Lokálna cirkev a Kristova zvrchovanosť

Príslušnosť k miestnemu zboru je jednou z tých vecí, ktoré o tebe povedia najviac.

Miestny zbor je tým najúžasnejším a najhlbším kolektívom, ktorého súčasťou človek môže byť. Tvoja rodina, tvoja kariéra, tvoja národnosť — tieto všetky blednú v porovnaní s tým, čo znamená byť členom miestneho zboru. A, samozrejme, toto nedáva žiaden zmysel, pokiaľ nerozumieme, čo to vlastne miestny zbor je.

Na tomto mieste sa toho dá povedať veľa a existuje veľmi veľa definícií, ale s nádejou, že dokážeme byť jednoduchí, ponúkam toto ako jeden zo spôsobov, ako sa to dá vyjadriť:

Miestny zbor je komunitou kresťanov, ktorí žijú ako pozemské vyjadrenie Ježišovej zvrchovanosti tak, že šíria jeho evanjelium do diaľky a do hĺbky.

Tento výrok obsahuje tri dôležité výroky, ktoré špeciálne zdôrazňujú neopakovateľnú úlohu miestneho zboru. Fundamentálnou časťou toho celého však je Ježišova zvrchovanosť a predtým, než sa pohneme k zvyšným častiam, je práve toto hodné našej pozornosti. Úplným základom tejto základnej definície je, že miestny zbor je pozemským vyjadrením Ježišovej zvrchovanosti. Čo to znamená? A ako sa to deje?

1. Ježiš je zvrchovaný

Centrálnosť miestneho zboru je odvodená od Ježišovej zvrchovanosti. Ak by nebolo jeho a toho, kým je, miestny zbor by bol vlastne iba klubom spriaznencov, niečo poskladané našimi schopnosťami a fungujúce pre náš falošný pocit nádeje. Ale Ježiš je tým, kým je a je za touto vecou. Ježiš je ten, ktorý má danú všetku moc na nebi a na zemi (Matúš 28:18), ten, pred ktorým sa skloní každé koleno (Filipským 2:9–11), ten, ktorý vládne uprostred prúdu neprestajných chvál (Zjavenie 5:9–14).

Všetko, čo existuje, aj čo ešte bude môcť existovať, počas svojej existencie neustále ukazuje na Ježiša — večného Božieho Syna, lúč Božej slávy, presný odtlačok Božej prirodzenosti, druhú osobu svätej Trojice, skrze ktorého boli stvorené všetky veci, toho, ktorý sa medzi nami stal Bohom, Boha v ľudskom tele, Boho-človeka, posledného Adama, potomka Abrahámovho, leva Júdovho, proroka na spôsob Mojžiša, výhonok Jesseho, potomka Dávidovho, trpiaceho služobníka, nádej Izraelovu, Spasiteľa sveta.

Toto je Ježiš, on je tým slávnym cieľom. On je ten, s ktorým sa máme stretnúť, spoznať ho, ceniť si ho ako poklad. Skrz naše slzy aj triumfy, našu bolesť aj radosť, naše straty aj lásky, Ježiš stojí na konci cesty a ponúka nám samého seba, pozývajúc nás hľadieť na jeho vzácnosť a radovať sa z jeho dostatočnosti.

A faktom je, že toto je fakt.

Nie je to antická mytológia, ani plané teologické sľuby. Ježiš je skutočný a všetko, čo o ňom vraví Biblia, je pravda. A preto sa musíme spýtať: Ako sa dá realita jeho skutočnosti zažiť?

2. Ježiš dáva najavo svoju zvrchovanosť

Ak Ježiš naozaj vládne, prejavuje sa táto vláda aj v skutočnosti? Ako vlastne vyzerá? Aby bola Ježišova vláda viac než len obyčajným vyvrcholením, aké má literárne dielo, musí mať uchopiteľné vyjadrenie v reálnom svete. Ako sa prejavuje moc jeho zvrchovanosti tu?

Odpoveď: Ako jeho cirkev.

Nie je vôbec náhoda, že hneď ako Peter vyzná identitu Ježiša — „Ty si Kristus, syn Boha živého!“ (Matúš 16:16) — Ježiš pokračuje výrokom o jeho cirkvi. Hovorí najprv: „Lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach“ (verš 17), a následne: „A ja ti hovorím: Ty si Peter, a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (verš 18). Obe časti tohto vyjadrenia sa týkajú Ježišovej zvrchovanosti a z cirkvi tak robia jej viditeľný prejav. Prvá časť sa týka začiatku cirkvi a druhá časť pretrvávania cirkvi.

Cirkev existuje preto, lebo Boh to tak naplánoval. Nie je dielom „tela a krvi“, ale výsledkom predvekého Božieho ustanovenia, ktoré uskutočnil v Ježišovi (Efezským 3:11). Inými slovami je toto Božia výsada a Jeho cieľom je prezradiť niečo o sebe tým, že umožní cirkvi povedať niečo o Ježišovi. Je to Ježiš, ktorý stojí ako oporný bod nového národa tým, že stvoril v ňom samotnom „jedného, nového človeka“ (Efezským 2:15). A tam je aj kľúč: On je ten, ktorý tvorí, nie my. Ešte stále by sme boli v temnote, nebyť Božej misie — poslania Ježiša a jeho Ducha, ktorý nám otvára oči.

Ale nielen to, jediným dôvodom, prečo cirkev trvá, je, že Otec, ktorý dal všetky veci za podnožku Ježišovi, dal Ježiša cirkvi (Žalm 110:1, Židom 1:13, Efezským 1:22–23). Ježiš položil za cirkev svoj život, ale on ju taktiež živí a opatruje (Efezským 5:29), čo ju robí svätou a neporaziteľnou. Hlavou cirkvi je vládca vesmíru, čo znamená, že svoje bytie máme pod veľmi dobrým dohľadom.

Všetko, čo sa týka cirkvi — jej zrod, jej pokračujúci život a to kam smeruje, závisí len od samotného Boha, ktorý napísal scenár svetovej histórie pred všetkým časom, Otec a Syn, ktorí súhlasili v spoločenstve v Duchu podeliť sa o svoje spoločenstvo stvorením, vykúpením a novým stvorením, všetko v Synovi, ktorý je stredobodom (2. Timotejovi 1:9; Efezským 1:4; 1. Petra 1:20; Zjavenie 13:8).

3. Toto vyjadrenie je na zemi.

„Na zemi“ je iný spôsob, ako zdôrazniť lokálny charakter toho, ako Ježiš prejavuje svoju zvrchovanosť. Bezpochyby, existuje jediná svätá, všeobecná a apoštolská cirkev — „so všetkými, ktorí vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás“ (1. Korintským 1:2). Ale taktiež existuje nespočetné množstvo jej lokálnych podôb, rozprestretých skrze rozličný čas a miesta.

Prvok času a miesta bol stále dôležitý, dokonca aj dlho predtým, než vznikli medzištátne rýchlostné cesty a informačné diaľnice scvrkli našu modernú krajinu a uvrhli naše vedomie zemepisnej príslušnosti do pomykova. Na mieste záleží, ako nám to ukazujú Skutky apoštolov, pretože nám pripomínajú, že Kristove dielo nie je ideologické hnutie pre abstraktných, beztvarých ľudí, ale že je to dobrá správa rozhlasovaná pre človeka, obklopeného konkrétnosťou nejakého priestoru, nejakého miesta.

Je hodné slávy, že Ježiš sa stal Bohom s nami — s nami, na tejto zemi, ako Boho-človek. A potom je tu celá ďalšia vrstva údivu nad tým, že on je Boh s nami, tu v týchto špecifikách — tu, na rovnakej ceste, po ktorej jazdím do práce každý deň, keď stojím v zápche pri tom istom semafore, pri tej istej čerpacej stanici. Ježišova nadradenosť je vyjadrená nielen v neviditeľnej cirkvi, ale tu, v uchopiteľnej, ovoňateľnej, počuteľnej zmesi tejto planéty — a on to koná cez uchopiteľné, ovoňateľné, počuteľné zhromaždenia ľudí, ktorí ho vzývajú, slúžiac jeden druhému a činiac ho známym.

A bez ohľadu na to, aké bezvýznamné sa to môže občas zdať, fakt, že sme toho súčasťou, fakt nášho zúčastňovania sa na tomto spoločenstve, je jednou z najdôležitejších vecí v našom živote.