Kto je človek? I.

Úvod

Žalmista sa pýta: „Čo je človek, že naň pamätáš?“ (Ž 8:5) A predsa je ľudstvo pre Boha jedinečné. Vrcholom Božej tvorivej práce sú ľudské bytosti. Boh stvoril muža a ženu, aby sa mu podobali viac než čokoľvek na svete.

„Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril; ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem; podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi!“ (Gen 1:26–28)

Prečo Boh stvoril ľudí?

Boh nás nepotreboval.

Niektorí ľudia vravia: „Po tom, čo Boh stvoril zem a živočíšnu ríšu sa cítil osamelo, a preto stvoril človeka!“ Je to srdečná mienka, ale jednoducho to nie je pravda. Boh je nezávislý od ľudstva. Boh nepotrebuje zvyšok stvorenia pre čokoľvek. „Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď on sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko“ (Sk 17:24–25).

Boh sa pýtal Jóba: „Kto mi vyšiel v ústrety, aby som mu dal odplatu? Všetko pod nebom je moje“ (Job 41:3). Nikto nedal Bohu niečo, čo by najprv nepochádzalo od Boha, ktorý stvoril všetko. „Lebo mne patrí všetka lesná zver a tisíce dobytka na vrchoch. Poznám všetko vtáctvo hôr, moje je všetko, čo sa hýbe na poli“ (Ž 50:10–11).

Boh nás stvoril, pretože nás chcel.

Naše životy nie sú bezvýznamné výsledky tvorby nezaujatého Tvorcu. Hoci nás Boh nepotrebuje, stále sa intenzívne zaujíma o naše životy. Miluje nás hlboko a nežne, za hranice nášho chápania — nie preto, že musí (mimo potreby), ale preto, že si to zvolil (mimo lásky).

„HOSPODIN, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou“ (Sof 3:17).

Boh si zvolil stvoriť ľudstvo na svoj obraz.

Veľa ľudí, ktorí veria v evolučnú teóriu, si myslí, že ľudia sú jednoducho lepšie vyvinuté zvieratá. V školách sa žiaci učia, že človek sa vyvinul z nižších zvierat, a že všetok život sa vyvíjal počas dlhého časového obdobia z jednoduchých foriem života, ktorých pôvodca nie je známy. Áno, táto teória je vo vedeckej komunite podrobená čoraz ostrejšej kritike.

Poctivé preskúmanie evolučnej teórie alebo intelektuálne presvedčenie o nej nie je jedným z dôvodov, prečo jej veľa ľudí podľahne. Ľudia jej veria, lebo si myslia, že ich to zbavuje zodpovednosti pred svätým Bohom.

Ale Biblia pripisuje pôvod človeka priamej činnosti tvorenia Boha: „… vtedy HOSPODIN Boh stvárnil človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života; tak sa človek stal živou bytosťou“ (Gen 2:7).

Rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami

Stojíme mimo všetkého Božieho tvorstva, pretože sme boli jedinečne stvorení na obraz Boží (Gen 1:26). Sme vrcholom Božieho tvorstva. Len porovnajme ľudskú rasu so zvieracou ríšou a hneď uvidíme rozdiel.

Duša

Ľudia majú svedomie.

Apoštol Pavol nám hovorí, že dokonca aj neveriaci vedia rozlíšiť, čo je správne a čo nie. „… ako takí, ktorí dokazujú, že im je konanie podľa zákona vpísané do srdca. O tom im súčasne vydáva svedectvo svedomie a ich myšlienky, keď sa navzájom obžalúvajú, ale aj obraňujú“ (Rim 2:15).

Zvieratá nevedia rozlíšiť dobré od zlého.

Hoci sú schopné neuveriteľných výkonov a zdá sa, že majú pôsobivú škálu emócií, nemajú vnútornú túžbu byť dobrými alebo morálnymi. Keď ich vycvičíme, jednoducho odpovedajú, lebo majú strach z trestu alebo nádej na odmenu.

Myseľ

Ľudia majú schopnosť veci odôvodňovať a rozmýšľať logicky.

Určite je pravdou, že nie sme rovnako inteligentní ako Boh. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty — znie výrok HOSPODINOV —  ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky“ (Iz 55:8–9).

Ale aj s naším menej než Božím duševným stavom sme my ľudia inteligenčne ďaleko pred zvieracím svetom. Na poli technológie, poľnohospodárstva, vedy a takmer na každom inom poli pôsobnosti ľudia pokračujú vo vývoji zručností a náročnosti .

Zvieratá nemajú rozvinuté myslenie.

Hoci niekedy vedia prejaviť pozoruhodné správanie (ako napríklad pri riešení bludiska), nevedia myslieť abstraktne. Taktiež neprejavujú žiadny mentálny pokrok. Ich schopnosti ostali nezmenené tisícky rokov. Bobry robia rovnaké hrádze, aké robili po stáročia. Vtáky stavajú rovnaké hniezda. Včely budujú rovnaké úle.

Kreativita

Ľudia majú Bohom dané schopnosti tvoriť hudobné a umelecké diela a vynachádzať vedecké objavy.

Toto je možno naša najvýznamnejšia schopnosť ako bytostí, ktoré boli stvorené na obraz Boží. Náš Tvorca nám zveril časť Jeho schopnosti tvoriť.

Zvieratá nemajú rovnakú tvorivú kapacitu.

Zatiaľ čo zvieratá vedia vytvoriť hniezda a iné formy bývania, alebo vytvárať rozličné zvuky, aby medzi sebou komunikovali, sú to primárne inštinktívne schopnosti. Nemôžu si vychutnávať rovnaké kreatívne schopnosti ako človek, pretože nie sú stvorené na obraz Boží.

Aký je Boží plán pre ľudstvo?

Nikto nechce byť obyčajný. Každý túži byť odlišný. Chceme žiť naše životy pre niečo viac, než sme my sami. A predsa existuje správna aj nesprávna cesta, ako dosiahnuť tento cieľ. Boh v podstate do našich sŕdc vložil túžbu po večnosti (Kaz 3:11). Boh, „ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, ale hnevom a rozhorčením tým, čo sú svárliví, sú neposlušní pravde, ale povoľujú neprávosti“ (Rim 2:6–8).

Boh nás stvoril na svoju vlastnú slávu.

Boh nás nestvoril preto, aby sme prinášali slávu stvoreným veciam, ale Stvoriteľovi. „… každého, kto sa volá mojím menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil“ (Iz 43:7).

„… v Ňom, v ktorom sme sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle, aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už predtým skladali nádej v Kristovi“ (Ef 1:11–12).

Ako žijeme Boží plán v našich životoch?

Keďže nás Boh stvoril na svoju slávu, žijeme, aby sme oslávili Boha všetkým, čo v našich životoch konáme. „Či teda jete, alebo pijete, a čokoľvek činíte, všetko čiňte na slávu Božiu“ (1. Kor 10:31).

„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu“ (1. Kor 6:19–20).

Čo robíš so svojím životom? Žiješ na Božia slávu alebo na svoju? Apoštol Pavol zhrnul svoj život v tomto výroku: Lebo mne žiť je: Kristus, a umrieť: zisk“ (F 1:21).

Dobré správy

Ak naplníme prvotný plán, pre ktorý nás Boh stvoril, ako vedľajší produkt v živote nájdeme to, čo väčšina z nás hľadá: šťastie, zmysel a význam (pozri Ž 16:11). Ježiš povedal: „… a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“ (Jn 10:10b).
Ak si uvedomíme, že Boh nás stvoril preto, aby sme ho oslávili a my budeme robiť všetko preto, aby sme tento cieľ splnili, potom začneme v Pánovi zažívať silu radosti a naplnenia, ktorú sme dosiaľ nepoznali.