Nájdi priateľa, ktorý Ťa zraní

Nedávno som pracoval s mojím priateľom a hovoril som mu, že môj modlitebný život je slabý, môj čas s Bohom je riedky a moja duša je zvädnutá. Chvíľu milo počúval moje výhovorky, potom prestal pracovať, otočil sa ku mne a povedal: „Kámo, milujem ťa, ale toto je neprijateľné. Ľudia k tebe vzhliadajú. Ty by si mal vzhliadať ku Kristu — nemáš na výber.“

Neprijateľné.

Po náhlom napadnutí mojej pýchy, mnou prešla vlna vďačnosti. Konečne som počul pravdu, ktorej som sa vyhýbal — Boh, ktorému som sa vyhýbal  — ma dostihol. Boh si použil môjho priateľa, aby ma prebral z duchovného spánku. 

Rany od priateľa

Keď myslíme na priateľov, myslím na ľudí, ktorých máme od prírody radi, ktorí majú radi nás, ktorí majú radi rovnaké veci ako my. Dúfame v priateľov, ktorí nás povzbudia, upokoja a podporia — ale čo tak modliť sa za priateľov, ktorý nás zrania?

Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné. (Príslovia 27:6)

Praví priatelia nie sú gangstri, ktorí nás budú mlátiť slovami, aby dokázali, že majú pravdu alebo vyrovnali skóre. Zbožní priatelia nie sú nič menej, než záchranári, ktorí opatrne roztrhnú naše výhovorky a vrátia nás späť do života. Zrania nás pre naše dobro.

Priatelia musia byť samozrejme viac než to — nie sme predsa Pavlovove šteniatka, aby sme boli šokovaní každý deň. Ale v dnešnom svete politickej korektnosti a vysokej citlivosti ku kritike, sú takýto priatelia s chrbtovou kosťou už vyhynutí, alebo nevítaní — dokonca aj v cirkvi.

Opatrní priatelia sú nebezpeční pre náš hriech

Tvoja duša potrebuje priateľov, ktorí sú ochotní riskovať to, že zrania tvoju pýchu, pre dobro tvojej duše.

Svet sa nestará o naše večné dobro. Sú takí priatelia, ktorí ťa budú tešiť za cenu deštrukcie. Oni nám ponúkajú bozk lichôtok. Oni rozmaznávajú naše egá, hovoria to, čo chceme počuť, nie to, čo potrebujeme počuť. Dokonca aj tí úprimní a morálni nastavia tvoje plachty preč od Boha. Potrebujeme teda kresťanských spoločníkov, ktorí nás chránia pred stroskotaním. Dokončiť pretek nie je len individuálne úsilie.

Ďakujme Bohu za skutočné rany od pravých priateľov, ktorí nás chránia od večného zranenia. Hovoria nám jasne: „Zahrávaš sa so skazou!“ alebo: „Duchovná lenivosť je neprijateľná!“ Priatelia, ktorí sa nás pýtajú ťažké otázky, drvia šepkajúceho hada na našom ramene, starajú sa viac o našu večnú dušu než dočasné pocity — toto sú praví priatelia.

Nájdi takých priateľov. Ďakuj im. Napodobňuj ich. Oni sú, ako hovorí môj priateľ, Božie „spoločenstvo milosti“. 

Čo by povedal Ježiš?

Ježiš volal svojich nasledovníkov priateľmi (Ján 15:14). Niektorí z nás možno nemajú veľa spoločníkov, ale v Kristu máme pravého Priateľa, ktorý dáva priateľstvu zmysel. Pred dvetisíc rokmi by sa nám však možno nepáčilo žiť s Božím Synom, tak veľmi, ako by sme si najprv mohli myslieť. Ježiš sa nebál zraniť svojich priateľov, aby uzdravil ich duše.

On nekráčal v stopách našej „neútočnosti“. Karhal nasledovníkov tak isto, ako aj farizejov. Nebál by sa povedať veci, ktoré by nás urazili. On bol bez bočných úmyslov, bez lichôtok. Hriech nazýval hriechom — avšak stále s láskou a pravdou. 

Neuveriteľná vec je, že Ježiš bol tiež ranený pre svojich priateľov. (Ján 15:13) 

Ježiš miloval slovom aj skutkom. V jednej chvíli karhal spiacich učeníkov a Petrovi povedal „Satan“, len aby neskôr za nich položil život (Matúš 16:23; 26:36–46; 27:24–56).

Ježiš miloval upokojujúcimi slovami, povzbudivými slovami, život darujúcimi slovami — a tiež ťažkými a tvrdými slovami. On každé svoje ostré slovo podporil troma klincami a tŕňovou korunou — to všetko pre nikdy nekončiace dobro Jeho priateľov. Zranil svojich priateľov, aby im pomohol. Bol zranený pre svojich priateľov, aby ich uzdravil (Izaiáš 53:5).

Priatelia ako Ježiš

Mali by sme ďakovať Bohu, keď nám dá priateľov ako Ježiš, a modliť sa, aby nám takých poslal viac.

1. Modli sa za priateľov, ktorí ťa rania v láske.
Títo priatelia sú veľký dar od Boha, aj keď to tak možno vždy nevyzerá. Tvoja duša potrebuje týchto priateľov. Modli sa za nich.

2. Modli sa za priateľov, ktorí budujú.
Viac než byť zranení, chceme byť vybudovaní. Milovaní sa cítime aj cez povzbudenie, ubezpečenie a skutky lásky.

3. Ďakuj priateľom, ktorí ťa milujú natoľko, že ťa rania.
Často, priatelia ktorí nám hovoria pravdu v láske, sa cítia rovnako nepríjemne a trápne ako my, ktorí ju počúvame. Možno sa tiež boja vášho nesúhlasu a odmietnutia, takže keď prehovoria, ďakujte im — dokonca aj keď to nerobia dokonale.

4. Pýtaj si zranenia.
Požiadaj priateľov, aby ti povedali o tvojich slabých stránkach, pretože Kristus bol zranený za nás, môžeme si žiadať zranenia. Môžeme povedať:

Ak ma spravodlivý bije, to je milosť; ak ma karhá, je to olej na moju hlavu; tomu sa moja hlava nevzoprie. (Žalm 104:5)

5. Buď priateľom, ktorý zraňuje v láske.
Autor listu Židom nás varuje pred neveriacimi srdcami, ktoré nás odďaľujú od Boha (Židom 3:12). Ako neodpadneme? Napomínajte sa navzájom deň čo deň, dokiaľ sa hovorí: dnes, aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu (Židom 13:3).

Dnešok je dnes. Koho budeš napomínať? Buď odvážny a hovor pravdu v láske, keď na to príde čas (Efezským 4:15).