Byť človekom

Poznať Boha bola jedna časť môjho hľadania, ale druhá bola objaviť, kto sme a prečo sme tu. Bola som prekvapená, keď som objavila, že Ježiš je nielen naším oknom k porozumeniu Božej podstaty, ale nám aj odhaľuje, čo znamená, byť skutočne človekom, človekom tak, ako to Boh zamýšľal.

Počas všetkých rokov služby som ťažko bojovala s tým, prečo kresťania zápasia s rozprávaním o viere. Vždy som vedela, že nie preto, že im chýba nejaká najnovšia, najlepšia technika alebo nejaký nový postup, ktorý funguje pre všetkých ľudí (stále bolo a stále je mnoho ľudí okolo nás, ktorí tieto druhy evanjelizačných „stratégií“ ponúkajú). Časom som zistila, že problém siaha hlbšie.

Čo sme najčastejšie počúvali, keď sme spolu s Dickom cestovali po svete a pripravovali kresťanov na evanjelizáciu? Ľudia k nám prišli počas konferencie, tvárili sa, akoby prišli vyznať svoje najtemnejšie tajomstvo, niečo, o čom dúfali, že to nikto nikdy nezistí. Hovorili: „Naozaj chcem hovoriť o svojej viere, ale jednoducho nemôžem.“

„Prečo nemôžeš?“ vždy sa pýtame.

„Pretože jednoducho neviem dosť,“ povedia a obzerajú sa okolo v nádeji, že ich nikto nepočuje. „Nie som dokonalý príklad kresťana. A čo keď ich urazím? Čo keď nebudem vedieť odpovedať na ich otázky? V podstate nemôžem hovoriť o svojej viere, lebo som veľmi nedostatočný!“

„Samozrejme, že si nedostatočný!“ odpovedáme. „Všetci sme nedostatoční! Všetci úplne závisíme na Bohu! A nedáva ti to poznanie slobodu? Nie je hanba závisieť na Bohu!“

V rozhovore odhaľujú, že nepochopili, ako nás Boh stvoril. Inými slovami, nerozumieme, čo znamená byť človekom. Zabúdame, čo sa spieva v starej detskej piesni: „My sme slabí, ale On je silný.“

Je to veľmi jednoduchá myšlienka a presne v tom zlyhávame. Počas celých dejín ľudia zápasili s prijatím skutočnosti, že sme stvorenia, nie sme Stvoriteľ, že sme slabí, áno, ale On je silný. Pochopiť tento rozdiel je najdôležitejšie pre spôsob života. Zmierňuje to ustarostenosť, prináša pokoj a nesmierne nám to pomáha, keď svedčíme o Kristovi.

Kam pôjdeme, aby sme zistili, čo znamená byť človekom tak, ako to zamýšľal Boh? Musíme začať tam, kde začína Biblia, príbehom stvorenia.

Prvá a druhá kapitola Prvej knihy Mojžišovej rozprávajú nádherný príbeh počiatku všetkého. Zvrchovaný Boh stvoril vesmír: „Boh riekol: ‚Buď‘… a bolo a Boh videl, že je to dobré.“ (1. M 1:3, 10) Pri stvorení ľudí Boh uvážil, čo a ako vytvoriť. Po prvýkrát v príbehu používa dizajn. Je ním vlastná Božia podoba: „Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby.“ (1. M 1:26) Boh stvoril ľudí, aby odrážali Božiu podstatu, aby sme Ho mohli poznať, slúžiť Mu a oslavovať Ho s jedným podstatným rozdielom: sme stvorenia, nie Stvoriteľ! To, že nás Boh stvoril, znamená, že základ ľudskej existencie nie je v nás, pretože účel a zmysel života neurčujeme my, ale nám ho dal Boh. Byť ľudskou bytosťou, stvorenou na to, aby závisela na Bohu a nachádzala svoj zmysel v Ňom a s Ním, je „veľmi dobré“, hovorí to sám Boh (1. M 1:31).

Napriek tomu je táto pravda jedna z prvých, ktorú sa satan snaží zničiť.