Kŕmiť ovce alebo zabávať kozlov

V takzvanom Božom tábore existuje obrovské zlo. Jeho drzosť je taká odporná, že by si ho všimol aj najmenej všímavý človek. Posledné roky rastie neuveriteľnou rýchlosťou, vymieňa sa jedno zlo za ďalšie. Pôsobí ako kvások, čaká, kým nevykysne celá hrudka. Málokedy prišiel diabol na múdrejšiu taktiku, ako keď naznačil cirkvi, že jedným zo spôsobov ako má získať ľudí, je skrze zábavu. Puritáni kedysi vrelo svedčili, no časom cirkev svedectvá stlmila a napokon tolerovala a ospravedlňovala ľahkovážnosť ľudí. Vtedy cirkev ľahkovážnosť znášala, teraz si ju však prevzala v mene oslovenia davov.

Mojím prvým argumentom je, že v Biblií sa nikde nespomína, že by zabávanie ľudí bolo poslaním cirkvi. Ak je to úlohou veriaceho, prečo to Ježiš nikdy nespomenul? „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16:15) Toto prikázanie je dostatočne jasné. Taktiež by to bolo jasné, keby bol dodal „a zabávajte tých, ktorí si neužívajú evanjelium.“ Nič také sa tam ale nepíše. Zjavne mu to neprišlo na um. „A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov“ (Ef 4:11). Kde sa tu píše o zabávačoch? Duch Svätý je ohľadom nich ticho. Proroci boli prenasledovaní pre to, že zabávali ľudí, či kvôli opaku? Koncert nie je známy svojimi mučeníkmi.

Opakujem, poskytovanie zábavy odporuje tomu, čo učil a životom preukazoval Ježiš spolu s učeníkmi. Aký mala postoj cirkev voči svetu? „Vy ste soľ zeme,“ (Mt 5:13) nie cukrom. Niečo, čo svet neprehltne, ale naopak, vypľuje. Krátky a výrazný bol výrok: „A mŕtvi nech si pochovávajú svojich mŕtvych.“ (Mt 8:22) Myslel to vážne!

Kristus by bol populárnejší, keby preukázal viac milého a pekného ako súčasť svojho poslania. Ľudia by sa vracali od Neho s lepšími pocitmi, keďže Jeho učenie podporovalo zamýšľanie nad sebou. On ale nepovedal: „Peter, bež za nimi. Povedz im, že zajtra bude iný štýl kázania, niečo krátke a pekné bez nejakého poučovania. Bude to pekný večer, určite si ho užijú. Pohni si! Musíme ich nejak zaujať!“ Ježiš hriešnikov ľutoval. Vzdychal a plakal nad nimi, no nikdy sa ich nepokúšal zabaviť. Zbytočne by sme v epištolách hľadali evanjelium kabaretu. Ich hlásaním je: „Vyjdite, nevchádzajte už a nevracajte sa!“ Nápadne chýba niečo, čo by sa podobalo na hlúposť. Vtedy si boli istí evanjeliom, a teda nepoužívali žiadnu inú zbraň. Potom ako skončili Peter s Jánom vo väzení kvôli tomu, že kázali, sa veriaci stretli a modlili sa. Nemodlili sa ale: „Pane, ukáž svojim služobníkom múdru, vyberavú a nevinnú zábavu, ktorou ukážeme iným, že sa máme dobre.“ Počas neprestajného kázania nemali čas na organizovanie zábav. Kvôli prenasledovaniu sa rozpŕchli, cestovali všade a hlásali evanjelium. Prevrátili svet. Tam je ten rozdiel! Pane, zbav cirkev od špiny, ktorú na ňu uvalil diabol a priveď nás späť k apoštolským spôsobom. 

Nakoniec, zábava nedosiahne cieľ, za ktorým ideme. Spôsobuje chaos medzi mladými veriacimi. Nech svedčia nedbalí a posmievači, ktorí ďakujú Bohu, že ich cirkev stretla na polceste. Príďte a hlásajte tí, ktorí sa namáhate a ktorí ste našli pokoj skrze koncert. Nech povstane opilec, ktorého k Bohu obrátila nejaká dramatická zábavka! Nik taký nie je. Posolstvo zábavy neobracia ľudí. To, čo potrebujeme teraz, je, aby sa spojili vzdelaná viera s úprimnou duchovnosťou a aby sa navzájom ovplyvňovali. Potrebujeme biblickú doktrínu, ktorej tak porozumieme a ktorú tak pocítime, že budeme pre ňu zapálení!

Originálne sa tieto slová privlastňovali C. H. Spurgeonovi, no zdajú sa byť z opravenej kázne od jedného z jeho študentov, Archibalda G. Browna. Hovorí sa, že ide o text z publikácie The Devil’s Mission of Amusement (Diablove posolstvo zábavy) z roku 1889.