„Možno zajtra.“

Pre tých, ktorí majú sklon k prokrastinácii, môže zajtra znieť ako magické slovo.

Vďaka jednoduchému odmávaniu zajtra sa stratí špinavý riad, zmiznú ťažké konverzácie, skryjú sa emaily a domáce práce trpezlivo stoja. Aké úžasné môže byť poslanie dnešných nepríjemností do hmly zajtrajška — a ako pripravený je ich zajtrajšok prijať! Áno, mohli by sme sa o tieto povinnosti postarať aj dnes, ale prečo, keď vždy existuje zajtra?

Potom, samozrejme, zajtrajšok príde, a kúzlo zmizne pod ťažobou nedokončených úloh. A opäť si uvedomíme, vo frustrujúco múdrych slovách Alexandra MacLarena, že:

„Žiadne nepríjemné úlohy sa nestanú menej nepríjemné, ak sa odložia na zajtra. Až len keď sú za nami a hotové, zisťujeme, že neskôr sa dá ochutnať sladkosť, a že spomienka na nemilé povinnosti spravené bez zaváhania je vítaná a príjemná. (The Conquering Christ and Other Sermons (Víťazný Kristus a iné kázne, str. 143)

Pokiaľ je nevítaná úloha tŕňom, zajtrajšok ju nezmení na ružu. Tŕň tam stále bude, rovnako nevítaný — a či dnes, alebo zajtra, budeme ho vždy musieť uchopiť.

Dnes a zajtra

Dnes a zajtra. Mnoho problémov vzniká zo zlyhania správne rozdeliť tieto dva dni.

„Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok,“ povedal raz Ježiš zástupu úzkostlivcov, „lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia“ (Mt 6:34). Boh nás volá žiť v rámci 24-hodinovej hranice nazvanej dnes, ale úzkostlivci sa snažia dostať cez plot a zavliecť niečo zo zajtrajších starostí. Ježišova odpoveď? Stiahni svoju ruku zo zajtrajška; dnešok má dosť svojich starostí.

Samozrejme, prokrastinátori robia pravý opak. Radšej ako zavliecť zajtrajšok do dneška, potlačia dnešné problémy do zajtrajška, možno dúfajúc, že sa za plotom stratia. Na toto by možno Ježiš reagoval s podobným sedliackym rozumom: „Zajtrajšok bude mať dosť starostí bez tvojho pridávania navyše. Postaraj sa o dnešný problém dnes a zajtra sa postaraj o zajtrajší problém.“

Znie to celkom rozumne, nie? Naozaj je to tak. Nanešťastie, náš vnútorný prokrastinátor sa ukazuje ako odolný voči rozumu (Príslovia 24:30). Z osvedčených skúseností vie, že „žiadne nevítané úlohy sa nestanú o nič menej nevítané, ak ich odložíme na zajtra,“ a predsa, vždy si nájde cestu, ako to skúsiť znova.

Takže, spolu so zdravým rozumom, náš Pán dáva viac milosti. Keď sa pozrieme na dnešný problém a sme v pokušení povedať: „Zajtra, zajtra,“ On hovorí dvojaký prisľúb: silu pre dnešok a žatva zajtra.

Dnešná sila

Prečo niektorí z nás tak často mávajú prútikom zajtrajška? Mnohokrát preto, lebo cítime, že dnes na to jednoducho nemáme. Dnes nemáme energiu umyť kúpeľňu. Dnes sa necítime byť motivovaní napísať správu. Dnes necítime vnútornú iskru pre kreatívnu prácu. Možno sa o silu modlíme, možno nie. Tak či onak, nakoniec sa odvrátime a pokrčíme plecami „Zajtra“.

V takých momentoch, keď zazeráme na nejakú neželanú úlohu a necítime silu na to, aby sme ju urobili, môžeme zabudnúť na to, že Boh často dáva silu, až keď začneme konať. Rieka Jordán sa zastavila, až keď do nej kňazi vstúpili (Joz 3:13). Vdove tiekol olej, až keď ho liala (2. Kr 4:1–6). Desiati malomocní sa uzdravili, až keď od Ježiša odišli preč (L 17:11–14). Často v nás Boh pracuje Jeho silou, až keď (a nie predtým ako) začneme pracovať (F 2:12–13).

J. J. Packer raz spozoroval, že tvrdo pracujúci kresťania

„očakávajú od Boha pomoc v každodennom probléme a silu na poslušnosť od Boha v každodenných úlohách… Zistia, že samotná sila očakávania pomoci je použitá Duchom na to, aby im dala energiu ďalej pokračovať v každodenných fádnych rutinách. (Keep in Step with the Spirit, str. 108–109)

Niektorí ľudia čakajú, kým sa budú cítiť silní, aby mohli pracovať; ostatní začnú pracovať očakávajúc posilnenie. Tí druhí vedia, že energia na vykonanie nevítaných úloh prichádza k očakávajúcim — k tím, ktorí na „necítim sa na to“ odpovedia vrúcnou modlitbou a so zdvihnutou hlavou. Dnešná milosť bude dostatočná na dnešný problém, aj ak tá milosť ešte neprišla. Takže, ak čelíme nejakej neželanej povinnosti a pociťujeme našu vnútornú slabosť, múdri sa učia hovoriť: „Nie zajtra, dnes,“ veriac, že pomoc je na ceste.

Zajtrajšia žatva

Kniha Prísloví predstavuje prokrastináciu v kontexte žatvy: „Lenivcovi sa nechce orať na jeseň, ale cez žatvu žobre a nič nemá“ (Pr 20:4). Náš vnútorný prokrastinátor miluje zajtrajšok, ale iba preto, že nevidí zajtrajšok jasne. Ak by ho tak videl, všimol by si blížiacu sa žatvu a vedel by, že dnešné zdriemnutie môže byť zajtrajším pustým poľom. Inými slovami, zajtra žneme to, čo sme dnes zasiali.

Napríklad, čo sa stane, ak mladý muž prokrastinuje, nie občas, ale vždy? Keď prokrastinácia je jediné semeno, ktoré stále seje? Zanedlho sa na neho rodina a priatelia prestanú spoliehať; jeho sľuby pre dnešok zakaždým skĺznu do zajtrajška. Jeho spolupracovníci budú očakávať neuspokojivú prácu — prácu, ktorá vždy nesie znaky zhonu hodiny dvanástej. Po čase, ostatní od neho prestanú veľa žiadať: radšej to urobia sami alebo nájdu niekoho iného. Nakoniec budú jeho život a vzťahy zaplnené tŕním, ktoré odmietol vytrhať (Pr 15:19).

Na druhej strane, čo sa stane, ak ten istý mladý muž upiera svoj zrak na žatvu? Pomaly bude rásť na vážnosti: Muž, ktorý necháva svoj „dnešok“ byť dneškom a svoj „zatrajšok“ zajtrajškom (Jk 5:12). Muž, ktorý sa vrhne na tŕnie vo svojom poli vďaka sile, ktorú dáva Boh. Muž, ktorého oddanosť sa cez najmenšie nežiadané úlohy rozšíri do tých najväčších (L 16:10). Muž, ktorého pracovitosť sa stáva stromom života pre rodinu a priateľov, susedov a spolupracovníkov.

Takýto muž vie, že aj tie najlepšie časti života obsahujú stovky neželaných úloh. Iba objatím nevítaného sú domovy vybudované, vzťahy obnovené, priateľstvá udržiavané, sľuby uchované, deti disciplinované a vychovávané, zbory založené a pestované, a poslania splnené. A tak, s každým náznakom zajtrajška, hľadí na úrodu.

Chyť sa tŕnia

Nateraz žijeme v tŕňom pokrytej krajine, kde každý deň zapĺňajú zoznam nežiadané úlohy. Jedného dňa náš Boh krajinu vyčistí, a „namiesto bodľačia vyrastie cyprus, namiesto pŕhľavy vyrastie myrta“ (Iz 55:13). Zatiaľ ale žijeme medzi tŕním. Jedným zo spôsobov ako velebiť Boha je, že uchopíme dnešné tŕne s dnešnou milosťou.

Volá nás k tomu zdravý rozum, pretože „žiadna nevítaná úloha sa nestane o nič menej nevítanou, ak ju odložíme na zajtra“. A ešte viac nás k tomu volajú Božie prisľúbenia, pretože každodenné problémy prichádzajú s každodennou silou, a na niektoré prichádzajúce zajtra, semená dnes zasadené vzídu v prekrásnu úrodu.