Modlitebný život, ktorý vyživuje tvoj vzťah k Bohu

Rovnako ako stará debata o kvalite verzus kvantite času stráveného s rodinou odvádza našu pozornosť od podstatného (neexistuje kvalitný čas okrem toho, ktorý vzniká z veľkého množstva stráveného času), rovnako sa to deje aj pri Bohu. Bohatstvo mojich zážitkov s Bohom pochádza práve z množstva času, ktorý som si vyčlenil na to, aby som bol s Ním. Je tu však ešte pár iných vecí, ktoré robím a ktoré by ti mohli pomôcť, ak aj ty budeš počas nasledujúcich mesiacov časovo flexibilnejší a budeš chcieť hlbšie spojenie s Bohom.

Hlavne sa snažím viac meditovať. Nie náhodou sú prvé dva žalmy v Žaltári meditáciami, a nie modlitbami. Dokonca hneď prvý Žalm, dvere do modlitebnej knihy Biblie, je meditáciou na meditovanie. Prečo? Pretože nás učí, že hoci môžeme zakúsiť hlboký zážitok z prítomnosti a moci Boha rôznymi spôsobmi, tým obyčajným spôsobom duchovného „zatiahnutia na hlbinu“ je meditácia. Počas meditácie ideme do hlbín odovzdania, následne do výšok, odkiaľ máme jasný výhľad na Jeho krásu, a nakoniec do mocnej a dynamickej modlitby za svet.

Čo je meditácia? Podľa väčšiny protestantských tradícií pozostáva „osobný odovzdaný“ život z dvoch častí: zo štúdia Biblie a z modlitby. Meditácia však nie je ani jedno z toho a zároveň je obojím. Puritán Richard Baxter napísal:

„Meditácia sa líši od štúdia Slova, pri ktorom je naším hlavným cieľom spoznať pravdu, a líši sa aj od modlitby, v ktorej je samotný Boh bezprostredným objektom. Meditácia je však ovplyvňovaním nášho srdca a mysle láskou, potešením a pokorou voči veciam, ktoré sú obsiahnuté v Slove.“

Príklad na meditáciou nájdeme v Žalme 103:1–2: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a celé moje vnútro Jeho svätému menu! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“ Všimni si, že to nie je to isté ako modlitba. Dávid nehovorí priamo k Bohu, hoci je zrejmé, že si Jeho prítomnosť uvedomuje. Objektom meditácie je jeho vlastné srdce. Dávid „hovorí sám so sebou“, teda so svojou dušou. No subjektom meditácie je pravda o Bohu: „nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!“

Dávid, očividne, v mysli nezabudol, že mu Boh odpustil jeho hriechy, vykúpil jeho život atď. (Ž 103:2). On si však biblické pravdy vtĺka aj do srdca, dokým nimi nie je ovplyvnené, potešené a zmenené. Peter Toon napísal, že meditácia klesanie mysle s Biblickou pravdou do najväčšej hĺbky srdca, až kým celá bytosť nezačne prahnúť po Bohu.

Tento typ meditácie, ktorý vidíme v Žalmoch, nie je ani anti-racionálna „duchovnosť“ náboženstva New Age, ani príliš racionálna „duchovnosť“ modernejšieho evanjelikálneho náboženstva. Na jednej strane berie New Age podnety z východnej filozofie a považuje meditáciu za upokojujúce zbavovanie mysle všetkých racionálnych myšlienok. Dávidova meditácia je však šialene racionálna. „Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?“ pýta sa v Žalme 42, keď sa doslova háda so svojím srdcom. Na druhej strane, väčšina evanjelikálnych náboženstiev sa obáva akéhokoľvek mystického, experimentálneho elementu. „Odovzdaný život“ si predstavujú ako ten, ktorý pozostáva zo štúdia Biblie a modlitieb za silu ho žiť. Dávidova meditácia je však hlboko mystická. „Jedno… žiadať budem:… vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme,“ (Žalm 27:4). Dávid sa modlí za premenu srdca.

Jonathan Edwards o tom hovorí vo svojej vlastnej meditácii:

„Pri  čítaní (Písma) som často videl toľko svetla, že som nedokázal pokračovať — skoro každá jedna veta sa zdala plný zázrakov… Z času na čas som objavil vnútornú lahodnosť, ktorá ma počas môjho rozjímania uchvátila preč. Zmysel, ktorý som mal pre božské veci, zvykol v mojom srdci často zapáliť sladký plamienok, nadšenie duše, ktoré som nevedel opísať.“

Všimni si, ako táto meditácia („rozjímanie“) nad Písmom viedla v modlitbe k hlbokej intimite. To je dôvodom, prečo žalm o meditácii je začiatkom biblickej modlitebnej knihy.

Ako meditovať

Najlepším spôsobom, ako sa niečo naučiť, je, prirodzene, sledovať pri práci „majstra“. Ak čítaš Žalmy 1:42, 77, 103; 119, si správne. Všetci však musíme začať ako začiatočníci. Neexistuje lepšia „príručka meditácie pre začiatočníkov“ než vzor, ktorý opísal Martin Luther vo svojom liste Ako sa modliť pre svojho holiča Petra Beskendorfa v roku 1535. Povedal, že by sme si mali pred modlitbou „rozohriať srdce“ meditáciou. Nasledujúce body, založený na jeho postrehoch, využívam pri krátkom (30-minútovom alebo kratšom) čítaní Biblie, meditácii a modlitbe. Keď si pomaly prečítam časť Biblie, vyberiem si jednu alebo dve veci, ktoré mi pomohli, a pýtam sa o každej nasledujúce otázky:

Uctievanie: Ako môžem milovať a uctievať Boha na základe tejto veci? Čo tu môžem vidieť, za čo by som Ho mohol chváliť?

Pokánie: Ako vo svojom živote zlyhávam, čo sa týka uvedomovania tejto veci? Aké zlé správanie, škodlivé emócie a postoje sú výsledkom toho, keď na to zabudnem?

Vďačnosť: Ako môžem ďakovať Ježišovi ako vrcholnému zjaveniu tejto vlastnosti Boha (v prvom bode) a vrcholnej odpovedi na tento hriech alebo na moju potrebu (v druhom bode)?

Úsilie: Ako mi táto vec ukazuje, čím by som mal alebo mohol byť alebo čo by som mal robiť? Aký by som bol, ak by táto pravda mala pre mňa skutočnú moc?

Potom, čo nad tým popremýšľam a napíšem si aspoň koncept odpovedí na každú otázku, pokračujem modlitbou v mojich chválach, vyznaniach a prosbách k Bohu. Keď sa budeš modliť, často sa stane, že pocítiš svoje srdce zohriate alebo dokonca roztopené duchovnou realitou Boha. Niekedy, samozrejme, nemusíš cítiť nič. A veľmi zriedkavo môžeš zakúsiť zážitok prítomnosti Boha, ktorý ti zmení život a na ktorý nikdy nezabudneš. Počet a silu týchto stretnutí vôbec nemáš v rukách. Duch veje, kam chce (J 3:8). No len praktizovaním meditácie sa moje vlastné zážitky Božej reality stali pravidelnejšie a oveľa hlbšie.

„Blahoslavený muž, ktorý… v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom-nocou.“ (Ž 1:1–2)