Muži, buďte hlavnými kajúcnikmi vo svojich domovoch

• Prvým je pohľad na hriech, pri ktorom človek prichádza k sebe samému (L 15:17) a považuje svoj životný štýl za hriešny. Ak nevidíme svoj hriech, málokedy sme motivovaní k pokániu, ak vôbec.
• Druhou zložkou pravého pokánia je ľútosť nad hriechom (Ž 38:18). V našich dušiach potrebujeme cítiť klince z kríža, keď hrešíme. K pokániu patrí zbožný smútok aj svätá agónia (2. K 7:10). Ovocie pokánia sa prejavuje v skutočnom, trýznivom zármutku nad samotným previnením, nielen nad jeho následkami. Smútok nad hriechom sa prejavuje v neustálych spravodlivých skutkoch, ktoré spôsobuje. Pravé pokánie pretrváva v duši, a nielen na perách.
• Treťou zložkou je vyznanie hriechu. Pokorný hriešnik dobrovoľne vynáša rozsudok nad sebou samým, keď úprimne priznáva konkrétne hriechy svojho srdca. Nesmieme poľaviť zo svojho vyznávania hriechov, kým sa slobodne a úplne k všetkému nepriznáme. Musíme vytrhnúť každý skrytý koreň hriechu v našom vnútri. Dajte si pozor, aby medzi vami nebol koreň, ktorý by prinášal jedovaté a horké ovocie (5. M 28:19).
• Štvrtou zložkou pravého pokánia je hanba za hriech. Farba pokánia je červená. Pokánie spôsobuje svätú hanbu, pri ktorej sa červenáme. Ezdráš 9:6 hovorí: „Bože môj, pýrim sa a hanbím pozdvihnúť, Bože môj, svoju tvár k Tebe, lebo naše neprávosti sa rozmnožili až nad hlavu a naše previnenie vzrástlo až k nebu.“ Kajúci márnotratný syn sa tak hanbil za svoj hriech, že si myslel, že si už viac nezaslúži byť synom (L 15:21). Hriech nás robí hanebne nahými a zdeformovanými v Božích očiach a zahanbuje Krista, toho, ktorý na seba vzal opovrhnutie krížom.
• Piatou zložkou pokánia je nenávisť k hriechu. Musíme svoj hriech nenávidieť do hĺbky duše. Hriech nenávidíme hlbšie, keď naplno milujeme Ježiša. Pokánie sa začína láskou k Bohu a končí nenávisťou k hriechu. Pravé pokánie nenávidí hriech.
• Napokon, šiestou zložkou pokánia je odvrátenie od hriechu a návrat k Pánovi celým srdcom (Joel 2:12). Toto odvrátenie od hriechu predpokladá pozoruhodnú zmenu: konať „skutky hodné pokánia“ (Sk 26:20). „Takto vraví Hospodin, Pán: Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte svoje tváre od všetkých svojich ohavností!“ (Ez 14:6)

Sme povolaní odvrátiť sa od všetkých našich ohavností, nielen od tých zjavných alebo od tých, ktoré vyvolávajú medzi ostatnými konflikty. Cieľom pokánia nie je vytvárať pokoj medzi druhými povrchným pokáním, ale obrátiť sa k Bohu celkom a úplne. Toto pokánie, čo je najdôležitejšie, nie je len odvrátením od hriechu. Nevyhnutne zahŕňa aj to, „aby sa obrátili k Bohu a verili v nášho Pána Ježiša [Krista]“ (Sk 20:21). To je radosť, ktorá sa nachádza v pokání, výsledok Božej dobroty (R 2:4). Radujeme sa z toho, že Kristus pre nás urobil a naďalej robí tak veľa.

Čo však znamená viesť svoj domov k pokániu?

Toto je aspekt kresťanskej mužnosti, ktorý sa v dnešnej dobe bohužiaľ zanedbáva. Kresťanskí manželia a otcovia sú zodpovední za to, aby milovali a viedli svoje domovy z Božej milosti (1. M 2:22–24; Ef 5:25–33). To zahŕňa aj viesť svoj domov k pokániu. Vy by ste mali byť prví, kto činí pokánie a vyznáva svoj hriech, a neočakávať, že prvý krok urobia iní.

Ak by som v rozhovore zranil city svojej manželky, musím sa kajať, vyznať svoj hriech Pánovi a požiadať ju o odpustenie. Nečakajte, kým vaša manželka príde za vami; choďte za ňou, kajajte sa a požiadajte ju o odpustenie. A buďte konkrétny, priznajte, čo ste urobili a prečo ste to urobili, a ukážte, že sa z Božej milosti snažíte zmeniť. Pri tom všetkom dbajte na Jakubove slová: „Vedzte, bratia moji milovaní: Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu. Lebo hnev muža nepôsobí spravodlivosť pred Bohom.“ (Jk 1:18–20)

Kto chce viesť svoju rodinu, musí ju viesť k pokániu. Kresťanskí muži by sa nemali vyhovárať, ale prevziať zodpovednosť. Pamätajte, že pokánie nie je malým dielom v kresťanskom živote; to je kresťanský život. Martin Luther povedal: „Keď náš Pán a Majster Ježiš Kristus povedal: „Čiňte pokánie,“ chcel, aby celý život veriacich bol životom pokánia.“ Ján Kalvín učil: „Pokánie nie je len začiatkom kresťanského života; to je kresťanský život.“

Cieľom hlavných kajúcnikov je podobať sa menej svojmu starému ja a viac svojmu Spasiteľovi. Ako kresťan ste v Kristovi, ste s ním zjednotení a v spoločenstve s ním (J 15:1–5; R 8:1). A to znamená, že skutočný ty, ako kresťanský človek, si kajúcnikom, odporcom hriechu a rastieš v Božej milosti. Všetci máme príležitosť odrážať túto milosť do života ľudí okolo nás a kresťanskí muži majú na to osobitnú príležitosť vo svojom dome.

Veďte ich dobre.