Matky, nevystačíte si

„Mama, to dáš. Vystačíš na to.“ Úplne ma sklamali posledné riadky článku, ktorý uverejnila najznámejšia internetová stránka pre kresťanské matky. Sklamalo ma to, pretože to bol môj vlastný článok.

Pointou tohto článku bolo povzbudiť matky, ktoré sa nachádzajú vo víre výchovy svojich malých detí a ktoré sú premožené snahou všetko dobre zvládnuť. Keď som si prečítala článok online, všimla som si, že posledné vety boli zmenené. V originálnej, neupravenej verzii stálo: „Mama, to dáš, pretože On to dal a drží ťa. Vystačíš na to, pretože Ten, ktorý je v tebe, na to vystačí.“ Uverejnený článok vynechal Boha.

Správu, ktorú ženy (vrátane tých kresťanských) opakovane počuli, tvorili tieto tri slová: „Vystačíš na to.“ Kresťanskí autori a kazatelia zakomponovali túto frázu do svojich kázní s úmyslom povzbudiť ženy, špeciálne mamy, ktoré sú zavalené vinou a doliehajú na nich myšlienky o vlastnej nedostatočnosti. Tieto slová sa nám často zdajú byť prijateľné a zrejme pre niektoré ženy aj posilňujúce. V najhoršom prípade ich berieme ako otrepané, ale neškodné frázy.

Ale čo táto zdanlivo neškodná fráza v skutočnosti znamená?

Dokážem to sama?

„Dokážeš to!“ je dobre myslená veta, ktorú hovoríme namiesto toho, aby sme povedali: „Život je ťažký, ale ty vieš, ako na to, pretože si silná a nezávislá.“ Keď sa ti stane, že zabudneš, kde sa nachádza materská škola tvojho dieťaťa (To sa naozaj stalo!), alebo sa neúspešne snažíš zvládnuť záchvat hnevu a vzdor svojho batoľaťa, vďaka ktorému si ani nemôžeš vypiť šálku kávy, nevešaj hlavu, pretože byť mamou je bezpochyby výzvou pre každú ženu. Nevzdávaj sa, pretože si dostatočne silná na materstvo — dokážeš to.

Aj keď sa toto všetko zdá veľmi povzbudzujúce, nie je to úplná pravda. Táto správa nenápadne skresľuje evanjelium. Môže to znieť deprimujúco, ale ani ty, ani ja to samé nedokážeme. Nevystačíme si. Nikto si sám nevystačí. Povolanie byť matkou — a taktiež povolanie byť kresťanom — je náročnou výzvou pre každého. Nikto z nás nie je dostatočne dobrý, milý, spravodlivý alebo dostatočne silný. A to je dôvod, prečo tak zúfalo potrebujeme Ježiša v každej štrbine nášho života.

Tvoja neustála neschopnosť

Myšlienka na to byť neschopným urobiť niečo, je v našej „urob si sám-kultúre“ veľmi nepopulárna. Radšej sa uspokojíme s frázami, ktoré sa nám pekne počúvajú, než aby sme sa hlboko ponorili do Božích slov v Písme. Biblia nepodkopáva našu hodnotu. Jednoducho poukazuje na fakt, že našu hodnotu nachádzame jedine v Kristovi. S Ním máme slobodu priznať si, že nie sme dokonalí. Že máme chyby.

Keď už konečne uložíš deti do postele, a ešte stále musíš naplniť umývačku, je v poriadku pripustiť si, že nie vždy vieš vľúdne odpovedať tomu malému hlásku, ktorý na teba začne volať: „Som smädný.“ To je moment, kedy ty a ja máme nádhernú oslobodzujúcu možnosť vyznať: „Otec, ja to proste nezvládam. Potrebujem ťa.“ To môže viesť k tomu, že uznáme našu nedostatočnosť, takže dáme Bohu možnosť, aby na nás vylial zo svojich nekonečných zásob milostí.

Boh nás často necháva chodiť po chodníkoch, ktoré sú ďaleko za našou schopnosťou vydržať. Ak poznáš chvíle, keď si už týždeň poriadne nespala, pretože neustále beháš od dojčenia bábätka k dieťaťu s chrípkou, tak rozumieš tomu, čo znamená: „ďaleko za našou schopnosťou“. Ale uprostred nášho absolútneho vyčerpania, keď ticho zašepkáme: „Už ďalej nemôžem, Bože, prevezmi to,“ vtedy môžeme budovať našu závislosť na Ňom. Na tom, ktorý nás nikdy nezradí. Keď Pavol a Timotej čelili situáciám, ktoré boli ďaleko za ich schopnosťou vydržať, naučili sa nedúfať „v samých seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych“ (2. K 1:9).

Radovať sa v slabosti

Ďalej v liste Korintským hovorí Pavol o svojej slabosti. Nezmieňuje sa o nej len tak medzi rečou. Vyzerá to, akoby ju propagoval, tešil sa z nej, dokonca sa ňou chválil. Svojim čitateľom hovorí, že sa raduje vo svojej slabosti. Prečo? Pretože v Pavlovej slabosti sa dokonáva Kristova moc (2. K 12:9).

Blahoslavenstvá, ktoré čítame v evanjeliách, poukazujú na definíciu sily z úplne iného pohľadu než tento svet. Ježiš volá slabých, plačúcich a chudobných v duchu „blahoslavenými“ (Mt 5:3–11). Keď opakovane počúvame frázy o tom, ako sme si na všetko vystačíme, je veľmi pravdepodobné, že sa prestaneme radovať v našich slabostiach, nebudeme oslavovať našu chudobu v duchu a začneme okresávať našu závislosť na Bohu. Ak skutočne a naplno pochopíme pravdu o tom, že si nevystačíme so svojou vlastnou silou, prestaneme sa zúfalo snažiť vydolovať silu z vlastných zdrojov, ktoré sa skôr či neskôr vyčerpajú. Namiesto toho budem dolovať z Božieho slova zasľúbenia, o ktoré sa môžem oprieť.

Keď som úplne premožená a unavená, pamätám na Jeho Božskú moc, ktorá mi darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť (2. Pt 1:3). Keď sa ako matka cítim izolovaná od okolitého sveta, zaživa pochovaná pod hŕbou vlhčených vreckoviek, odpočinok a pokoj nájdem v Jeho zasľúbení o tom, že si ma vyryl do dlane (Iz 49:16). A keď ako mama v niečom zlyhám, nezametiem svoj hriech pod koberec opakovaním si sebaoslavujúcich fráz o tom, ako všetko zvládnem. Ale ani kvôli tomu nezvesím hlavu v totálnom zúfalstve. Namiesto toho idem k Tomu, ktorý zaplatil za moje chyby, a dáva mi milosť ísť ďalej (Ž 103:12).

„Vystačíš si“ nie je dosť

Napriek tomu, že články a kázne, ktoré hovoria ženám, že si na všetko vystačia, majú odstrániť pochybnosti o nás samých, trochu nás zavádzajú. „Vystačíš na to“ kladie bremeno na teba. Je to „ja-centrická“ myšlienka, v rámci ktorej sa snažíme zo seba vydolovať všetku takzvanú vnútornú silu. Ale tým, že sa budeme pokúšať všetko zvládnuť vlastnou silou, nedosiahneme odpočinok.

John Piper hovorí mladým matkám: „Neustále sa modlite, modlite, modlite, modlite za všetko, čo potrebujete. To je spôsob, ako budú vaše dni uctievať Boha. A potom nebudete mať v mysli priepasť medzi tým, ako sa starať o svoje deti, a tým, ako sa starať o vlastnú dušu.“ Všetko — od číreho vyčerpania až po šialenosť, akou je výchova malých detí –, všetko odovzdajme Pánovi v modlitbe. Odtrhnime svoj pohľad zo seba a upriamme sa na Boha, ktorý nám chce dať silu a odpočinok.

Sľubuje, že nežne povedie svoje ovce a jahniatka ponesie v náručí (Iz 40:11). Oslobodzujúca a posilňujúca správa, ktorú potrebujeme počuť je toto: Kristus je viac ako dosť, On stačí. Je to správa, ktorá nezávisí od našej sebestačnosti, ale od závislosti na Bohu. Dáva nám priestor na to, aby sme objavili, že On je úplne dostačujúci Boh.