Milujte toho, kto žije vedľa vás

Pozemská cirkev bola vždy rôznorodou skupinou ľudí. Nikdy nebola ideálna. Nová Zmluva ako kniha existuje preto, lebo cirkevné zbory boli vždy, v odlišnej miere, akousi zmesou — slávnou zmesou svätých ľudí, stále znečistených zvyškom hriechu, na ktorých vplývajú nedokonalé gény, inteligencia a telo, a na ktorých pôsobí ich predchádzajúci život so skúsenosťami.

Táto rôznorodá skupina nám zblízka málokedy pripadá ako slávna. Pripomína mnoho hriechov a veľa krvi, potu a sĺz, ktoré sa investovali do zbytočností. Často pripomína niečo, pred čím by sme radšej utiekli, než sa k tomu pridali.

Ale tak to má byť. Podnecuje to jedno, čo misiu cirkvi posúva dopredu viac než čokoľvek iné. A to je dôvod, pre ktorý nesmieme sebecky z cirkvi odísť.       

Cirkev, ktorú sme si nevybrali my

Úplne prví Ježišovi učeníci nemali príležitosť vybrať si ďalších. Vybral si ich Ježiš (Jn 15:16). Oni sa jednoducho nečakane ocitli jeden vedľa druhého.

Ani ďalšia generácia prvých kresťanov nemala príležitosť si vyberať. Tiež sa nečakane ocitli spolu na rozdiel od ich predstáv: palestínski a helenistickí Židia, Židia a pohania, vzdelaní a nevzdelaní, otroci a otrokári, chudobní a príslušníci aristokracie, bývalí zelóti a bývalí vyberači daní, bývalé prostitútky a bývalí farizeji.

A Ježiš dal týmto prvým učeníkom a všetkým po nich ťažko uskutočniteľný príkaz: milujte sa navzájom (Jn 15:17). Muselo byť veľmi ťažké poslúchnuť Ho len ľudskou silou, pretože táto láska mala na svete niesť svedectvo o Ježišovi (Jn 13:35) a podať viditeľný dôkaz o neviditeľnom Bohu (1. Jn 4:12). Musela preukázať, že: „Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha“ (Lk 18:27).

Učeníci dostalo od Ježiša aj veľmi ťažké prostredie, v ktorom mali tento ťažko uskutočniteľný príkaz realizovať: cirkev (Mt 16:18) — spoločenstvo rozdielnych, hriechom poškvrnených, nedokonalých jedincov, ktorých v minulosti formovali všelijaké životné okolnosti a v ktorom majú spolu žiť v láske, ktorá sa ťažko uskutočňuje.

Potom dal Ježiš svojej cirkvi náročné poslanie: zvestovať evanjelium celému svetu, ktorý neustále odmieta Boha a nenávidí Krista (Lk 21:17; Jn 15:18), a zakladať ťažko založiteľné spoločenstvá uprostred každého národa, kde budú rozdielni, hriechom poškvrnení a nedokonalí ľudia, ktorých v minulosti formovali všelijaké životné okolnosti. V nich mali napĺňať Ježišov ťažko uskutočniteľný príkaz milovať sa navzájom (Mt 28:19–20).        

Ťažko uskutočniteľná láska, ťažko založiteľné spoločenstvo a ťažko uskutočniteľné poslanie: toto je plán odsúdený na neúspech. Neexistuje spôsob, ako to bude fungovať, pokiaľ nejestvuje Boh, ktorý ľudsky nemožné veci mení na možné.

A pozrime sa, prešlo dvetisíc rokov. Ťažko uskutočniteľné poslanie vytvorilo ťažko založiteľné spoločenstvá, ktoré napĺňajú ťažko uskutočniteľný príkaz takmer po celom svete. Lebo na všetky problémy cirkvi, a tých je hromada, pôsobí niečo zázračné.

Zázračné, neustále zápasiace spoločenstvo

Ale cirkev zriedkakedy pôsobí zázračným dojmom. „Cirkev“, ktorú najbezprostrednejšie zažívame, sa podobá na menej než ideálny miestny zbor, do ktorého patríme, zložený z obyčajných ľudí  zápasiacich o dobré vzťahy, ktorý sa snaží prísť na to, ako „sa správať v cirkvi“ uprostred sveta neustálych zmien, a zápasí o to, aby konal svoju úlohu a napĺňal Veľké poverenie.  

Neustály zápas nevyzerá, ani nepôsobí zázračne. Je vyčerpávajúci, spôsobuje frustráciu a občas podráždenie.
Neustály zápas nás môže viesť k tomu, že to chceme vzdať.

Ale s cirkvou to nesmieme vzdať. Lebo práve neusporiadané veci — tie neobyčajne zložité a bolestivé veci, ktoré nás môžu pripraviť o rozum — poskytujú príležitosti k tomu, aby sa ľudsky nedosiahnuteľná Kristova láska posilňovala, a tak zviditeľňovala existenciu neviditeľného Boha. 

Podľa Novej Zmluvy sa úspech cirkvi neodvíja od počtu jej návštevníkov, od množstva dostupných  finančných prostriedkov, dokonalej prípravy a priebehu bohoslužieb či miery jej vplyvu na veci verejné. Jej úspech sa odvíja od kvality jej lásky. Zbor, ktorý najefektívnejšie svedčí vo svete o Ježišovi, sa o lásku usiluje nasledovnými spôsobmi:

• Prejavujú si navzájom úctivosť (Rím 12:10),
• Prispievajú k plneniu potrieb druhých (Rím 12:13),
• Prejavujú si navzájom pohostinnosť (Rím 12:13),
• Radujú sa z radosti druhých (Rím 12:15),
• Plačú nad tým, čo zarmucuje druhých (Rím 12:15),
• Usilujú sa o jednotu s druhými aj napriek odlišnostiam (Rím 12:16),
• Nevylučujú tých najnižšie postavených (Rím 12:16)
• Podriaďujú sa jeden druhému (Ef 5:21)
• Vytrvalo sa snažia o zhodu v citlivých otázkach (2. Kor 13:11),
• Používajú slobodu jednotlivca v Kristovi, aby si slúžili vospolok (Gal 5:13),
• Vzájomne znášajú slabosti, zlé návyky a nezrelosť druhých (Ef 4:2),
• Prikrývajú si vzájomne množstvo hriechov odpustením (1. Pet 4:8; Kol 3:13),
• Povzbudzujú sa navzájom, aby odhodlane pokračovali v misii lásky (Heb 10:24),
• A nezanedbávajú pravidelné spoločné stretnutia (Heb 10:25).

A čo vyvoláva takú lásku? Prečítajte si znovu každý riadok a opýtajte sa, aké situácie vedú k takým príležitostiam na lásku. Krátka odpoveď znie: mnoho rozličných prebiehajúcich zápasov. Sú to chaotické zápasy, ktoré vyvolávajú lásku.     

Cirkevné zbory sú navrhnuté tak, aby boli spoločenstvami ťažko uskutočniteľnej lásky a ktoré fungujú iba vtedy, ak je Boh skutočný, Kristova obeť je skutočná a nebo je skutočné. Pri úplnom nedostatku lásky sa spoločenstvo rozpadá, alebo sa degraduje na podujatie spojené s predvádzaním výrobkov, na prázdny formalizmus, nejasné „duchovno“, sociálne skupiny aktivistov či v podstate civilné zhromaždenia — všetko sú to umierajúce alebo mŕtve zvyšky niekdajšej vitality.   

Spoločenstvo, ktoré milostivo prináša sklamanie

Ježiš neplánoval vytvoriť z cirkvi miesto, na ktorom sa plnia naše sny. V skutočnosti je to miesto, kde sú naše sny zmarené a zomierajú. Je to pre nás väčšia láskavosť, než si uvedomujeme, pretože naše sny sú často sebeckejšie, ako sme schopní pripustiť.

Ľahko sa stane, že naše osobné očakávania týrajú všetkých okolo nás, lebo nikto z nich ich nedokáže naplniť. Keď sa sústredíme viac na to, ako zlyhania a slabosti druhých stoja v ceste ideálnemu spoločenstvu, o ktoré sa usilujeme, ako na službu tým druhým a hľadanie ich prospechu a radosti, naše očakávania môžu lásku zabiť, čo marí skutočné poslanie.
Ježiš plánoval vytvoriť z cirkvi miesto, na ktorom sa plní láska, kde naše priority idú nabok z úcty k druhým. Má byť živým laboratóriom lásky, miestom, kde existuje toľko príležitostí, veľkých aj malých na to, aby sme sa navzájom obetovali tak, že sa Kristova láska stane atrakciou pre verejnosť.

Keď teda hovoríme v tomto veku o cirkvi, obraz spoločenstva, ktorý by sme mali mať vo svojej mysli, nie je obrazom nejakej utopickej jednoty, ale Golgoty. Keď žijeme spolu život, každodenne zomierame (1. Kor 15:31). Obetujeme svoj život pre druhých (1. Jn 3:16).  

Milujte toho, kto žije vedľa vás

Pred viac ako štyridsiatimi rokmi spieval Stephen Stills: „Ak nemôžeš byť s tým, koho miluješ, zlatko, miluj toho, kto žije vedľa teba.“ Hoci určite nemal pri skladaní na mysli cirkev, môžeme z toho vyvodiť spásonosnú aplikáciu.   

Existuje veľa oprávnených dôvodov, prečo odísť z cirkvi, a nezhody sú ďalšou príležitosťou ponúknuť milosrdnú lásku. Ale musíme si svoje pohnútky zdravo spytovať, ak náš impulz odísť poháňajú rozčarovanie, nepokoj, unudenosť, nespokojnosť, vyhorenie, konflikt vo vzťahu a nenaplnené očakávania. Tieto plody majú často svoje korene v sebeckej pôde. Nesmieme milovať cirkev, v ktorej nemôžeme žiť — idealizované spoločenstvo, ktoré je výsledkom našej predstavivosti. Musíme milovať tú, v ktorej žijeme.

Nemáme príležitosť vybrať si učeníkov, ktorí žijú vedľa nás. To robí Ježiš. Nečakane sa ocitáme uprostred rôznorodej skupiny hriechom poškvrnených, nedokonalých, svätých ľudí, medzi ktorými sme my tí najviac poškvrnení a nedokonalí (1. Tim 1:15).
Získavame neuveriteľnú výsadu a nadbytok príležitostí k tomu, aby sme týchto spoluučeníkov milovali tak, ako Ježiš miloval nás. Máme príležitosť milovať ich so všetkými ich nedostatkami. Lebo je to  nesebecká, trpezlivá, odpúšťajúca láska, ktorou sa učeníci plní nedostatkov navzájom milujú, vďaka ktorej sa Ježiš najjasnejšie zviditeľňuje tomuto svetu a jeho misia napreduje tým najmocnejším spôsobom.