Kto je diabol?

Oni sami majú z oboch omylov rovnakú radosť a materialistu či čarodejníka vítajú s rovnakým potešením.“ (Lewis, C. S. The Screwtape Letters. San Francisco: Harper Collins, 1941, str. 3; u nás vyšlo pod názvom Rady skúseného diabla, pozn. prekl.). Pokiaľ ide o otázku existencie diabla a jeho démonov, ľudia veľmi často reagujú jedným z dvoch spôsobov: rozhodnú sa, že o ňom vôbec nebudú uvažovať, a dokonca sa z predstavy osobnosti známej ako diabol vysmievajú. Alebo ho preceňujú tým, že mu pripisujú oveľa väčšiu moc, ako má, a prisudzujú mu oveľa viac skutkov, ako vôbec urobil.

Nedávny prieskum spoločnosti Gallup odhalil, že 70 % Američanov verí v diabla. Polovica z opýtaných verí, že je osobou, ktorá má moc, zatiaľ čo druhá polovica verí, že ide o neosobnú silu. Je diabol len akousi silou? Alebo je inteligentnou „duchovnou bytosťou“ s určitými charakterovými vlastnosťami? Niekto sa raz opýtal veľkého evanjelistu Charlesa Finneyho: „Pán Finney, veríte v ozajstného diabla?“ Finney odpovedal: „Skúste mu na chvíľu odporovať a uvidíte, či je ozajstný, alebo nie.“ Existuje jedno miesto, kde môžeme nájsť vyvážený pohľad na to, kto je diabol. Nájdete ho na stránkach Božieho Slova, Biblie.

Pôvod a pád diabla

Odkiaľ prišiel diabol? Inak položená otázka znie: ako mohol Boh lásky stvoriť niekoho tak hrozného, ako je diabol? Táto otázka sa zakladá na chybnej úvahe, pretože vychádza z toho, že môžeme Boha kritizovať. Mnohí ľudia, ktorí sa odmietajú pozrieť na to, čo Biblia na túto tému hovorí, urobia jednoducho záver, že Boh sa v tejto oblasti vážne pomýlil, takže by sme Mu nemali dôverovať.

Boh nestvoril diabla takého, ako ho poznáme

Keď Boh stvoril svet, dozvedáme sa, že Boh sa naňho zblízka pozrel a vyhlásil, že je dobrý (1. M 1:31). To znamená, že v tej dobe ani vo svete anjelov neboli zlí anjeli alebo démoni. Ale keď sa dostaneme do tretej kapitoly Prvej knihy Mojžišovej, zisťujeme, že satan v podobe hada pokúšal Evu, aby zhrešila. Z tohto dôvodu, v čase medzi udalosťami prvej kapitoly a tretej kapitoly, vo svete anjelov muselo dôjsť k vzbure, pri ktorej sa mnohí anjeli obrátili proti Bohu a stali sa zlými. Túto vzburu viedol sám satan.

Luciferov pád z neba

O diablovi pred jeho pádom nám Biblia dáva tieto informácie:

• Dostal meno Lucifer, čo znamená „ranná zora“.
• Zastával vysoký post medzi anjelmi.
• Mal vyberanú krásu a veľkú múdrosť.
• Dostal veľké mocenské postavenie a vplyv.
• Bol nazvaný cherubom uzavierajúcim prístup.

„Bol si pečaťou dokonalosti, plný múdrosti a dokonalý v kráse. Bol si v Božej záhrade, v Édene… Urobil som ťa jagavým cherubom uzavierajúcim prístup, bol si na svätom Božom vrchu, v strede ohnivých kameňov si sa prechádzal. Bol si dokonalý vo svojich cestách odo dňa svojho stvorenia až dovtedy, keď sa zistila zvrátenosť pri tebe. Pri mnohorakom obchodovaní naplnil si svoje vnútro násilím a zhrešil si. Vtedy som ťa v nemilosti zahnal z Božieho vrchu a cherub uzavierajúci prístup ťa odstránil spomedzi ohnivých kameňov. Tvoje srdce spyšnelo pre tvoju krásu, skazil si svoju múdrosť kvôli lesku. Zhodil som ťa na zem, pred kráľov som ťa postavil, aby mali z teba divadlo.“ (Ez 28:12–17)

Cherubíni sú v Písme vykreslení ako mocné a majestátne anjelské tvory, ktoré obklopujú Boží trón. A Lucifer bol kedysi cherubom uzavierajúcim prístup. Je iróniou, že potom, čo Adam s Evou podľahli diablovým pokušeniam, neposlúchli Boha a boli vyhnaní z Edenu, Boh poslal cherubínov, aby strážili vstup do Edenu (1. M 3:24).

Keď bol Lucifer pečaťou dokonalosti, aký hriech ho priviedol k vlastnému pádu? Jeho srdce spyšnelo pre jeho neslýchanú krásu. Lucifer dovolil, aby sa jeho dokonalosť stala príčinou jeho skazenia.

Boží súd nad Luciferom

Lucifer nebol spokojný s tým, že bude uctievať Boha; namiesto toho chcel, aby uctievali jeho. Kedysi nádherný, mocný Boží anjel stratil svoje niekdajšie vyvýšené postavenie v nebi.

„Ach, ako si spadol z neba, ty jasná hviezda, syn rannej zory. Zoťatý si na zem, ty, ktorý si premáhal národy. Povedal si si v srdci: Vystúpim do nebies, hore nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón a posadím sa na vrchu zhromaždenia, na najkrajnejšom severe. Vystúpim na výšiny oblakov, podobný budem Najvyššiemu. Ale musíš zostúpiť do podsvetia, do najhlbšej jamy.“ (Iz 14:12–15)

Z Lucifera („rannej zory“) sa stal satan („žalobca“), potom čo spadol na zem. Keď o tejto udalosti rozprával Ježiš, povedal: „Videl som satana ako blesk padať z neba.“ (L 10:18)

Luciferovi nasledovníci

Keď satan padol, nepadol sám. Písmo nám hovorí, že so sebou vzal jednu tretinu anjelov (pozri Zjav 12:4). Keď zvážime, že zástup anjelov je vyčíslený na viac ako 10 000 x 10 000 (pozri Zjav 5:11), ide o poriadne veľkú skupinu. Oni predstavujú tých padlých anjelov alebo démonov, ktorí mu teraz posluhujú. Z toho vyplýva, že satan je padlou, ale mocnou duchovnou bytosťou s dobre organizovanou sieťou démonických mocností, ktoré mu pomáhajú dosahovať jeho zámery. Podľa Ježiša je cieľom týchto zámerov „kradnúť, zabíjať a hubiť.“ (J 10:10)

To je tá zlá správa. Tá dobrá je, že dve tretiny anjelov sú na našej strane! Ako povedal prorok Elizeus svojmu sluhovi: „Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.“ (2. Kr 6:16)

Ako kresťania máme niekoho ešte oveľa vzácnejšieho než väčšinu anjelov na našej strane: Ježiš Kristus, ktorý porazil satana na kríži Kalvárie, je tiež na našej strane!

Diablova stratégia

Satan začína pri myšlienkach

Keď chcel satan zviesť prvého muža a ženu na hriech, začal tým, že zaútočil na ich myšlienky. Písmo hovorí: „Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neodvrátilo od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou.“ (2. K 11:3)

Satan útočí najprv tu, pretože vie, že myseľ je miestom, kde uvažujeme, rozjímame a fantazírujeme. To je dôvod, prečo nás Biblia nabáda, aby sme „každú myšlienku podrobili v poslušnosť Kristovu“ (2. K 10:5). Ak sa diablovi podarí, aby sme o vykonaní nejakého konkrétneho hriechu len rozmýšľali, už to mu pomáha dosiahnuť svoje zámery. Nikdy nemôžete pravdivo povedať: „Diabol ma prinútil, aby som to urobil.“ Pokušiteľ potrebuje, aby s ním tí, ktorí sú pokúšaní, spolupracovali.

Satanovi spojenci

Satan spolupracuje s dvoma blízkymi spojencami: svetom a telom.

Pojem svet sa vzťahuje na spôsob, akým svet teraz funguje, že je voči Bohu nepriateľský. Svetský systém povzbudzuje k tomu, aby sme žili pre osobné uspokojenie a kládli svoju vlastnú vôľu nad všetko ostatné. „Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci toho Zlého.“ (1. J 5:19)

Pojem telo sa vzťahuje na hriešnu prirodzenosť, ktorá žije len preto, aby bola uspokojovaná; telesné túžby podliehajúce neviazanosti. „Lebo čokoľvek je vo svete — žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života –, nie je z Otca, ale je zo sveta“ (1. J 2:16).

Diabol pokúšal Evu

Keď diabol pokúšal Evu v záhrade Eden (1. M 3:1–7), vyvolal v nej hriešnu prirodzenosť. Urobil to prostredníctvom šikovného sledu logických úvah.

• Spochybnil Božie Slovo (1. verš). Nepoprel, že Boh prehovoril. Jednoducho spochybnil, čo Boh naozaj povedal — čo si Eva myslela, že povedal.
• Spochybnil Božiu lásku k Eve (1. verš). Spôsob, akým satan kladie túto otázku, naznačuje, že spochybňoval Božiu lásku. „Ak by ťa Boh naozaj miloval, netajil by niečo pred tebou, či áno?“ Rovnakú taktiku použil satan na Ježiša, keď bol na púšti: „Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“ (L 4:3). Inými slovami: „Prečo hladuješ, ak si Boží Syn?“ Ako raz spisovateľ Tennyson povedal: „Na lož, ktorá je celá lžou, sa dá konkrétne zareagovať a otvorene proti nej bojovať. Ale lož, ktorá je čiastočne pravdou, je záležitosťou, s ktorou sa bojuje ťažšie.“
• Poprel Božie Slovo (4. verš). Satan napokon úplne zamietol Božie varovanie, keď vravel Eve: „Vôbec nezomriete.“ Od spochybnenia Božieho Slova je len krôčik k jeho popretiu. Ak by Eva nepočúvala satana, keď spochybňoval Božie Slovo, nebola by sa chytila do satanovej pasce, keď Božie Slovo poprel. Eva bola na nesprávnom mieste, v nesprávny čas, počúvala nesprávnu osobu, čo ju nakoniec doviedlo k tomu, že urobila nesprávnu vec.
• Božie Slovo nahradil svojou vlastnou lžou (5. verš). Satan povedal Eve, že ak bude jesť z toho stromu, „bude ako Boh; bude vedieť, čo je dobro a čo zlo.“ Je zaujímavé, že toto bol satanov vlastný hriech, lebo sa pokúsil nahradiť Boha.

Eva videla, že strom „je pre oči zvodný“ (6. verš). Toto je žiadosť očí. Satan používa túto pascu, aby sa pokúsil presvedčiť ľudí, že je dôležité vo svojich myšlienkach pestovať predstavivosť. Táto predstavivosť sa, žiaľ, často mení na skutočnosť.

Eva videla, že „by bolo dobre jesť zo stromu“ (6. verš). Potom čo ho očami uvidela, z neho aj ochutnala. Toto je žiadosť tela. Podobným spôsobom satan chce, aby sme okamžite uspokojovali svoje túžby, nech sú akékoľvek — jedlo, spánok, sex, potešenie, majetky atď.

Eva videla, že strom je „lákavý na zmúdrenie“ (6. verš). Toto je pýcha života. Satan chce, aby sme túžili po vysokom postavení, rozvíjali povýšenecké postoje.

Eva mala na výber — mohla veriť Božiemu Slovu alebo slovu satana. Je tragédiou, že sa rozhodla veriť satanovi, otcovi lží, radšej než Tomu, ktorý je Pravda.

Ako sabotovať diablovu stratégiu

Tak ako je isté, že existuje Boh, ktorý vás miluje, a má s vaším životom plán, existuje aj diabol, ktorý vás nenávidí, a chce vám život zničiť.

Adam a Eva nedokázali použiť zbraň, ktorú nám Boh daroval pre chvíle pokušenia: Slovo Božie (ktoré sa tiež nazýva „meč Ducha“). Ježiš sa v dobe, keď bol pokúšaný na púšti, rozhodol použiť túto zbraň, aby nám ukázal jej moc. Hoci mohol použiť svoju božskú autoritu a moc, aby odrazil útok svojho nepriateľa, na satanove prekrútenie Písma reagoval presným citovaním Božie Slova.

Tak ako Ježiš, aj my potrebujeme „správne podávať slovo pravdy“, keď za nami príde satan so svojimi klamstvami a obvineniami (2. Tim 2:15).

Ako teda môžete obísť jeho pasce a pokušenia? Druhý list apoštola Pavla Timotejovi 2:22 nám dáva kľúč: „Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“

Pred pokušením uteč a nenechaj mu svoju novú adresu!

Duchovná vojna vedená proti diablovi

Vo chvíli, keď ste sa stali kresťanom, začala sa duchovná vojna. Tento zápas nie je medzi telom a krvou. Je to duchovný zápas s úplne skutočným diablom. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6:12). Keď o tom písal apoštol Pavol, opisoval súboj na život a na smrť, bezprostredný súboj s možnými smrteľným následkami.

Hoci je pravdou, že sa zmení miesto, kde strávite večnosť; prejdete z tmy do svetla, nájdete nový cieľ a zmysel života a radosť v nebi. Ale keď do svojho srdca a života prijmete Ježiša Krista, udeje sa aj niečo iné: začne sa duchovná vojna. Kedysi niekto povedal: „Obrátenie zmení naše srdce na bojisko.“

Veriaceho človeka možno spoznať tak podľa vnútorného boja, ako aj podľa vnútorného pokoja. Mnoho kresťanov nerozumie tejto dynamike kresťanského života. Myslia si, že sú oslobodení od moci hriechu a nerestí, ktoré z neho vyplývajú. Myslia si, že majú slobodu jednoducho ísť svojou cestou a robiť, čo sa im zachce.

Ale my nie sme oslobodení preto, aby sme si len užívali. Sme oslobodení preto, aby sme zápasili a zapojili sa do boja, víťazili vo svojom živote a stali sa vedeniami, cez ktoré budú oslobodení aj ďalší.

Martin Luther dobre opísal tento boj vo svojej piesni Hrad prepevný je Pán Boh náš:

Ten starý nepriateľ zničiť by nás chcel,

veľká moc a klam,

strašná je jeho zbraň,

v svete nemá rovného.

Predtým než ste prišli ku Kristovi, diabol vás chcel zastaviť. Hneď ako ste počuli posolstvo o spasení, satan chcel vziať Slovo, ktoré bolo zasiate do vášho srdca (Mk 4:15). Ak nebol pri týchto pokusoch úspešný, najbližšie sa pokúsi chytiť vás do pasce nejakého hriechu.

Diablova obmedzená moc

Nikdy by sme diabla nemali podceňovať. Je to prefíkaný a obratný nepriateľ, ktorý má v jednaní s ľudstvom veľa rokov skúseností. A predsa má niekoľko vážnych obmedzení — predovšetkým v živote veriaceho človeka.

V starozmluvnej Knihe Jób máme možnosť nahliadnuť, akú má satan moc a obmedzenia, je to akýsi pohľad zvnútra na to, ako diabol funguje:

„Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný? Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine.“ (Job 1:6–10)

Aj po svojom páde má satan prístup k Božiemu trónu. Hoci satan prišiel o svoje niekdajšie vysoké postavenie, stále môže Boha osobne vidieť. Napriek svojej moci a skazeným plánom musí satan získať od Boha povolenie skôr, než Božiemu dieťaťu čokoľvek urobí, a to kvôli „ochrannej ohrade“, ktorou Boh ohradil svoje deti.

Aj keď Boh dovolil satanovi, aby Jóba vyskúšal prostredníctvom rozličných nešťastí (smrť sluhov, ukradnutý tovar, smrtiace búrky, strata detí a choroba), Boh dal satanovi toto obmedzenie: „Len na neho rukou nesiahaj!“ (Jób 1:12). Aj démonické mocnosti musia od Boha získať povolenie, aby mohli vykonať isté veci. V Evanjeliu podľa Marka 5:1–20, keď Ježiš vyhnal skupinu nečistých duchov nazvanú „Légia“, démoni prosili Ježiša o dovolenie, aby mohli vojsť do čriedy svíň.

Pri inej zaujímavej udalosti čítame, že satan špeciálne požiadal o to, aby mohol vyskúšať učeníka Šimona Petra. Ježiš povedal Petrovi: „Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba“ (L 22:31–32). Je veľkým povzbudením vedieť, že Ježiš sa za nás prihovára vo chvíli, keď prechádzame skúškou! Boh pozná aj našu kritickú hranicu, a nedá nám viac, než by sme zniesli (1. K 10:13).

Diabol nie je rovný Bohu

V sekcii nazvanej „Kto je Boh“ sme poznamenali, že Boh má niekoľko božských vlastností: je všemohúci (schopný urobiť čokoľvek); je vševediaci (vie a pozná všetko); a je všadeprítomný (nachádza sa na každom mieste). Satan nevlastní ani jednu z týchto vlastností.

Satan nie je všemohúci

Má veľkú moc — väčšiu než akýkoľvek človek a väčšina anjelov –, ale sa ani len zďaleka nevyrovná nášmu Bohu. Ako sme sa už zmienili, musí od Boha získať povolenie ešte predtým, než môže vôbec urobiť isté veci.

Satan nie je vševediaci

Má mocný intelekt a veľa vecí pozná zo skúsenosti (oveľa viac než ľudia), ale iba Boh vie všetko.

Nie je všadeprítomný

Satan je samostatná osoba, a tak môže byť v tom istom čase iba na jednom mieste (ako sme videli v knihe Job 1:7). Ak teda povieme, že nás diabol osobne pokúša, je pravdepodobnejšie, že to je jeho moc, ktorá pôsobí prostredníctvom jeho siete démonov.

Démonické mocnosti

Hoci má satan obmedzenú moc, disponuje dobre zorganizovanou sieťou démonických mocností, ktorá poslúcha jeho rozkazy. Nezabudnite, že keď satan prišiel v nebi o svoje postavenie, vzal so sebou jednu tretinu anjelov (Zjav 12:4). Na satana a jeho sluhov sa vzťahujú početné pasáže z Písma:

• „Belzebub, knieža démonov“ (at 12:24)
• „Diabol a jeho anjeli“(Mt 25:41)
•  „Drak a jeho anjeli“ (Zjav 12:7, 9)
• „Kniežatstvá… mocnosti… páni sveta tejto temnosti“ (Ef 6:12)

Zdá sa, že úmysel démonov je dvojaký:

• Snažia sa mariť Božie zámery.
• Snažia sa rozšíriť moc satana.

Diabol a jeho démoni nemôžu kresťana ovládať

Satan a jeho démoni môžu veriaceho človeka obťažovať — ale iba s Božím dovolením. Písmo uvádza niekoľko príkladov osobných útokov uskutočnených týmito temnými mocnosťami. V jednom prípade satan bránil Pavlovi, aby išiel do istého mesta (1. Tes 2:18).

Pavol opísal svoje vlastné osobné zápasy, ktorých príčinou boli démoni a ktoré Boh dopustil:

„Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo moja moc sa v slabosti dokonáva“ (2. K 12:7–9).

Hoci je pravda, že nás satan a jeho démoni môžu deptať, nemôžu nás ovládať alebo posadnúť. Každý postup nepriateľa musí mať povolenie a dochádza k nemu cez Ježišom vytvorenú ochrannú ohradu. Na druhej strane, neveriaci človek je ľahkým cieľom, aby bol úplne posadnutý démonom.

Upozornenie

Niektorí ľudia v cirkvi majú mylnú predstavu, že kresťania môžu byť posadnutí démonom, takže organizujú službu vyslobodzovania, počas ktorej z týchto ľudí vyháňajú údajných duchov. Avšak nikde v Písme nenachádzame ľudí, ktorí by sa venovali službe vyháňania nečistých duchov. Peter a Ján nevykonávali službu vyslobodzovania — mali službu šíriť evanjelium! Je pravda, že apoštoli vyháňali démonov, keď to bolo potrebné, ale to nebol ich hlavný cieľ. Jediní exorcisti, o ktorých v Písme čítame, dopadli veľmi biedne (Sk 19:13–16).

V praxi je často to, čo sa nazýva démon, v skutočnosti naše telo (naša vlastná hriešna prirodzenosť), ktorej máme zomierať, nie ju vyháňať (pozri R 8:13; 1. Pt 2:24). Ježiš sa so satanom nedelí o časový harmonogram.

• „Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom?“ (2. K 6:15)
• „Ten Zlý sa ani nedotkne“ kohokoľvek, kto „sa narodil z Boha“ (1. J 5:18).

„Vzoprite sa diablovi — a utečie od vás“ (Jk 4:7).