Láska

Všetci hľadáme lásku

Jednej prostitútky sa raz pýtali, prečo robí to, čo robí. Jej odpoveď bola: „Nikto mi nikdy nepovedal, že ma má rád. Ani rodičia, keď som bola malá. Ale keď poskytnem mužom svoje telo, tak v jednej chvíli mi hovoria, ako ma milujú… “ Ona vedela, že to nie je skutočná láska, ale bolo to aspoň niečo v jej ťažkom živote. Táto úbohá karikatúra lásky má so skutočnou láskou len málo spoločného. 

Za Ježišom raz (a nielen vtedy) prišla podobná žena. Evanjelista Lukáš (L 7:36–50) nezaznamenáva jej meno, je označená len ako hriešnica. (Niektorí sa domnievajú, že by to mohla byť Mária Magdaléna, ale to je málo pravdepodobné.)

Nezvaný príchod tejto ženy do domu prominentného farizeja vyvolal u prítomných pohoršenie. Pikantným detailom je: odkiaľ títo svätí muži vedeli, čo je to za ženu? Priblížila sa zozadu k Ježišovi a začala sa dotýkať Jeho nôh. „… odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou.“ (L 7:38)

Kto je vlastne Ježiš?

Z etického i náboženského hľadiska bolo neslýchané, že jej Ježiš dovolil, aby sa Ho dotýkala. Táto žena reprezentovala duchovné i morálne dno spoločnosti. Podľa predstáv prítomných ju mal napomenúť a odsúdiť jej hriech. Farizej si len v duchu pomyslel o Ježišovi: „Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica.“ (L 7:39)

Koho však napomína Ježiš? Nie ženu, ale svoju výčitku adresuje prítomným na čele s hostiteľom! Riskovali by ste ako pozvaný hosť, že urazíte hostiteľa? To bolo zo strany Ježiša prorocké gesto. Prítomní farizeji pochybovali o Ježišovej identite. Pochybovali, že by mohol byť prorokom, nieto ešte Mesiášom. Keď však Ježiš ukázal, že pozná ich myšlienky, odhalil svoju identitu ako proroka. 

Ježiš vyčítal farizejovi, ktorý Ho pozval na večeru, že neurobil ani to, čo táto hriešnica. Farizej neprijal svojho hosťa tak, ako sa patrí. Neposkytol mu vodu na umytie nôh, neprivítal ho zdvorilým bozkom a nedal Mu na znak úcty olej na vlasy. (L 7:44–46)

To všetko urobila pre Ježiša táto žena! A On jej povedal: „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ (L 7:48)

Ježiš provokuje ďalej. Veď kto môže odpúšťať hriechy, ak len nie Boh? Ježiš ukazuje, že je omnoho viac ako prorok. 

Žena, ktorá hľadala lásku na nesprávnych miestach

Ježiš chváli túto ženu za jej lásku: „Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje.“ (L 7:47) O akej láske tu hovorí? Vari o láske k mužom, ktorým poskytovala svoje telo? Nie, tí muži neboli predmetom jej lásky. Bola hľadačom lásky, tak ako my všetci. Možno niekde na začiatku jej smutného príbehu boli aj muži, v ktorých náručí hľadala lásku. Časom z toho zostal už len obchod. Nevieme, prečo klesla tam, kde klesla. Možno to boli existenčné dôvody, ktoré ju dohnali do tohto stavu. V tej dobe, bez sociálneho zabezpečenia zo strany štátu a bez podpory rodiny sa žena ľahko mohla dostať do podobnej situácie. 

Znalci Biblie hovoria, že tá vonná masť v alabastrovej nádobe bola jej veno, ktoré dostala od rodičov a ktoré mala priniesť ako svoj vklad do manželstva. Ale vzhľadom na jej život, jej vyhliadky na reálny vzťah v manželstve boli v troskách. Táto masť, ktorú mala dať raz svojmu manželovi, ležala možno roky niekde v kúte izby a pripomínala jej všetky sklamané nádeje i biedny život. Tá nádoba s voňavou masťou bola pre ňu symbolom nedosiahnuteľného ideálu lásky, ale aj výčitkou pre to, ako žila.

A teraz prišla a obetovala túto voňavku na Ježiša. Venovala ju Jemu, ktorý nebol a ani sa nemohol stať jej manželom. A predsa sa stal stelesnením lásky a nádeje pre jej život. Nie ako nádejný ženích, ale ako Ten, ktorý prijímal hriešnikov a privádzal ich do Božej blízkosti. Voňavka, ktorú obetovala na Jeho nohy, stelesňovala všetku jej biedu i nádej, ktorú predložila Pánovi Ježišovi.

Žena, ktorá našla lásku na jedinom mieste

Bola využívaná mužmi a opovrhovaná ženami aj deťmi. Ježiš ju neodkopol, ale jednal s ňou ako s človekom, ktorý má hodnotu. Prejavil jej skutočnú lásku. Nie romantickú, nie erotickú, nie partnerskú či manželskú. A predsa to bola skutočná láska, akú potrebovala. On videl tragédiu jej života. Ale videl aj jej túžbu po zmene.

Prečo prišla za Ježišom? Zrejme o Ňom počula. Aj hriešnici počuli o Ježišovi. Ale pre postoj ostatných, aký prejavil aj farizej, bolo (a stále je) pre nich veľmi ťažké dostať sa do Ježišovej blízkosti. Ale ona našla v sebe tú drzosť, že si dovolila vojsť do domu, aj keď nebola pozvaná. A dobre urobila.

Bola to jej láska k Ježišovi, ktorú On ocenil. Úcta a česť, ktorú Mu neprejavili farizeji, Mu prejavila táto žena. Jej slzy boli dôkazom toho, že ľutovala svoju minulosť. A On jej dal nový začiatok. Odpustil jej hriech.

Farizeji v Ňom nespoznali toho, ktorého spoznala táto omilostená hriešnica. Slová, ktoré jej povedal, sú slovami, ktoré dodnes v liturgii používame pri požehnaní po prijímaní Večere Pánovej: „On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!“ (L 7:50)

Keď stojíme pred oltárom a v chlebe a víne prijímame Božie odpustenie, sme v postavení omilostených hriešnikov ako táto žena. 

Láska, ktorá ťa hľadá

Jaleh bola prostitútkou v Iráne. Keď mala 14 rokov, bola prvýkrát znásilnená. Mal to byť trest za to, že sa zúčastnila školského protestu. Odvtedy bola opakovane zneužívaná svojím otcom, ako aj ďalšími príbuznými. Poníženie, ktoré prežívala, ju doviedli k životu na ulici. Mnohokrát podstúpila potrat a žila s mužom, ktorý bol závislý na drogách. K viere v Krista prišla cez domácu skupinku kresťanov. Stále sa však cítila od Ježiša vzdialená. Mala pocit, že Ježiš sa jej vyhýba. 

Po dlhom hľadaní a nevypočutých modlitbách prežila silným spôsobom Ježišovu blízkosť. Ježiš jej povedal: „Chcela si to už vzdať? Vedela si o tom, že som tvoj priateľ? Milujem ťa! Vždy som ťa miloval! Si moja!“ Jaleh vyznala: „Bola som prostitútka, ale teraz patrím Jemu! Navždy Mu patrím! A toto je niečo, čo mi nikto nemôže vziať!“ Keď si jej manžel všimol očividnú zmenu v jej živote, prosil ju, aby sa za neho modlila. V súčasnosti sú obaja čistí od drog a aktívnymi členmi domácej cirkvi. 

Záver, ktorý môže byť novým začiatkom

Ježišovu lásku môže spoznať každý. Keď ju mohla spoznať prostitútka 1. aj 21. storočia, môžeš ju spoznať aj ty. 

Možno si povieš, že predsa nie si až taký zlý. Nebudem sa hádať. Aj ja, keď sa porovnávam s vyššie menovanými, mám pocit morálnej nadradenosti. A dostávam sa tak do pozície farizeja. Ten málo miloval, pretože mu bolo málo odpustené. On si nebol vedomý vážnosti svojho hriechu. Možno si myslel, že Ježiš prijal jeho pozvanie, lebo je taký skvelý. Neuvedomil si, že Ježiš prišiel hľadať hriešnikov bez ohľadu na to, či chodia v nádherných šatách a majú distingvované správanie, alebo sú to ľudia ulice. 

Cesta k Ježišovi vedie cez uvedomenie si vážnosti svojho hriechu. Pokiaľ si neuvedomím, že si zaslúžim podobné opovrhnutie ako ten posledný hriešnik, nikdy nenájdem k Ježišovi správny vzťah. Ak si myslím, že nemám čo v živote ľutovať, nemám dôvod si ani vážiť, čo Ježiš pre mňa urobil. 

Tretia adventná sviečka nás pozýva, aby sme premýšľali o Božej láske k nám. Ak by sme Jeho lásku nepotrebovali, nepotrebovali by sme ani Vianoce. Vianočné koledy spievajú o betlehemskom dieťati, v ktorom sa prejavila Božia láska k nám. Nebuďme hluchí voči tejto piesni. 

Navrhujem, aby si skôr, ako odídeš od počítača alebo preklikneš na iný článok či video, venoval chvíľu modlitbe. Predlož v nej Bohu to, čo je aktuálne pre Teba. Hľadáš vo svojom živote lásku? Prežívaš zo svojho života sklamanie? Potrebuješ viac spoznať Božiu lásku? Potrebuješ Božie odpustenie? Príď k Ježišovi tak, ako k Nemu prišla tá žena. 

Lukáš 7:36–40, 44–50: „Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať… Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!“