Nevzdávaj sa dnes Božej pomoci

Všetci máme v našich životoch nejaké stretnutia, ktorých by sme sa nikdy nevzdali. Možno to je lekár. Môže to byť stretnutie kvôli našim vlasom. Možno to je stretnutie s našimi najlepšími priateľmi. Môže ísť o biznis. Možno to je stretnutie s niektorým rodičom alebo dieťaťom. Ktokoľvek je to pre teba, túžba stretnúť sa je taká hlboká, že prípadne následky sú také vysoké, že urobíme čokoľvek, čo sa dá, aby sme sa uistili, že to stretnutie dodržíme.

Ľudia, ktorí sú takí dôležití, že by sme ich nikdy nezrušili. Okolnosť, ktorá je taká naliehavá, že ju nemôžeme odložiť na neskôr. Potreba, ktorá je taká urgentná, že si nemôžeme dovoliť prehliadnuť ju. Túžba tak veľká, že sa nedá zakázať ani preložiť.

A napriek tomu sa mnoho z nás až príliš skoro vzdáva našej každodennej schôdzky s Bohom vesmíru hneď, ako nám život prinesie trochu viac povinností. Ostatné stretnutia sa nahromadia a náš čas sadnúť si so Spasiteľom, ktorý za nás krvácal a zomrel, zdá sa, rýchlo a ľahko rozplynie.

Denné vzdávanie sa Boha

Takýto zlozvyk nám dáva možnosť pomaly sa vzdialiť od Krista a v našich srdciach často odhaľuje dvojaký hriech voči Bohu: aroganciu a apatiu. Aroganciu preto, lebo si myslíme, že Božiu pomoc a múdrosť nepotrebujeme až tak veľmi, aby sme Ho o ňu potrebovali konzistentne prosiť (Jak 1:5). Apatiu preto, že sme dovolili iným veciam, aby utopili volanie hľadať „najprv kráľovstvo Božie“ (Mt 6:33).

Môže (prakticky) existovať niečo bláznivejšie než zanedbávanie privilégia ísť k suverénnemu trónu milosti, kde nájdeme pomoc a milosť (Žid 4:16) od Toho, „ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle“  (Ef 1:11)? Až príliš ľahko sa vzdávame najväčšej moci a privilégia, aké kedy človek poznal.

Koľko sa máme modliť?

Pavlovi je známa naša náchylnosť vzdať sa modlitby, a tak nás vyzýva, aby sme dodržiavali naše stretnutie s Bohom.

„V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu; dbajte pritom vytrvalo a proste za všetkých svätých.“  (Ef 6:18)

Keď Pavol uzatvára svoj list výzvou, aby sme sa „posilňovali“ v Pánovej moci (Ef 6:10) vie, že všetka zbroj, ktorú si obliekame, aby sme boli silní, je zbytočná, okrem Božej sily. Preto vie, že pre nás ako nasledovateľov Krista je našou najväčšou potrebou ísť k Bohu skoro a často pre pomoc, najmä kvôli tomu, že žijeme vo svete, ktorý je taký plný vyrušení a pokušení.

Ako často sa máme modliť? Neustále. Aký druh modlitieb sa máme modliť? Všetky druhy. O akú veľkú vytrvalosť máme žiadať v modlitbe? O všetku vytrvalosť. Za koho sa máme modliť? Za všetkých svätých. Pre Pavla je každý človek a každá okolnosť dôvodom na modlitbu v každom čase, pretože my sme skutočne až takí závislí na Bohu.

Prečo sa modlíme?

Modlitba je najzákladnejším prejavom viery. Viera v prichádzajúcu milosť, ktorá je zaplatená Ježišom, hovorí: „Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko, čo potrebujeme“ (Rim 8:32).

Toto je najzákladnejšia motivácia pre modlitbu.

Nemodlíme sa preto, že sme „silní“ kresťania, ktorí majú veľkolepú duchovnú disciplínu. Modlíme sa preto, že sme slabí kresťania, ktorí sú veľkolepými hriešnikmi, ktorí potrebujú nadprirodzenú silu, pomoc, múdrosť a vytrvalosť. Je neuveriteľné, že nám je daný prístup práve k tej pomoci, ktorú potrebujeme, a to vďaka Kristovej krvi. Pridávame sa k Ježišovi v zúfalej modlitbe k Bohu, Otcovi, ktorý rád dáva dobré dary (Mt 7:7–11), prosíme Ho o pomoc v čase našej núdze a neustále vyprosujeme to, aby sa diala Jeho vôľa, a nie naša (Lk 22:42).

Začni Božím slovom

Srdce tohto spoliehania sa na Boha v modlitbe je poháňané počúvaním Slova od Boha.

Pulzujúce modlitebné životy poháňa spoločenstvo s Bohom skrze Krista prostredníctvom Ducha v Božom Slove. Pavol hovorí v Efezským 6:17, že slovo Božie je mečom Ducha. Ak sa máme modliť v Duchu v každý čas, potrebujeme vyzbrojiť Ducha zbraňou, ktorú používa, aby umŕtvoval náš hriech (Rim 8:13), podobne ako Ho máme vyzbrojiť zbraňou, ktorú používa, aby nás premieňal na obraz podobný Kristovi (2. Kor 3:16–18).

Práve v Božom slove vidíme naše obmedzenia (Iz 55:9) a hriešnosť (Jer 17:9), rovnako ako v ňom vidíme Božiu neobmedzenosť (Ž 115:3) a svätosť (Iz 6:1–8). Práve v Božom slove vidíme, že naša úloha je veľká a urgentná a že našou jedinou nádejou je, že Kristus má všetku moc a nikdy nás neopustí (Mt 28:18–20). Venuj Biblii čas každý deň, aby do teba vdýchla pocit tvojej slabosti a Božej veľkoleposti, ktorý ťa doženie na kolená.

Čo môže spraviť Boh?

Uprostred uponáhľanosti života urob rozhodnutie, že tvoje stretnutie s Božím slovom je to najdôležitejšie. Martin Luther raz povedal: „Mám toho tak veľa, čo musím urobiť, že prvé tri hodiny strávim v modlitbe.“

Takže, dohodni si schôdzku s Bohom teraz, keď ju ako tú najdôležitejšiu plánuješ dodržiavať každý jeden deň. Navštevuj v roku 2018 skoro a často trón milosti. Čo by v nás a prostredníctvom nás s potešením mohol Boh spraviť, ak by rok 2018 bol rokom nášho najhlbšieho spoločenstva s Ním skrze slovo a modlitbu? Istotne omnoho viac, než čo si myslíme, alebo si vieme dnes predstaviť.