Nech je tvoje srdce zlomené kvôli hriechu

V kráľovstve Božom sila prichádza cez slabosť (2. K 12:9–10), veľkosť cez službu (Mk 10:43) a celistvosť cez zlomenosť (Ž 147:3). Ako to vyjadruje klasická modlitba:

Daj, aby mi zdanlivo protirečivé tvrdenie pomohlo sa naučiť ,

že cesta nadol je cestou nahor,

že byť dole znamená byť hore,

že zlomené srdce je uzdravené srdce,

že skrúšený duch je radujúci sa duch.

Mnohí z nás by si s radosťou vzali tú druhú časť z každého vyššie uvedeného riadku, ak by sme sa mohli vzdať tej prvej. Ale v Božej múdrosti niet svätca, ktorý je hore, uzdravený a radujúci sa, ktorý nie je zároveň nízko, je zlomený a skrúšený. Samuel Rutherford to otvorene vyjadril slovami: „Nech je tvoje srdce zlomené kvôli hriechu, lebo bez toho niet stretnutia s Kristom“ (Listy Samuela Rutherforda, 328).

Bez zlomeného srdca na tomto svete možno veľa dosiahneme; zdá sa, že bez zlomeného srdca možno dosiahneme veľa v kresťanskom živote. Nemôžeme však byť v úzkom, hlbokom a krásnom kontakte s Kristom, lebo on vchádza len cez trhliny zlomeného srdca.

Výhody plynúce zo zlomeného srdca

Je isté, že tento spôsob v sebe skrýva riziká. Niektorí kresťania sa až s takmer morbídnou posadnutosťou sústredia na nehanebnosť hriechu, zlo nášho srdca, a povinnosť trúchliť nad nepoctivosťou, ktorá v nás zostáva. Svoje dni trávia tak, že sa túlajú v bludiskách svojho hriechu, ktorý v nich prebýva, pričom len horko-ťažko pozdvihnú svoj zrak k Spasiteľovi, ktorý ich miloval a obetoval za nich seba samého (G 2:20).

Čo je ešte horšie, z hľadania zlomeného srdca sa ľahko môže stať zvrátený pokus o sebaospravedlnenie. Azda podvedome si môžeme predstavovať, že Boh nás prijíma o to viac, o čo horší pocit máme zo seba — pričom zabúdame na to, čo vyjadruje jedna známa duchovná pieseň:

Moje zanietenie by mohlo byť bez oddychu

Moje slzy by mohli večne tiecť

Tieto veci nemôžu odčiniť môj hriech

Ty musíš spasiť, len ty sám

Zlomenosť nás nedokáže ospravedlniť; slzy nás nedokážu očistiť. To dokáže iba krv (Ef 1:7).

A predsa, napriek tomu platí hlavná myšlienka: srdce zlomené pre hriech otvára dvere k hlbšiemu spojeniu s Kristom. Lebo len zlomené srdce nás učí nenávidieť jeho protivníkov, prijímať jeho milosť a počuť jeho pieseň lásky a priazne.

Nenáviďte jeho protivníkov

Spojenie s Kristom, ktoré sa v mnohom podobá spojeniu s manželským partnerom, vyžaduje hlbší postoj než jednoducho ten, ktorý hovorí : „Dávam ti prednosť pred všetkými ostatnými.“ Vyžaduje si postoj, ktorý hovorí: „Túžim po tebe viac ako po všetkých ostatných.“ Srdce, ktoré nie je zlomené pre hriech, možno dáva prednosť Kristovi, aspoň navonok, zatiaľ čo neprestáva prechovávať myšlienky na iných. Ale zlomené srdce začína pociťovať hriech ako svoje najväčšie bremeno a hanbu, a preto odoláva Kristovým protivníkom silou omnoho väčšou, než je obyčajné sebaovládanie: silou svätého zhnusenia z nich.

V kázni na Žalm 51 John Piper poznamenáva, že v tomto žalme pokánia nad cudzoložstvom Dávid ani raz nepoprosí Boha o väčšiu sexuálnu zdržanlivosť. „Prečo sa nemodlí za mužov, ktorí by ho hnali na zodpovednosť? Prečo sa nemodlí za oči, ktoré by si chránil a myšlienky zbavené sexuálnych predstáv?“ pýta sa Piper. Odpoveď: „Vie, že sexuálny hriech je príznak, nie choroba.“ Cudzoložstvo je príznakom hlbšej choroby: srdca, ktoré nezlomilo zlo hriechu a ktoré neuchvátila sláva Krista.

„Milosť Svätého prichádza len k pokorným.“

Takže namiesto toho, aby úpenlivo prosil o zdržanlivosť — o moc dať prednosť Božím cestám –, Dávid sa modlí: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože“ (Ž 51:12). Čisté srdce je v skutočnosti zlomené srdce: „Bohu milou obeťou je duch skrúšený; Ty, Bože, nepohŕdaš srdcom skrúšeným a zdrveným“ (Ž 51:19). Ak sa mal Dávid tešiť z obnoveného spojenia s Bohom, potreboval viac než dostatočne pevnú vôľu. Potreboval mať zlomené srdce.

Samozrejme, že zdržanlivosť má v živote kresťana svoje miesto. Ale bez hlbokej, pretrvávajúcej nenávisti k všetkému, čo by nás vzdialilo od Krista, iba oslabuje hriech v jeho konároch, než aby spôsobila jeho uschnutie pri koreni.

Prijímajte jeho milosť

Zlomené srdce teda nikdy nie je cieľom. Kristus, náš dobrý lekár, zlomí srdce tak, ako musí chirurg niekedy zlomiť kosť: len preto, aby ho nakoniec mohol lepšie uzdraviť. „On uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje ich rany“ (Ž 147:3). A ten najlahodnejší liek, ktorý on dáva, sa volá milosť.

Aj keď je samo osebe trpké, zlomené srdce môže otvoriť naše ruky na prijatie milosti hlbším spôsobom ako kedykoľvek predtým. Spomeňte si, že až potom, čo bol Izaiáš zničený, počul slová útechy: „Zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený“ (Iz 6:7). Až vtedy, keď sa Peter hrbil a cítil odsúdenie, mu Ježiš povedal: „Neboj sa“ (L 5:10). A až potom, čo Pavol zvolal: „Biedny ja človek!“ povedal rovnako silno: „Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána!“ (R 7:24–25)

Ak sa v našom vnútri víria úzkostlivé myšlienky o Božej láske, mohlo by to byť tak, že jeho lásku podmieňujeme až príliš sebou? A mohlo by byť, že to, čo najviac potrebujeme, je nové zlomenie srdca až do takej miery, že budeme opäť zúfalí sami zo seba? Azda vtedy by sme počuli slová Horatia Bonara:

„Viera je odpočinok, nie drina. Znamená vzdať sa celého predošlého únavného úsilia konať či cítiť niečo dobré s cieľom presvedčiť Boha, aby miloval a odpúšťal; a pokojne prijať pravdu, tak dlho odmietanú, že Boh nečaká na žiadne takéto pohnútky, ale miluje a odpúšťa zo svojej dobrej vôle, a preukazuje túto dobrú vôľu akémukoľvek hriešnikovi, ktorý k nemu príde na takomto základe, zahodí pritom svoj vlastný výkon či dobrotu a bezvýhradne sa spoľahne na slobodnú lásku toho, ktorý tak miloval tento svet, že dal svojho jednorodeného Syna.“

Niektorí ľudia sa márne pokúšajú vyliezť do neba po rebríku dobrých skutkov a pocitov. Ale ľudia zlomeného srdca vedia, že do neba sa dostávame iba na kľačiacich kolenách. „Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený: Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom“ (Iz 57:15). Milosť Svätého prichádza len k pokorným.

Počujte jeho pieseň

Takáto milosť je sama osebe zázrakom. Ale ešte úžasnejší je spôsob, akým ju Boh dáva. Len si predstavte, ako sa Boh milosti ženie k vám vo vašej zlomenosti a otvára svoje ústa, nie aby tvrdo kritizoval, ale aby spieval.

Vyhnancom v Jeruzaleme Boh zasľúbil: „Odstránim z tvojho stredu tvojich pyšne jasajúcich, a nebudeš sa už vyvyšovať na mojom svätom vrchu. Ponechám uprostred teba ľud biedny a chatrný“ (Sof 3:11–12). Inými slovami zasľúbil, že milosrdne zlomí srdcia svojho ľudu. A potom, napriek očakávaniu, hovorí:

„Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou.“ (Sof 3:17)

Tak, ako platí pre mnohé z Božích ciest, „za mračiacou sa prozreteľnosťou on skrýva usmievajúcu sa tvár.“ Možno máme strach, že keď nám zlomí srdce, prikročí k tomu, že náš hriech bude po celú večnosť visieť na transparente — že nám ho bude vyhadzovať na oči, a z neba urobí svet pätolizačskej kajúcnosti pred Zamračenou tvárou Všemohúceho.

„S Bohom sila prichádza cez slabosť, veľkosť cez službu a celistvosť cez zlomenosť.“

On namiesto toho naplní vzduch piesňou. Po celé veky bude znieť melódia nášho odpúšťajúceho Boha v ušiach jeho kedysi zlomeného, ale teraz uzdraveného ľudu o „nekonečnom bohatstve svojej milosti k nám v Kristovi Ježišovi“ (Ef 2:7). A tá pieseň bude pokračovať.

Hľadaj zlomené srdce

Samozrejme, že si nemôžeme len tak sami sebe dať zlomené srdce. Tak ako jeruzalemských mužov „bodlo v srdci“ až vtedy, keď sa ich dotkla božská dýka (Sk 2:37), je to aj s nami: ak má byť naše srdce vôbec niekedy zlomené hriechom, musí ho zlomiť Boh.

Môžeme však niečo urobiť. Môžeme si dať poradiť od Rutherforda a „hľadať zlomené srdce.“ Môžeme upustiť od vyčerpávajúcej snahy skrývať svoj hriech a predstierať, že sme lepší než v skutočnosti. Môžeme sa modliť, aby nás Boh vľúdne a láskavo zlomil. A môžeme prijať pravdu, že život kresťana napreduje vďaka protikladom: stúpame vyššie, keď sa skláňame; robíme pokrok, keď sa kajáme.

Na tomto svete naša naplnenosť prichádza cez prázdnotu, naša sila cez slabosť, naša radosť cez trúchlenie, naše povýšenie cez pokoru, a naša celistvosť cez zlomené a skrúšené srdce.