Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Miluješ Ježiša, a cirkev nie?

https://stocksnap.io/photo/IIF11U8FM2

  • 9. Mar '18
  • 4 minúty
  • 633
  • 12

„Milujem Ježiša. Kresťanov však neviem vystať!“ Takéto (alebo veľmi podobné) prehlásenie som počul ako rozhodné vyjadrenie, ktoré oprávňuje niektorých, aby sa vyhýbali životu v cirkvi. Čo ich vedie k takémuto zmýšľaniu?

Myslím si, že je to pohoršenie evanjelia, o ktorom píše Søren Kierkegaard vo svojej knihe Indøvelse i Christendom (Cvičenie v kresťanstve).

Pohanská cirkev

Kierkegaard žil v Kodani v Dánsku v polovici 19. storočia. Ak by si sa narodil v tom čase a na tom mieste, bol by si pokrstený, a tak podľa zákona a zvyku by si bol „kresťan“. Pritom však bolo málo takých, ktorí boli opravdivými kresťanmi. Ako napísal Kierkegaard vo svojej knihe, takéto diabolské a kultúrne kresťanstvo zmenilo kresťanstvo v pohanstvo.

Kierkegaard začína Cvičenie v kresťanstve volaním Krista v Matúšovi 11:28: „Poďte sem!“ Píše, že Ježiš volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie!“  Ale kto bol Ježiš, ktorý povedal tieto slová? To nebol oslávený Kristus, ale Kristus, ktorý je celý príliš ľudský, veľmi pokorný a bez svetskej moci — Kristus, ktorý je opovrhnutý a odmietnutý ľuďmi.

A tak sme ihneď konfrontovaní s pohoršením. Pohoršením je Kristus, ktorý „v Jeho stave poníženia… vyslovil tieto slová; nevyslovil ich z miesta slávy“ (19). To znamená, že to nebol oslávený Kristus,  kto povedal tieto slová — alebo kto ich hovorí teraz. Vskutku všetci, ktorí sedia na tejto strane vzkriesenia, sú príliš rýchli myslieť si, že môžeme bežať k vzkriesenému a oslávenému Kristovi obchádzajúc Krista, ktorý je „krotký a pokorný v srdci“ (Matúš 11:29).

Kňaz, filozof, úradník, posmeškár, ba dokonca aj slušný občan je priťahovaný k oslávenému Kristovi svojím vlastným dôvodom. Všetci odmietajú pravého Krista pre pohoršenie. Preto Kierkegaard píše: „Všetka miecha a sila boli destilované z kresťanstva. Napätie paradoxu bolo uvoľnené, človek sa stal kresťanom bez toho, aby si to všimol, a bez toho, aby aspoň pripustil možnosť pohoršenia… Takto sa kresťanstvo stalo pohanstvom“ (30). Predsa však opravdivý Kristus je opovrhnutým mužom, ktorý nám prikazuje: „Poďte!“ Poznajúc iba vyvýšeného Krista, Kierkegaard vyzýva: „my sme zbožštili ustanovený poriadok a sekularizovali kresťanstvo“ (77).

Koruna bez kríža

Čo je vlastne sekulárne pohanstvo? Pohanstvo ponúka slávu bez pohoršenia — korunu bez kríža. Ale ak máme odpovedať na Ježišovo: „Poďte ku mne!“ musíme prísť s kajúcim srdcom, skrúšeným, zlomeným a na úzku cestu (62), odpovedajúc tak mužovi, ktorý tvrdil, že je Boh, ale nezhodoval sa so žiadnymi našimi očakávaniami Boha. Vskutku v kresťanskej kultúre „nikto sa nepohoršuje tvrdením, že On je Boh, ale pochopením, že Boh je týmto mužom“ (87). Predsa však je to ponížený Kristus, ktorý nás pozýva aj dnes. Nemôžeme obísť poníženého a ukrižovaného Krista, aby sme išli priamo k oslávenému Kristovi.

Ako je toto pohoršením? Čo žiada Ježiš od nás? „Poníženosť opravdivého kresťana nie je planá poníženosť; je to iba vyjadrený obraz vyvýšenia, vyjadrený vo svete“ (179). Kierkegaard mohol citovať Rim 8:17: „Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení.“ Oproti tomu nám ale pripomína Ján 12:32: „A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe.“

Oba texty nám pripomínajú, že musíme chcieť byť priťahovaní ochudobnenému a pokornému Kristovi — Tomu, ktorý je prekliaty a vyvýšený. On je neatraktívny muž, ktorý ukázal svoju ponuku, nikto iný. Musíme túžiť po Opovrhovanom, v Jeho poníženosti, poddávať sa vlastnému utrpeniu s Ním. Urobíš to?

Pohoršujúca cirkev

Mnohí povedia: „Samozrejme!“ Dobre, ale niektorí, ktorí toto povedia, aj keď to hovoria, upadajú do pasce, pred ktorou nás Kierkegaard upozornil. Mohol by si namietať: „Ako sa to stane? Ako je to možné?! Kierkegaard žil v inej dobe. My nežijeme v kresťanskej kultúre — vôbec nie! Naša je postkresťanská, dokonca nepriateľská voči kresťanstvu. Odpovedal som na Kristovo: „Poďte ku mne!“ a zaplatil som cenu. Možno. Možno nie. Nie, ak si prišiel ku Kristovi oslávenému bez možnosti pohoršenia. Nie, ak sa vyhýbaš stotožniť sa s Kristovou cirkvou.

Vidíš, Kristus je teraz oslávený, ale cirkev nie. A táto ešte nie oslávená cirkev je telom Kristovým, ktoré volá: „Poďte ku mne všetci!“ Táto cirkev je slabá, neatraktívna a… pohoršujúca. Ak bol Kristus opovrhovaný, pretože jedol s hriešnikmi, potrebujeme si uvedomiť, že aj my sme hriešnikmi. Keď povie cirkev: „Poďte ku mne,“ mnohí cúvnu, odstúpia! Ako cirkev ukazuje na pohoršenie evanjelia, tak aj na jeho slávu. Možno viac na pohoršenie. Aj napriek tomu Boh volá týmto pohoršujúcim volaním; my sme pohoršenie evanjelia. Ja som.

A koľkí dnes odmietajú Ježišovu ponuku: „Poďte ku mne!“ lebo cirkev vyzerá tak… pohoršujúco! My, cirkev, sme „plní hriešnikov a pokrytcov!“ Naozaj. A tí, ktorí hovoria: „Boha áno; kresťanov nie!“ čosi pochopili, ale Boh to myslí inak: nerozumieš volaniu evanjelia. Ak niekto prichádza k vyvýšenému Kristovi, nemôže obísť Pohoršujúceho — Jeho neoslávenú cirkev. Hoci niekto sprvoti príde k Bohu mimo cirkevné spoločenstvo, nikto nemôže zostať s Bohom, pokiaľ odmieta cirkev. To, čo predtým ukazovalo iba na osláveného Krista, neskôr odmieta pohoršenie.

„Poďte ku mne!“

Kristus povedal, že je Boh, ale samotný fakt, že bol aj človekom, je pohoršením. Nebol hriešny, ale ani ničím atraktívny — nie pre židovský svet, ktorý očakával mocného vykupiteľa. Tak je tomu dodnes. Nikto nemôže chodiť okolo obvodu cirkevných múrov, aby sa tak vyhol znečisteniu s hriešnikmi, ktorí sú vo vnútri, pokúšajúc sa nájsť inú cestu k Bohu. Nikto nemôže pohŕdať telom Kristovým, ktoré volá Jeho ponukou: „Poďte ku mne!“ a namiesto toho ísť na druhú stranu cesty, aby sa mu vyhol.

Prísť ku Kristovi znamená milovať Jeho (neporiadnu a ešte neoslávenú) nevestu. Ježiš stále hovorí: „Poďte ku mne“ svetu, ktorý je ohromený osláveným Kristom, ale je to slabá a príliš ľudská cirkev, ktorá v Jeho mene a autorite volá: „Poďte!“

Si pohoršený?

Rick Shenk © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

2,9/5 (7 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.