Nádej pre rodinu — Účel manželstva

Účel manželstva

Po druhé, čo je účelom manželstva? Alebo dá sa to vyjadriť aj takouto otázkou: Prečo ľudia vstupujú do manželstva? V starovekých kultúrach a dnes v tradičných kultúrach je manželstvo v zásade obchodným návrhom. V základe ste neuzavreli manželstvo z lásky, nezosobášili ste sa, aby ste mali romantiku a emocionálne naplnenie. Zosobášili ste sa takým spôsobom, že to napomohlo postaveniu a zabezpečeniu vašej rodiny vo svete. V skutočnosti je toto spôsob, akým to funguje v mnohých častiach sveta, pretože rodina je všetko — zosobášim sa, s kýmkoľvek môžem, aby som pomohol stavu a zabezpečeniu svojej rodiny.

V našej západnej kultúre je to však veľmi, veľmi odlišné. Uzatvárate manželstvo z lásky. Sobášite sa pre svoje vlastné individuálne naplnenie. Beriete si niekoho, kto vám bude dávať dobrý pocit z vás samých, kto vám daruje neuveriteľnú náklonnosť a romantickú lásku, a o kom zisťujete, že vás úplne napĺňa.

Biblia hovorí, že obidva tieto prístupy sú nesprávne, znižujúce význam manželstva a pravdepodobne v mnohých smeroch škodlivé. Biblia hovorí, že účelom manželstva je ukázať evanjelium. Je to presne tu: „Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo a predstavil ju… slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“

O čom Pavol hovorí? Premýšľajme o evanjeliu. Spievame hymnus, ktorý je na tomto založený:

Jediným základom Cirkvi
je Ježiš Kristus, jej Pán,
ona jej Jeho novým stvorením
skrze vodu a skrze Slovo.
Z neba prišiel a hľadal ju,
aby bola Jeho svätou nevestou;
Svojou vlastnou krvou ju kúpil
a za jej život zomrel.

To je evanjelium. Ježiš sa pozerá dolu z neba a vidí, že sme len tieňmi nás samých, toho, čím máme byť. Vidí nás zničených pádom a vidí všetky naše chyby a egocentrizmus. Ale aj tak nás miluje. Prichádza a dáva za nás samého seba, a zomiera na kríži, berúc na seba trest za naše hriechy. A keď ho prijímame, prichádza do našich životov.

Ale čo robí Ježiš? Len prináša odpustenie? Nie, nie, nie. Hovorí vám to tu. A hovorí vám to v Rímskych 8:30: „A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ Ježiš sa v žiadnom prípade neuspokojí s tým, aby vám len prepáčil. Ak niekoho milujete, nechcete ho vidieť s chybami, zlomeného, stále robiaceho hlúposti, zraňujúc samého seba a ľudí okolo. Chcete ho urobiť lepším.

Ježiš prichádza do našich životov a robí to, čo teológovia nazývajú posväcovaním — postupným zdokonaľovaním, spôsobujúc, aby sme viac a viac zomierali hriechu a žili pre spravodlivosť (tak to podáva Katechizmus). Ježiš prichádza do vášho života a má víziu pre vašu budúcu slávu a vašu budúcu krásu. Hovorí: „Viem, čím môžeš byť. Bol som pri tvojom stvorení. Si len tieňom toho, čím by si mal byť. Je neuveriteľné, čím budeš. A cez moju krv, moju obetu a moju službu ťa tam dostanem.“ Každý, kto je kresťanom, vie, že keď do vášho života prichádza Ježiš prostredníctvom Slova, Ducha a životných okolností, neustále vás vedie k zmene — tlačí vás k pokániu, k zmene, aby ste tie staré veci zanechali, aby ste sa pohli vpred a boli viac ako On.

Ale čo to má do činenia s manželstvom? Je to model. Väčšinu z vás nepoznám, ale faktom je, že keďže ste súčasťou kultúry, môžem toto povedať s istou dôverou. Ak hľadáte manželského partnera, pravdepodobne hľadáte hotový produkt. Pravdepodobne hľadáte niekoho, kto je (ak to poviem povrchnejšie) už nádherný, usporiadaný, kto už niečo dosiahol a možno už má nejaké peniaze. Hľadáte toto všetko.

Toto nie je uplatňovanie evanjelia — toto je moderná západná myšlienka, že účelom manželstva je vaše individuálne naplnenie. Zamilovať sa s víziou pre uplatnenie evanjelia znamená, že sa pozeráte hlbšie.

Deje sa to, keď jeden Duchom naplnený človek jedného pohlavia stretne iného Duchom naplneného človeka opačného pohlavia a začnete byť priťahovaný k tomu, čo Boh robí v živote tejto osoby, kým sa Božím pôsobením tento človek stáva. Zamilovať sa do niekoho v tomto kresťanskom chápaní manželstva znamená predstaviť si seba samého v posledný deň, v deň súdu, keď Boh zničí všetku smrť, všetko zlo a utrpenie, a budú nové nebesá a nová zem, a všetko zlé na vás a všetko zdeformované a skreslené z vás opadne a vy zakvitnete tým, čím ste boli stvorení byť a stanete sa všetkým, čím máte byť. Zamilovať sa do niekoho znamená predstaviť si seba samého, ako ste tam v ten deň, pozeráte sa na tú osobu a hovoríte: „Vždy som vedel, že môžeš byť taká. Videl som to v tebe. A prostredníctvom manželstva som bol súčasťou toho, čo v tebe Boh koná.“

Zamilovať sa do niekoho znamená vidieť, čo Boh v tom človeku koná a stať sa zaviazaným budúcemu ja tejto osoby.

A čo je potom manželstvo? Znamená to, že budem robiť to, čo Ježiš urobil pre mňa. Dám svoj život. Položím seba samého. Zaviažem sa obetavo tomuto človeku slúžiť. Postavím jeho prosperitu a rozkvet pred svoje vlastné individuálne potreby, čo je to isté, čo robil Ježiš. A teda budem prostriedkom pre to, čo Boh robí v živote tejto osoby. To je účel manželstva.

Teraz vidíte, ako radikálne protikultúrne to je. Sociológovia veľa rozprávajú o niečom, čo sa volá „komodifikácia“. Tu je definícia z glosára sociológov: „Komodifikácia je proces, ktorým sa sociálne vzťahy redukujú na vzťahy ekonomickej výmeny.“ „Vzťah ekonomickej výmeny“ je to, čo by sme nazvali „konzumentským vzťahom“.

Ak máte konzumentský vzťah so svojou predajňou potravín, zdravíte ľuďom pri pokladni, máte pocit, že „poznám toto miesto“. Ale faktom je, že váš vzťah je založený na tom, či vám dávajú dobré produkty za dobrú cenu. A ak si nájdete iný obchod s potravinami, ktorý je trošku bližšie a ponúka lepšie produkty za lepšie ceny, je to „dovidenia, staré potraviny“ a „zdravím, nové potraviny“. Prečo? Pretože váš vzťah nie je až taký dôležitý ako naplnenie vašich individuálnych potrieb. Vaše potreby sú dôležitejšie ako vzťah. Ak nie sú tieto potreby napĺňané až tak dobre, zmeníte vzťah. To je konzumentský vzťah. To je výmenný vzťah.

A potom je tu to, čo sa volá „zmluvné vzťahy“ a sociológovia tu hovoria, že tradične boli vzťahy medzi manželom a manželkou, medzi členmi rodiny, zmluvnými vzťahmi. Zmluvný vzťah je vzťah, v ktorom je vzťah dôležitejší ako vaše individuálne potreby.

Sociológovia vravia, že model trhových vzťahov, konzumentský vzťah, sa vylial do modernej západnej kultúry tak, že teraz sú naše spoločenské vzťahy vlastne konzumentskými vzťahmi. To znamená, že prichádzate do manželstva asi takto: „Budem manželským partnerom, akým mám byť, pokiaľ budeš ty takým manželským partnerom, akým máš byť ty. Budem napĺňať tvoje potreby, pokiaľ budeš ty napĺňať moje, a ak prestaneš napĺňať moje potreby, nebudem napĺňať ja tie tvoje.“

Ale zmluvný vzťah hovorí: „Budem napĺňať tvoje potreby aj vtedy, ak ty nebudeš napĺňať moje.“ O tomto je zmluvný vzťah — budem manželským partnerom, akým mám byť, aj ak ty nebudeš manželským partnerom, akým by si mal byť. Nie je to romantika — je zo zmluva. Je to záväzok.

Niekto povie: „To neznie veľmi napĺňajúco.“ Môžem vám niečo navrhnúť? Nie je nič napĺňajúcejšie ako dvaja ľudia vo vzťahu, v ktorom každý z partnerov nehľadá osobné naplnenie, ale prosperitu toho druhého. Nie je nič napĺňajúcejšie ako vzťah, v ktorom nedávate svoje osobné naplnenie na prvé miesto.

Stanley Hauerwas, sociálny etik na Duke University, hovorí, že kresťanské chápanie nie je ani tradičným chápaním, že manželstvo je v základe ekonomickou výmenou, ani moderným chápaním, že proste musíte nájsť Pána Správneho alebo Slečnu Správnu, a potom všetko vo vašom živote vyjde dobre. V jednej zo svojich kníh, klasickej eseji, má toto skvelé miesto, kde hovorí:

Rovnako zničujúce [pre manželstvo] je etika sebanaplnenia… [ktorá predpokladá], že manželstvo a rodina sú primárne inštitúciami osobného naplnenia… Predpokladom je, že pre nás existuje niekto správny, koho si máme vziať, a ak sa budeme pozerať dosť zblízka, nájdeme tú správnu osobu. Nemusíme nikdy vedieť, koho si berieme; môžeme si len namýšľať, že to vieme. Alebo ak si aj najprv zoberieme správnu osobu, len jej dajme chvíľu a on či ona sa zmení. Pretože manželstvo vo svojej podstate znamená, že keď doň vstúpime, už nie sme tými istými ľuďmi. Primárna [výzva manželstva] je učenie sa milovať a starať sa o tohto cudzinca, s ktorým, ako zrazu zistíte, ste v manželstve.

Je to preháňanie, ale nie veľmi. A teda účelom manželstva je sprítomňovanie evanjelia. Nie je to romantické naplnenie — moje potreby musia byť naplnené. Nie je to obchod — aby som mohol v živote dosiahnuť lepšie postavenie. Ak vstúpite do manželstva pre niektorý z týchto dôvodov, a ľudia to celý čas robia, smerujete do problému. Namiesto toho je účelom manželstva napodobňovať v živote druhej osoby to, čo Kristus urobil a robí vo vašom živote.

Niekto azda právom povie: „Dobre, ak to robíte obaja, ak sa obaja snažíte prekonať toho druhého v službe, v poriadku. Ale mne to znie, akoby zmluvný vzťah mohol byť receptom na vykorisťovanie.“ To vedie k nášmu tretiemu bodu.

Pokračovanie môžete nájsť tu.