Myslíš na svoju smrť?

Tento človek nemal s Ježišom žiaden vzťah, nemal záujem o cirkev, no napriek tomu sa smrti nebál. Jediné, čo chcel, bolo odísť z tohto sveta bez bolesti. Nemohol som to pochopiť. To vážne? Žiaden strach zo smrti?

Prvýkrát som videl mŕtve telo, keď som mal osem rokov. Bol som vydesený. V truhle bolo telo mojej nevlastnej matky. Moja mama zomrela pri mojom pôrode, takže túto ženu som poznal ako svoju mamu. Jej bezduché telo ma vystrašilo. Z celého konceptu smrti som bol zmätený a bolo mi zle. Nič na tom mi nepripadalo normálne.

Všetky tieto pocity som zažil znova, keď o štyri roky nato zomrel môj otec.

Aj po štyridsiatich rokoch cítim na pohreboch stále to isté znepokojenie. Vždy, keď vidím mŕtve telo, hneď si pomyslím, že toto budem o chvíľu aj ja. A nasledujú ďalšie nepríjemné myšlienky.

Múdrosť sa zamýšľa nad smrťou

Rozumiem, že kresťania by sa nemali báť smrti. Ježiš zomrel a vstal z hrobu, čiže smrť stratila svoj „osteň“ (1. Korintským 15:55–56). Napriek tomu, že strach ustúpil, nenecháva nás to ľahostajných. Smrť v nás vyvoláva vážnosť. Necítiš aj ty v sebe zvláštny pocit, keď premýšľaš nad vlastnou smrťou? 

Časť toho je vyvolaná tým, že sa snažíme pochopiť niečo, čo je nám cudzie, a to oddelenie duše od tela. Nerozumieme, ako môže fungovať jestvovanie bez nášho tela. Ďalšou záhadou je to, čo ako prvé uvidíme a zažijeme po smrti. Aké to bude, keď po prvýkrát uvidíme nebeskú bytosť alebo samotného Boha? 

Nad smrťou nie je ľahké zamýšľať sa, avšak múdry človek bude nad smrťou rozmýšľať často. 

Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali (Žalmy 90:12).

Kedy naposledy si sa túto modlitbu modlil? Múdry človek sa nad smrťou zamýšľa často, hlupák ju ignoruje. Preto aj nás nepriateľ nabáda, aby sme o smrti nerozprávali a nemysleli na ňu. Preto musíme pracovať na tom, aby nám krátkosť života neschádzala z mysle. 

Budúci týždeň jeden z mojich priateľov ide na súd. Je šanca, že bude odsúdený na niekoľko rokov za mrežami. Ako si môžeš predstaviť, je preňho ťažké myslieť na niečo iné. Akokoľvek sa bude snažiť prežiť normálny týždeň, som si istý, že bude stále rozmýšľať nad tým, ako sa sudca rozhodne. 

Nemali by sme aj my rozmýšľať nad tým, ako bude vyzerať náš súd pred Bohom? Biblia hovorí, že jedného dňa budeme stáť pred Sudcom, o ktorom sa hovorí ako o „zožierajúcom ohni“ (Židom 12:29). No niektorí prežijú celý svoj život bez toho, aby sa aspoň raz zamysleli nad týmto momentom. 

Ignorácia smrti vedie k neznalosti

Môžem si len predstavovať, ako zatiaľ reaguješ. Môže to byť prvýkrát, čo ťa niekto vyzval na to, aby si sa dôkladne zamyslel nad smrťou a súdom. Nie sme zvyknutí  hovoriť o smrti. Naša spoločnosť sa veľmi snaží zakryť túto neoddeliteľnú súčasť nášho života. Je považované za dotieravosť, dokonca až neslušnosť hovoriť druhým, aby sa nad smrťou zamýšľali. Vždy, keď to zachádza do vážnosti, niekto rýchlo zmení tému konverzácie. Ale mali by sme?

Lepšie je ísť do domu smútku, ako ísť do domu hodovania; lebo tam je koniec každého človeka, kto žije, nech si to pripustí k srdcu (Kazateľ 7:2).

Je lepšie ísť na pohreb ako na párty? To, že si niečo také ešte v rozhovore nepočul, hovorí o tom, ako ďaleko je naša spoločnosť od biblickej múdrosti. 

Mám odslúžených mnoho pohrebov. Je bežné vidieť, ako si ľudia hneď po pohrebe idú vypiť. Je to ich cesta, ako sa pohnúť ďalej a nemyslieť na vážnosť situácie. 

Iní sa možno neopijú, ale nájdu iné spôsoby, ako na to nemyslieť. Idú do práce, do kina, smejú sa, rozprávajú, píšu si, sú na sociálnych sieťach. Ľudia urobia hocičo, len aby nemysleli na to jediné, na čom záleží. Skutočnosť majú priamo pred očami, no zúfalo hľadajú spôsoby, aby  jej nemuseli čeliť. 

Biblia nám ukazuje, že takáto ignorácia smrti vedie k neznalosti.

Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce bláznov je v dome radosti (Kazateľ 7:4).

Múdry človek sa neposunie po pohrebe hneď ďalej. Jeho srdce pretrváva v stave smútku. Hlupák hneď po pohrebe vtipkuje, neuvedomujúc si, ako to škodí jeho duši. Hlupák si volí to najľahšie.

Príjemné veci idú ľahko, na ťažké treba sebazápor. Práve tie nás utvárajú, lebo  žiadajú naše úsilie. Uvažovať o smrti je náročné, pozeranie klasického filmu nie. Múdry človek rozmýšľa o dôležitých veciach. Náročnosť trúchlenia posilňuje múdrosť srdca.

Pretrvávaj v dome smútku

Keď som študoval teológiu, naučil som sa, že srdce je niečo ako riadiace stredisko nášho tela. Tam sa tvoria všetky rozhodnutia. Preto všetci robíme múdrejšie rozhodnutia, ak naše srdce trávilo čas v „dome smútku“. Zvyknem robiť lepšie rozhodnutia na pohreboch ako v reštaurácii. Spravil som niekoľko dobrých finančných rozhodnutí, keď som bol obklopený hladujúcimi deťmi, a niekoľko zlých,  keď som žil na predmestí. Ak sa chceme vyhnúť rozhodnutiam, ktoré by sme ľutovali, musíme naše srdcia držať v blízkosti domov smútku. 

Akokoľvek náročné to je, musíme vnímať našu smrť. Musíme rátať s našou smrťou a správne sa rozhodovať. Prosím ťa, aby si aspoň desať minút dnes venoval rozmýšľaniu o svojom vlastnom pohrebe. Predstav si, že stojíš pred Bohom, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle“ (1. Timoteovi 6:16).

No nezostaň tam. Pouvažuj nad nejakými životnými rozhodnutiami potom, čo si za zasmyslel nad smrťou. Tvoje srdce, miesto rozhodnutí, tak bude lepšie pripravené rozhodovať, kde budeš žiť, čím budeš jazdiť, alebo aké topánky si kúpiš.