Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Následky neposlušnosti voči Bohu

Photo by James Frid from Pexels, https://www.pexels.com/photo/withered-ground-1097016/

  • 4. Sep '19
  • 3 minúty
  • 509
  • 5

Počul som o istom majiteľovi galérie, ktorý si raz zavolal jedného zo svojich umelcov a povedal: „Mám dobrú a zlú správu.“

Umelec povedal: „Tak čo je tou dobrou správou?“

„Dobrou správou je, že minule sem prišiel nejaký muž a pozeral sa na tvoje obrazy. Opýtal sa, či by hodnota obrazov stúpla, ak by umelec zomrel. Povedal som mu, že určite áno, a tak kúpil všetky tvoje obrazy.“

„To je skvelé,“ povedal umelec. „Aká je teda tá zlá správa?“

„Zlou správou je, že ten muž bol tvoj lekár.“

Myslím si, že v zlom svete príde dobrá správa vhod každému. Aj keď sa teraz dejú zlé veci, v Izraeli za čias proroka Elizea sa diali ešte horšie. Bola to jedna z najtemnejších dôb v histórii Izraela. Všetko sa pokazilo. Kráľ prišiel v podstate o všetku moc.

Krajinu sužoval hladomor a situácia bola taká zlá, že ľudia jedli dokonca holubí trus, inými slovami holubie výkaly. Písmo nám tiež vraví, že vtedy bola za lahôdku považovaná oslia hlava. Bolo to však ešte horšie — ľudia prechádzali na kanibalizmus.

Prečo sa to Izraelu stalo?

Bol to výsledok ich neposlušnosti voči Bohu a opakovaného uctievania falošných modiel. To nám pripomína jeden veľmi dôležitý biblický princíp: Boh sa nebude o svoju slávu deliť s iným.

Boh nás poslal na tento svet, aby sme Ho oslavovali. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) Dal nás sem pre tento účel. Chce, aby sme ho plnili.

Boh sa určite nechce deliť o svoju slávu s inými bohmi. Dve z Desiatich Božích prikázaní hovoria o uprednostňovaní iných bohov pred Ním.

Možno si práve myslíte: „Nie je to zo strany Boha trochu paranoidné?“

Vôbec nejde o paranoju.

V prípade, že ste v manželstve, ako by ste sa cítili, keby vaša polovička chodievala von každú noc s cudzou osobou? Bolo by to absurdné. S niečím takým by ste určite nesúhlasili.

Nie je to ešte absurdnejšie, keď sa od skutočného a živého Boha obraciame k falošným bohom? Nie je to ešte absurdnejšie, keď sa skláňame pred modlami, ako sú úspech alebo peniaze? Nie je to ešte absurdnejšie, keď sa skláňame pred modlami, ako sláva alebo potešenie?

Boh hovorí: „Patríte mi. Nebudem sa o vás deliť s iným.“

Boh povedal Izraelu: „Som tvoj Pán. Som tvoj Boh. Vyviedol som ťa z Egypta. Uctievaj ma. To je všetko, o čo ťa žiadam.“

Izraeliti sa však naďalej obracali na falošných bohov. Pán preto dovolil, aby žali následky svojich činov. Keď sa o kanibalizme dopočul kráľ, roztrhal si svoj kráľovský odev. Pod týmto kráľovským rúchom mal vrecovinu.

V tých dobách sa vrecovina zvyčajne spájala s držaním smútku a s pokáním. Mohlo by nám napadnúť, že sa kráľ pred Bohom skutočne kajal. Nie je to tak. Hneď potom sa rozhodol, že dá zabiť Elizea, zástupcu Boha.

Kráľ tým vlastne hovoril: „Počúvaj, skúšal som celú tú vec s čakaním na Boha. Snažil som sa o úplnú vieru. Nefunguje to. Nechcem na Boha čakať už ani jeden deň. Mám toho dosť! Je to Elizeova vina.“

Elizeus nespravil nič zlé. Bol len zástupcom Pána. To, čo zažíval kráľ spolu s celým Izraelom, bolo priamym následkom ich neposlušnosti.

Kto kedy povedal, že hriech dáva zmysel? Keď sa ľudia ponárajú hlbšie do hriechu a žnú jeho následky, zaútočia na Boha (a niekedy aj na Jeho zástupcov) namiesto toho, aby sa kajali a spamätali.

Možno sa staráte o svoje záležitosti, milujete Boha a žijete kresťanským životom a nejaký neveriaci vám robí nepríjemnosti. Vravíte si: „Čo to má znamenať? Čo som spravil zle?“

Možno robíte niečo správne, pretože Biblia hovorí: „A všetci, ktorí chcú pobožne žiť v Kristovi Ježišovi, budú prenasledovaní“ (2. Tim 3:12).

Nechceme byť prenasledovaní, no ako kresťania budeme. V dnešnej kultúre to vidíme čoraz častejšie.

Nesmiete povedať nič kritické o žiadnej rase. Nesmiete povedať nič kritické o pohlaviach. Nesmiete povedať nič kritické o žiadnej skupine. O nasledovníkoch Ježiša Krista však môžete povedať čokoľvek, to sa v našej kultúre akceptuje.

G.K. Chesterton, ktorý písal na začiatku 20. storočia, povedal: „V dnešnej dobe môžeš slobodne povedať, že Boh neexistuje. Môžeš slobodne povedať, že existuje a je zlý… Môžeš sa vyjadrovať o Bohu ako o metafore alebo mystifikácii… Keď však budeš hovoriť o Bohu ako o niečom skutočnom, o skutočnej veci, akou je napr. tiger, ako o dôvode pre zmenu správania, moderný svet ťa zastaví, ak bude môcť… Byť veriacim sa teraz považuje za neúctivé.“

Ak to bolo pravdou vtedy, o čo viac je to pravdou dnes?

Počul som, že kresťania sú tak zameraní na nebo, že pre tento svet nie sú dobrí. Je to absurdné. Tí, ktorí najviac myslia na budúci svet, spravia najviac pre tento.

GREG LAURIE. PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: HARVEST.ORG

4,7/5 (18 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.