Na ozajstných priateľov sa oplatí čakať

Vzrušenie, očakávanie a príťažlivosť niečoho nového boli silnejšie ako strach z neznáma. Nedočkavo sme vyzerali, čo pre nás ako rodinu Boh pripravuje. Vo chvíľach váhania sme si vzájomne pripomínali verše z Evanjelia podľa Marka 10:29–30: 

„Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku — keď aj s prenasledovaním — domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život.“

Tieto Ježišove slová nám pomáhali pripomenúť si, čo Boh zasľubuje tým, ktorí sú verní, keď ich On povoláva.

A čo priateľky?

A potom, jedného dňa, uprostred vzrušenia pri predávaní nášho domu, balení a hľadaní nového bývania, mi to zrazu došlo: Svoje kamarátky nemôžem zbaliť do škatule a presťahovať ich so mnou. Klamala by som, ak by som povedala, že som v tej chvíli nezaváhala. Tie ženy mi strážievali deti, v parku, kde sa naše deti spolu hrali, sme spolu presedeli celé hodiny, pili sme spolu kávu, hrali Scrabble. Tieto ženy boli moje priateľky! Rozmýšľala som, či sa ten prísľub z Evanjelia podľa Marka týkal aj priateliek. Som žena a priateľstvo je niečím, po čom túžim a čo potrebujem. Záleží Bohu na túžbe môjho srdca po blízkom priateľstve so ženou?

Na toto môžem skutočne odpovedať „áno“, Bohu záležalo a záleží na mojej potrebe po priateľstve so ženou, aj keď sa tie priateľky neobjavili hneď tak rýchlo. Keď sme sa presťahovali, prišlo dlhé obdobie samoty. Môj manžel bol často na cestách, ženy v našom zbore boli zaneprázdnené a ja som sa pýtala, či ešte vôbec niekedy budem mať blízke kamarátky. Pamätám si, že som sa pýtala Boha, či sa nájde aspoň jedna žena, ktorá by so mnou chcela ísť z času na čas na kávu. Vyzeralo to, že odpoveď znela: „Ešte nie.“

To čakanie bolo náročné, ale stálo za to.

Keď to konečne prišlo

Zdalo sa mi, akoby to čakanie trvalo celú večnosť. Našťastie som mala dobrú priateľku z nášho predchádzajúceho domova, ktorá so mnou, aj napriek vzdialenosti, udržiavala kontakt. Bola mi oporou a pripomienkou toho, že priateľstvo nemusí existovať, iba ak sa dvaja ľudia nachádzajú geograficky blízko. Až dodnes sme priateľkami a modlíme sa jedna za druhú, spolu sa tešíme i plačeme a niekedy si dokonca dáme aj kávu a zahráme Scrabble. Pomohlo mi to, ale nevyzeralo to ako dlhodobá odpoveď na moje modlitby.

Potom mi ale jedného dňa zazvonil telefón: „Nechceš sa stať súčasťou našej narodeninovej skupinky? Nestretávame sa často, ale oslavujeme spolu narodeniny a chceli sme vedieť, či sa k nám nechceš pridať.“ Či sa k nim nechcem pridať? Pamätám si, ako som držala telefón a po lícach mi tiekli slzy. Kto mohol tušiť, že to bude začiatok skupinky žien, s ktorými, až do dnešného dňa, spolu pijeme kávu dvakrát do mesiaca? Taká dobrá Božia prozreteľnosť!

Takže, čo som sa v tom všetkom naučila o priateľstve? Ako ma cez to Boh povzbudil? Tu je päť ponaučení, ktoré som si z obdobia čakania na priateľstvo vzala a ktoré, ako sa ukázalo, sú užitočné aj pri menej náročných okolnostiach.

1. Riskuj

Veľakrát som do tej kaviarne ani nechcela vojsť, ale keď som z nej potom odchádzala, bola som tak vďačná! Boh privádza do našich životov nových ľudí vždy v správny čas. Niekedy môžete objaviť novú hĺbku v dlhoročnom vzťahu. Alebo sa môže jednať len o jednorázové posedenie pri káve. Tak či tak, Boh do nášho života privádza ženy, aby nás obohatil, oslovil i povzbudil. Bez toho, aby sme zariskovali, sa môžeme pripraviť o čas strávený v príjemnej spoločnosti.

2. Zabudni na vek

Priateľky z rôznych generácií sú veľkým darom. Som vďačná za všetky ženy v mojom živote, či už sú v mojom veku alebo nie. Vo svojom živote potrebujem náhľad mladších ľudí ako aj názory žien, ktoré sú odo mňa skúsenejšie.

3. Maj otvorenú myseľ

Niekedy môžeme mať tendenciu vopred si určiť miesto, kde si priateľky hľadáme. Vyzývam ťa však k tomu, aby si mala otvorené srdce a oči. Čo napríklad knižnica, škola, cirkev? Alebo networking domáceho vyučovania? A čo tak obchod, kde nakupuješ potraviny? A neďaleký park? Toto je len niekoľko príkladov miest, kde ku mne Boh láskavo priviedol dobré priateľky. Kde by to mohol urobiť pre teba?

4. Buď priateľská

Niekto mi raz povedal: „Mať priateľky je drina!“ No, možno je to pravda, ale stojí to za to. Samozrejme, stará rada, že ak chceš priateľov, musíš mať rád ľudí, stále platí. Často musíme iniciatívu byť priateľskí vziať do vlastných rúk, aby nám to potom tá osoba vrátila. Niekto musí byť prvý. A okrem toho, radosť byť niekomu priateľkou je na nezaplatenie.

5. Dôveruj Bohu

Dôvera, že Boh má dobrý a dokonalý plán pre tvoje priateľstvá je úplný základ. Stvoril nás takým spôsobom, že túžime po spoločnosti. A tak, uveríme mu, že nám prinesie ženské priateľstvo, po ktorom túžime? Verím, že to urobí, aj keď to možno nepríde vo chvíli, kedy to chceme alebo spôsobom, ako to chceme.

Tá priateľka, po ktorej túžiš, sa možno práve teraz modlí a prosí Boha, aby do jej života priniesol novú priateľku. Nezúfaj si. Ver, že Boh spraví prácu v tvojom živote a prinesie správnu osobu, alebo osoby, v tom dokonale správnom čase.