a najsexi automobily, aké som v živote videl. Mercedes, Porsche, Ferrari, drahými značkami sa to tam len tak hemžilo. Čím viac som na tie autá hľadel, tým pevnejšie som si zaumieňoval, že raz ich aj ja budem mať.

Stali sa mojou inšpiráciou, symbolom úspechu. Jedna vec bola zazrieť ich len tak niekde v uliciach, keď prefrčali okolo, ale celkom iné bolo vedieť, že s ich majiteľmi som denne v kontakte, že vediem svoje obchody s nimi aj vedľa nich. Vidina úspechu bola teraz hmatateľnejšia, než kedykoľvek predtým. Zvykol som si predstavovať, ako ráno ležérne šoférujem do centra svoj dvojsedadlový kabriolet značky Mercedes prechádzajúc cez hustú rannú dopravu. Vzápätí som v myšlienkach preskočil na druhú hodinu poobede, keď sa burza zavrela a videl som sa, ako schádzam výťahom na tretie podzemné podlažie, kde ma už čakal môj čerstvo umytý a naleštený voz, ktorý ma teraz mal zaviezť v príjemnom popoludňajšom slnku domov. So stiahnutou strechou, samozrejme.

Na mojej ceste za dokonalým životom sa však udiala jedna zaujímavá vec. Počiatočné prekážky neboli o tom, aby som zarobil dosť peňazí na prežitie. Tieto som prekonal hneď v prvých rokoch môjho podnikania. Najväčšou prekážkou sa začínalo javiť to, že som oddeľoval život viery a život podnikania do dvoch odlišných priečinkov. Nechcel som totiž byť len úspešný, ja som chcel byť megaúspešný. To bolo jasné. Avšak moje zameranie sa na kariéru začalo postupne spôsobovať stagnáciu v duchovnom živote.

V tom čase som začal objavovať mnoho biblických princípov, ktoré ovplyvnili moje zmýšľanie a menili postoje ohľadom materiálnych vecí. Počas biblického štúdia som hľadal to, čo ja nazývam prepojenia medzi veršami, teda súvislosti medzi špecifickými veršami z Písma a postupne som spoznával celú plejádu Božích príkazov a zasľúbení.

Zlomiť putá materializmu

V mojom živote hral rozhodujúcu úlohu pri prelomení pút materializmu, ktorými som bol poviazaný, tento verš:

V Jánovi 15:7 sa píše: „Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám.“ „AMEN!“ zvolal som nadšene, keď som si to prvýkrát prečítal. Napokon, kto by nebol nadšený? Stačí tráviť čas s Ježišom, ostať v Ňom, a dá ti všetko, o čo požiadaš? Viem, čo by som si prosil hneď: nový dvojsedadlový červený kabriolet — Mercedes. Tak, Bože, nech sa stane tak, ako hovoríš!

Počkať chvíľu. Je tam ešte niečo, čo nesmieme prehliadnuť. Pozrime si verš 8: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ Samozrejme, to predsa nebude problém. To, o čo požiadam, by malo byť na Božiu slávu a prinášať ovocie. Tak, pozrime sa na to: môj kabriolet by ma napríklad stále vozil do zboru, to je dobrá vec alebo by som možno na ňom mohol vyzdvihnúť aj nejakých hostí, misionárov z letiska. Toto je tiež dobré, no nie?

Hlbšie štúdium ma však priviedlo k biblickému odkazu, ktorý nasmeroval môj pohľad trochu iným smerom. Ten odkaz je napísaný v Rímskym 15:26–28. Pavol je tu na ceste z Macedónie a Acháje do Jeruzalema, kde má od nich odovzdať dary chudobným v Jeruzaleme. Pavol hovorí, že Macedónski a Achájski „uznali za dobré urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých“ (verš 26) (v angl. origináli stojí, že boli potešení tým, že mohli zbierku vykonať, pozn. prekl.). A hneď zase v 27. verši: „Uznali to za dobré“ (v angl. origináli opäť: boli potešení). A teraz nasleduje časť, ktorá ma zasiahla najviac. Bol to môj „ahá-moment“: „Len čo to vykonám a zapečatím zbierku, pôjdem cez vaše mesto do Španielska.“ (verš 28). Cítite to? Podeliť sa s materiálnymi vecami (áno, s peniazmi), s radosťou, a dokonca to považovať za privilégium, tomu hovorím naozajstné ovocie!

„Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete, a stane sa vám.“ Božou túžbou je, aby sme zostali v Ňom, aby naše srdcia boli úplne napojené na to Jeho. Keď budeme takto žiť, potom nám môže Boh s absolútnou dôverou povedať, že nám dá čokoľvek, o čo by sme prosili, lebo túžba nášho srdca bude zároveň Božou túžbou, ktorá žije v nás. Toto je bod vo vzťahu s Bohom, kedy začíname prinášať skutočné ovocie. Po tom, ako som objavil prepojenie medzi Jánom 15:7 a Rímskym 14:26–28, sa moje srdce začalo meniť.

Návštevy podzemnej garáže Chicagskej komoditnej burzy boli čoraz zriedkavejšie. Naopak, moje oči sa obracali viac k núdznym a hladujúcim po celom svete. Po čase som našiel radosť v dávaní materiálnych vecí (áno, peňazí), a Boh bol verný. Moje prosby o čokoľvek boli stále menej a menej zamerané na veci, ktoré som chcel využiť pre seba. Vlastne to bolo práve v tomto období, keď vznikli moje Trading Account Giving Goals (stanovovanie si obchodných cieľov), ja ich volám TAGGs. Sú to mechanizmy, na základe ktorých si stanovujem ciele, odvíjajúce sa stále od tej istej filozofie: dávať stále väčšiu a väčšiu časť svojich príjmov pre iných pri maximalizácii mojich podnikateľských výsledkov.

Nikdy som si Mercedes nekúpil, hoci som mohol. Radšej stále šoférujem svoju zhrdzavenú Hondu Accord z roku 1991, ktorá má najazdených viac ako 240 000 kilometrov. Zvykol som žartovať, že sa ju až bojím umývať, pretože špina je jediné, čo ju ešte drží pokope. Moji kolegovia v práci mali vždy nesmiernu zábavu, keď ma v nej videli.

Boh istotne nie je proti vlastneniu luxusných áut, pokiaľ si to môžeme dovoliť. Boh je darcom dobrých vecí. Ak stretnem niekoho na Mercedese, hovorím: „Nech vám Boh žehná!“ Čo sa však mňa týka, Boh vedel, že moje srdce musí prejsť dôležitou zmenou. Predmet mojich túžob musel byť zmenený. Boh mi ukázal spôsob, ako skrotiť svoje túžby, a podriadiť ich hlbším cieľom, ktorých prínos je neporovnateľne väčší.