Nech tvoje čakanie vraví: „Dôverujem Ti“

Všetci bojujeme s otázkami typu: „Ešte ako dlho, Pane, budeš od mňa žiadať, aby som čakal? Prečo ja? Prečo toto? Prečo teraz?“ Keď Boha tlačíme k odpovedi, snažíme si pripomínať: „Od vekov nebolo počuť ani slýchať, ani oko nevidelo, žeby iný boh okrem teba urobil niečo pre toho, kto v neho dúfa.“ (Iz 64:3, ekum. prekl.). Ale cítime, že to čakanie sa nám vnucuje a zápasíme s tým. Nechce predsa dobrý Boh odstrániť toto ťaživé bremeno? Prečo nechce? Kedy to urobí?

Modlíme sa, stenáme, voláme k tomu Jedinému, čo môže urobiť niečo v náš prospech, ale kamkoľvek sa otočíme, nevidíme Ho nikde nablízku, presne ako Jób (Job 23:3, 8–9). Zdá sa, že mlčí, a my sa snažíme potlačiť strach z toho, že možno túto túžbu nenaplní. Trápime sa, že sa k nám nedostane. Sme nervózni z toho, ako bude život, ktorý sa pred nami rozprestiera, možno vyzerať s touto nenaplnenou túžbou, čo nám v srdci stále bije. Uvažujeme, či bude hriechom ďalej túžiť, ďalej sa modliť, volať, stenať. Ako správne žiť v tom čakacom priestore medzi prosbou a získaním?

Trpezliví v našom čakaní

Tu do hry vstupuje trpezlivosť — trpezlivosť tak so svojou vlastnou osobnou vierou, ako aj tým Bohom, ktorý nás vyzýva k viere, ktorá produkuje trpezlivosť.

Trpezlivosť nie je úplne to isté, čo čakanie. Kým čakanie je niečo, čo robíme, trpezlivosť je niečo, čo ponúkame. Čakáme, lebo musíme — nemáme v tejto veci veľmi na výber. No kým čakáme, dávame nášmu Otcovi trpezlivosť ako svoj dar. V čase mlčania, uprostred čakania chce trpezlivosti prehlasovať: „Pane, milujem Ťa. Viem, že Ťa nemilujem tak, ako by som mal, ale chcem Ťa milovať viac ako Tvoju odpoveď na moje modlitby. Vynasnažím sa a ponúknem Ti svoje trpezlivé srdce, kým odo mňa budeš žiadať, aby som v tej veci čakal.“

Čo je vlastne trpezlivosť? Trpezlivosť sa podobá na vytrvalosť. Jakub nás povzbudzuje, aby sme potichu vyčkávali ako roľník čaká, kým vyrastie jeho úroda (Jk 5:7–11). Pavol nám hovorí, aby sme „v súžení boli trpezliví“ (R 12:12) a vyzýva nás, aby sme to uprostred bolestivých okolností zvládali bez sťažností či hnevu. A pripomína nám, že trpezlivosť je druhom ovocia stále rastúceho života Ducha v nás a dôkazom, že patríme Kristovi Ježišovi (G 5:22–24).

Trpezlivosť dokazuje našu lásku k Bohu a našu dôveru, že Jeho plán za to čakanie stojí. Trpezlivosť ponúka nášmu nebeskému Otcovi pokojné srdce. Kajáme sa zo svojej nervozity a mrzutosti z toho, že zdanlivo mlčí. Dívame sa s pokojom do tmy okolo nás a robíme rozhodnutie veriť tomu, čo nám hovorí o sebe, a opierame sa o vedomie, že On skutočne vidí, vie o tom, stará sa napriek tomu, ako sa to javí v našej súčasnej situácii.

Láska, ktorú je vidieť

Trpezlivosť je nádherný spôsob, akým Bohu preukazujeme svoju neochvejnú lásku. Pavol nám hovorí, že skutočná láska je trpezlivá (1. K 13:4), a preto milujeme Boha skrze našu trpezlivosť, keď

• sa neprestávame vytrvalo modliť za to túlavé dieťa;
• sa pokojne vyrovnáme s obávanou diagnózou;
• statočne to zvládame, keď čelíme našej bolestnej rozlúčke;
• dôkladne zvážime neodvratný dlh;
• verne vytrváme do konca v práci, ktorá je pramálo zaujímavá, či
• v tichosti prijmeme Boží plán pre našu budúcnosť, hoci sa líši od našich snov.

Trpezlivosť, ako každá iná kristovská cnosť, je živená našou láskou k Bohu — Bohu, ktorému sa dá dôverovať vo všetkom, čo robí, a za každej okolnosti. Trpezlivosť ukazuje našu lásku k Bohu. Trpezlivosť hovorí: „Pane, milujem ťa viac ako svoju vytúženú odpoveď v tejto ťažkej situácii.“ Môžeme Bohu ukázať svoju lásku skrze našu trpezlivú vytrvalosť, keď skúša pravosť našej viery, viery drahšej ako zlato, viery, ktorá môže priniesť Ježišovi Kristovi chválu, slávu a česť (1. Pt 1:7).

Kľúč k vernej poslušnosti

Trpezlivosť je kľúčom k vernej poslušnosti. Život, ktorý sa navonok prejavuje pokojným odovzdaním Božím cestám a vôli. Rozmýšľajte so mnou o tom, ako nám trpezlivosť môže pomôcť s nadšením prijímať Desať Božích prikázaní (2. M 20:3–17):

1. Trpezlivé srdce nám pomáha byť spokojnými s Bohom ako naším jediným Bohom. On sa stáva dostatočným — stále a navždy.
2. Trpezlivé srdce nám pomáha uctievať Boha tak, ako nás to požiadal robiť — bez toho, aby sme svoje srdce zapĺňali bôžikmi svojich vlastných túžob.
3. Trpezlivé srdce si pamätá, koho sväté meno vyslovujeme, a pomáha nám, aby sme sa ako rodina podobali nášmu prvorodenému Bratovi.
4. Trpezlivosť nám pomáha odstupovať od náročných programov, aby sme rozvíjali program zameraný na Boha.
5. Trpezlivosť nám pomáha ponúkať vďačnosť a úctu našim rodičom, ktorí majú ďaleko k dokonalosti.
6. Trpezlivý veriaci je ten, ktorý život rozdáva, a nie ktorý ho odsáva.
7. Trpezlivé srdce je opevnené pred sexuálnym pokušením a chaosom v manželstve.
8. Trpezlivosť mení chamtivých mamonárov na štedrých darcov, lebo na nás čaká väčšia odmena.
9. Trpezlivé srdce nám pomáha, aby sme hovorili pravdu, pretože vieme, že keď sa naplnia všetky Božie zámery a konečne napravia všetky krivdy, Boh podá pravdivé svedectvo o svojich služobníkoch.
10. Trpezlivé srdce môže Bohu povedať: „Keď mám teba, nič iné už nepotrebujem.“

Trpezlivosť znamená milovať Boha, pretože máme spokojné srdce. Je to rozvaha, ktorá nám pomáha zastaviť sa dosť dlho na to, aby sme sa samých seba pýtali: „Akej veci, týkajúcej sa Boha, nerozumiem v tejto situácii? Prečo som taký netrpezlivý? Prečo mi tu Boh nestačí?“ Trpezlivosť nás vezme hlbšie do Božieho srdca. Vytvára zmysel pre očakávanie, čo prinesie zajtrajšok kvôli Božej dobrote, ktorú „uchoval pre tých, čo sa [ho] boja“ (Ž 31:20).

Nikdy dopredu nevieme, akou dobrotou nás Boh zahrnie v najbližších dňoch!

Všetko, čo potrebujeme

Trpezlivosť znamená milovať Boha dostatočne na to, aby som povedal: „Vďaka ti,“ aj za ťažké veci. Pravá trpezlivosť, počas všetkých život meniacich a dušu zdrvujúcich skúseností prežitých medzi narodením a nebom, je pokorný dar, ktorý ponúkame Bohu. A On je ten, ktorý nám umožňuje Mu ten dar ponúkať.

Pavol nám hovorí, že je to moc jeho slávy, ktorá nás všemožne posilňuje „ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti“ (Kol 1:11). Koniec-koncov, trpezlivosť je vzkriesený Kristus, ktorý žije v nás, keď vyhlasujeme: „Ak mám Ježiša, mám všetko, čo potrebujem.“