Nemáš veľa času

Čas. Letí okolo nás. Nie je ho dosť. Uteká nám. Stále sme v časovej tiesni. Prajeme si, aby sme si ho vedeli lepšie zorganizovať. Cítime sa previnilo, že ho nemáme viac pre niekoho výnimočného alebo pre niečo šľachetné. Neustále nám dochádza. Billy Graham má pravdu, och, ako rýchlo to zbehne.

Čas je teologická entita. Večný Boh učí stvorenia niektoré zo svojich najväčších lekcií skrze čas. Má tak lineárnu, ako aj kruhovú formu — nedokážeš zopakovať čas, aj keď ti mnoho vecí dáva opakovane. Najmenej v troch veľkých lekciách nás toto všetko učí o tom, čo miluje Boh a čo znamená byť človekom.

1. Cesta múdrosti rešpektuje rytmus času

„Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu“ (Kaz 3:1). Stojí za to sa pozastaviť tu, v úvode tejto najslávnejšej úvahy o čase. Písmo vraví, že všetko má svoj čas, no náš svet tomu odporuje. Všetko sa dá robiť stále. Napríklad, technológie nás spútali klamstvom, že sa môžeme zbaviť časových obmedzení a mať prístup stále ku všetkému bez čakania, zastavovania a bez potreby odpočívať.

Elektrina stiera hranice medzi prácou počas dňa a spánkom v noci. Náš online život sa stal naším nadčasovým pánom, keďže nám rozkazujú upozornenia na obrazovke, ktoré nemajú konca, a ktoré bez zaváhania poslúchame. Fitká, čerpacie stanice, knižnice, kancelárie a supermarkety sú otvorené 24 hodín 7 dní v týždni a my začíname veriť tomu, že môžeme robiť stále všetko. Na nič nie je vyhradené nejaké konkrétne obdobie. Robíme, čo chceme, kedy chceme.

Múdri ľudia rešpektujú rytmus času. Svitanie, ráno, popoludnie, večer, noc. Boh stvoril šesť dní na prácu, jeden deň na odpočinok. Toto tvorí týždeň, ktorý sa opakuje počas mesiaca a mesiace počas rokov.

Mnoho ľudí sa snaží žiť bez rytmu tak, že jednoducho robia čokoľvek chcú robiť v danej chvíli bez toho, aby venovali náležitú pozornosť tomu, či je ten správny čas robiť danú vec. Narúša sa to, čo znamená byť človekom. Zisťujeme, že naša neustála pozornosť, ktorú venujeme digitálnym médiám, zmenšuje našu ľudskosť.

Počas rokov pastoračnej služby som nevidel, žeby sa rozpadávali rodiny, ktoré spoločne neochvejne dodržiavali Deň Pána s vedomou radosťou a rutinnou pohostinnosťou. Bol som svedkom iných, ktorých nestála oddanosť zboru je len symptómom nepravidelného rytmu v iných oblastiach života.

2. Cesta bláznovstva chce mať pod kontrolou časové obdobia

Rytmy nie sú všetkým, pod slnkom je aj obyčajný život — je „čas narodiť sa i čas umierať“ (Kaz 3:2), je „čas plakať i smiať sa“ (Kaz 3:4), je „čas milovať i čas nenávidieť“ (Kaz 3:8). Toto sú obdobia, nie rytmy, pretože ich príchod sa na našej časovej osi nedá predvídať a ich prítomnosť nás často prekvapí.

Potrebujeme oko viery, aby sme videli, že Boh „všetko krásne učinil vo svojom čase“ (Kaz 3:11), pretože mnohokrát žijeme s nepriazňou a bolesťou života, rovnako ako aj s jeho krásou a potešeniami. Ďalej sú to obdobia vzťahov: zahŕňajú ľudí, ktorých milujeme a strácame, tých, ktorým krivdíme a ktorým odpúšťame, tých, s ktorými sa spriatelíme a tých, ktorí nám ubližujú. Sme spoločenské stvorenia a väčšinu nášho života nám zaberá riadenie rôznych období našich vzťahov a účinkov, ktoré na nás majú.

Takéto obdobia odkrývajú, ako málo kontroly máme v skutočnosti nad svojím životom. Zack Eswine vraví: „Mnoho z našej frustrácie vzniká preto, lebo nevidíme zmenu obdobia alebo jeho bolesti a radosti, a trápime sa s tým, aby sme im prispôsobili svoje očakávania“ (Recovering Eden, 130). Čo robiť s týmito obdobiami, ktoré spôsobujú škody na našich čistučkých maličkých ríšach? Na koho sa obrátiť?

Kazateľ nám pomáha vidieť, že jedno z tých období, ktoré nemáme pod kontrolou, je čas na spravodlivosť. „Vtedy som povedal: Spravodlivého aj bezbožného bude súdiť Boh, lebo každý počin i skutok má svoj čas“ (Kaz 3:17). Jedného dňa príde čas na božské cestovanie v čase: „Boh znovu vyhľadáva, čo sa pominulo“ (Kaz 3:15). Všetky udalosti ľudskej histórie, ktoré sa prešmykli presýpacími hodinami času do minulosti, sú pre nás asi stratené, ale pre Boha nikdy nie sú stratené. Jedného dňa vráti späť čas a vezme minulosť do svojej prítomnosti, aby na seba vzala zodpovednosť. Každý čas bude mať svoj deň na súde.

Nerozumní ľudia hľadajú všetky odpovede na život v každom období života. Niektoré obdobia však plodia iba otázky, nie odpovede. Niektoré obdobia prinášajú rany, ktoré sa nezahoja. Možno bude trvať celý život, kým sa naučíme, že „človek nevystihne diela, ktoré koná Boh, a to tak od počiatku až po koniec“ (Kaz 3:11 — Roháčkov preklad). Môj životný príbeh má zlomené postavy, prerušenia, nečakané radosti a vzťahy uviaznuté v nevyriešených napätiach a ťažkostiach. Vďaka Božej láskavosti má ešte nedokončené kapitoly. Môj príbeh však nie je tým príbehom. „Ten príbeh prezrádza, že bude čas na súdenie, a veriaci veria, že súd zvíťazí“ (Craig Bartholomew, 180 — 181).

3. Cesta života prijíma obrátenie času

Táto perspektíva už-ale-ešte-nie je hlasom evanjelia, ktoré hovorí s neznámym prízvukom Kazateľa. Dnes je čas trápenia a múk, práce a radosti, námahy a hrôzy, zajtrajšok je časom slávy a súdu, vzkriesenia tela a večného života vo svete, ktorý nemá konca.

Teraz toto. Zajtra tamto. Pán Ježiš napĺňa náš čas nevýslovnou útechou, ktorú máme vo veľkých a zasľúbených obráteniach. Strať dnes svoj život pre Ježiša a Jeho evanjelium, zachrániš si ho zajtra. Získaj teraz svet, zajtra stratíš dušu. Hanbi sa za Ježiša počas tejto hriešnej generácie, budeš svedkom toho, ako sa bude On hanbiť za teba v čase svojho príchodu v sláve Otca a so svätými anjelmi (Mk 8:35–38).

Veriaci na ceste životom vedia, že skúsenosti času môžu byť obrátené. Evanjelium obracia svet hore nohami. Neľudsky znetvorený služobník Pána prichádza, aby zatvoril kráľom ústa, pochovaný s bezbožníkmi prichádza, aby sa delil s mocnými (Iz 52:53). Blahoslavení chudobní v duchu, ktorí žalostia, ktorí sú krotkí, hladní, ktorí stratia všetko tu a teraz, pretože deň obrátenia prichádza a hojná je odmena v kráľovstve nebeskom (Mt 5).