Nikdy nebuďte príliš zaneprázdnení pre modlitbu

Na osamelom svahu v matnom svetle pred svitaním sedí muž sám a modlí sa. Precvičuje si Písmo, spieva verše zo Žalmov, chváli Boha a vylieva si srdce. Pozorovateľ si môže predstaviť toho muža ako mnícha alebo prinajmenšom vyznávača osamelého, hĺbavého života — také pusté je prostredie a taká skorá je hodina.

Ale len krátko predtým sa okolo tohto muža zhromaždilo celé mesto a prosilo ho o pozornosť. Aj teraz sa mesto opäť búri, spomína na zázraky včerajšej noci a chce viac. A o niekoľko okamihov nájdu tohto muža jeho priatelia a povedia mu o potrebách, ktoré treba naplniť, o úlohách, ktoré treba vykonať, o dave, ktorému treba odpovedať, o ľuďoch, ktorých treba vidieť. Modlí sa uprostred hurikánu.

 „Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil.“ (Mk 1:35)

Zaneprázdnený viac ako obchodník, vyhľadávanejší ako celebrita, žiadaný ako matka mnohých batoliat a s úlohou veľkou ako svet, Ježiš sa modlil.

Pánove modlitby

Evanjeliá ponúkajú len niekoľko pohľadov do rutiny Ježišovho života mimo jeho bežnej služby. Ukazujú, že často cestuje. Ukazujú, že jedáva pri rôznych stoloch. Niekedy ho ukazujú, ako odpočíva. Ale asi najčastejšie ukazujú, ako sa modlí.

Modlil sa sám a aj s inými (Mt 14:23; J 17:1). Modlil sa na preplnených miestach i v tichých zákutiach (J 11:41–42; Mt 14:13). Modlil sa pravidelne každý deň a spontánne vyjadroval radosť, smútok, túžbu a potreby (L 5:16; 10:21–24; 23:34, 46). Zástupy videli jeho verejnú moc; a učeníci videli život modlitby, ktorý to všetko umožňoval (L 11:1).

Takýto modlitebný život však neprichádzal ľahko. Ako by mohol, keď mu jeho popularita sťažovala dokonca aj čas na jedlo (Mk 3:20; 6:31)? Ježiš sa modlil tak, ako sa modlil, pretože modlitba bola jeho prioritou — niekedy až bezohľadne. A v jeho modlitebnom živote nachádzame vzor pre ten náš.

Uprednostňovanie modlitby

Myšlienka uprednostňovania modlitby znie úžasne — až kým uprednostňovanie modlitby neznamená, že nebudeme robiť niečo, čo by sme veľmi radi robili. O uprednostňovaní modlitby môžeme hovoriť, koľko chceme, ale skutočne to nerobíme, pokiaľ pravidelne neodkladáme na druhú koľaj priority, niektoré z nich naliehavé, aby sme mohli byť sami s Bohom. Život nášho Pána nám to ilustruje najlepšie.

Ježiš niekedy uprednostnil modlitbu pred službou. Keď sa Ježiš modlil v tme pred úsvitom mimo Kafarnaumu, mohol namiesto toho slúžiť. „Všetci Ťa hľadajú,“ povedali mu učeníci, aj v takú skorú hodinu (Mk 1:37). Potreby ľudí boli skutočné a naliehavé: chorí potrebovali uzdravenie, zblúdení potrebovali poučenie, stratení potrebovali záchranu. Ježiš sa však najprv modlil.

„Keď si Ježišove priority konkurovali, modlitba neprehrala.“

Ježiš niekedy uprednostnil modlitbu pred spánkom. V tom istom príbehu vstal „zavčasu nadránom“ namiesto toho, aby ešte spal, hoci včerajšia služba trvala dlho po západe slnka (Mk 1:32–35). Pri inej príležitosti „vyšiel na vrch modliť sa a na modlitbách k Bohu strávil noc“ (L 6:12). Ešte viac ako jeho telo potrebovalo spánok, jeho duša potrebovala modlitbu.

Ježiš niekedy uprednostnil modlitbu pred plánovaním alebo premýšľaním. Celonočná modlitba v Lukášovi 6 prišla tesne predtým, ako Ježiš „zvolal si učeníkov, vyvolil si z nich dvanástich“ (L 6:13). Rozhodnutie, ktorých dvanásť mužov vybrať, si vyžadovalo dôkladné premýšľanie a rozlišovanie. Ale viac než čokoľvek z toho, si to vyžadovalo úprimnú modlitbu.

Niekedy Ježiš dokonca uprednostnil modlitbu pred ľuďmi, ktorí boli s ním. „Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci“ (L 9:18; 11:1). Ako sme videli, Ježiš sa často modlil osamote (L 5:16). Potreboval sa však modliť častejšie, ako sa mu podarilo od všetkých ujsť. Ježiš si teda bez toho, aby ignoroval alebo zanedbával ostatných, niekedy postavil modlitebnú komôrku priamo uprostred spoločnosti.

Falošná a tyranská naliehavosť

Je jasné, že služba, spánok, plánovanie a ľudia boli pre Ježiša prioritami. V celom evanjeliu venuje ľuďom svoju hlbokú a plnú pozornosť. Jeho služba nesie znaky dôkladného plánovania (L 9:51). Niekedy spí, kým iní bdejú (Mk 4:38). A raz, keď bol na ceste „na pusté miesto do samoty,“ uvidel zástupy ľudí v núdzi a rozhodol sa modliť neskôr (Mt 14:13, 23).

Počas mnohých dní Ježiš pravdepodobne splnil všetky tieto priority (a ďalšie) bez toho, aby obetoval nejakú z nich. A to je ideál, o ktorý by sme sa mali usilovať. Ale poučenie pre náš modlitebný život je nasledovné: Keď si Ježišove priority konkurovali, modlitba neprehrala. Aj keď mal nabitý program, modlitbu nevynechal. Služba mohla počkať, spánok mohol byť kratší a iné priority mohli byť na druhom mieste, ale tak či onak, modlil sa. Aj keď mu okolnosti ukradli samotu, buď sa modlil verejne, alebo sa postaral o to, aby sa modlil neskôr.

Ježišov príklad ma núti klásť si ťažké otázky:

• Ako často dovolím, aby zaneprázdnenosť — aj tá najlepšia — ospravedlňovala to, že sa nemodlím?
• Kedy naposledy som si nastavil budík skôr ako zvyčajne, aby som si bol istý, že sa budem modliť?
• Ako často preruším svoje plánovanie alebo starostlivé premýšľanie, aby som sa venoval zdanlivo (!) neproduktívnej modlitbe?
• Keď sa môj typický čas na modlitbu vyčerpá, ako tvorivo a zúfalo ešte hľadám spôsoby, ako sa modliť?

Mnohí z nás v modernom svete žijú s tyranským a často falošným pocitom naliehavosti. Hlasné hlasy zvnútra i zvonku nám hovoria, že máme veľa práce, že ostatní ľudia sú na nás závislí, že možno zajtra bude viac času na modlitbu. Ale ak mal niekto dôvod na to, aby takéto hlasy počúval, bol to Ježiš. A on ich nepočúval. V službe plnej naliehavých potrieb, naliehavých príležitostí, naliehavých rád, naliehavých nebezpečenstiev považoval modlitbu za najnaliehavejšiu prioritu zo všetkých.

Vedel niečo, čo my nevieme?

Čo Ježiš vedel

Ježiš poznal predovšetkým sám seba a poznal svojho Otca.

Ježiš poznal sám seba. „Bez toho, aby prestal byť Bohom,“ píše Donald Macleod o Božom Synovi, „prijal vlastnosti ľudskej prirodzenosti: stvorenosť, konečnosť, závislosť, nevedomosť, premenlivosť, vtelenosť a dokonca smrteľnosť“  The Person of Christ (Osoba Ježiša Krista, str. 194). Ježiš sa modlil, pretože aj ako dokonalý človek potreboval svojho Otca. Potreboval múdrosť pri rozhodovaní, pevnosť v pokušení, rozvahu pri učení, radosť v smútku, silu duše v inak neznesiteľnej agónii.

Poznáme sami seba? Ako ľudia máme tie isté potreby, ktoré mal Ježiš. A ako hriešnici ich máme oveľa viac. Prebúdzame sa teda s vedomím, že sme náchylní blúdiť bez Boha — náchylní hovoriť skazené slová, kráčať po nesprávnych cestách, strácať drahocenný čas a veriť diablovým lžiam?

Ježiš poznal aj svojho Otca. Poznal ho ako Boha, ktorý slovom stvoril hviezdy, ktorý rozptyľuje národy a zosiela pohromy, ktorý napĺňa umierajúce lono životom a likviduje nepriateľské vojská, ktorých je toľko ako piesku na brehu mora. Poznal ho ako Boha, ktorý má neporovnateľnú moc, nepreskúmateľnú múdrosť, nepredstaviteľný súcit, neporovnateľnú krásu a vytrvalú lásku lepšiu ako život.

A poznal ho ako Boha, ktorého ucho je pripravené počúvať. On dáva dobré veci svojim deťom (Mt 7:11). On odpovedá na prosby, otvára tým, čo klopú a vedie hľadajúcich k nájdeniu odpovedí (Mt 7:7–8). Vidí všetko a všade a počuje v každom čase (Mt 6:6). On vie, čo potrebujeme, ale napriek tomu miluje, keď sa s Ním rozprávame (Mt 6:8). A hoci nemusíme rozumieť Jeho načasovaniu, On dlho neotáľa, keď ide o jeho deti (L 18:7).

Ak ho poznáme, aká zaneprázdnenosť nás môže od neho odradiť? A aká naliehavosť môže hovoriť hlasnejšie ako jeho pozvanie priblížiť sa k nemu?

Aké zázraky priniesla modlitba

Ach, koľko zázrakov priniesla modlitba vo svete upriamenom na sebestačnú, bezbožnú výkonnosť! Vďaka modlitbe, niekoľko chlebov a rýb nasýtilo päťtisíc ľudí (Mt 14:19), Lazár opustil ríšu mŕtvych (J 11:41–42), smútok sa stal svätyňou spoločenstva s Bohom (Mt 14:12–13, 23), Petrova viera nezlyhala (L 21:32), z kríža prúdili slová odpustenia (L 23:34), kalich utrpenia bol prázdny (Mt 26:42) a krehkí a zlyhávajúci učeníci boli zachovaní (J 17:11).

Boh chce, aby sme chodili, budovali a pracovali v tomto svete, ale nie bez modlitby. Ježiš to vedel. A tak, hoci bol zaneprázdnený, hoci ho hľadali, hoci ho potrebovali, hoci ho zaťažoval svet naliehavej zodpovednosti, Ježiš sa modlil. Budeme sa modliť aj my?