Pokoj nad rámec výkonu

Čo je bližšie k centru vášho kresťanského života: to, čo robíte pre Boha, alebo to, čo už Boh urobil pre vás prostredníctvom Ježiša Krista? Čo z toho hlbšie zakotvuje vašu identitu, častejšie ovplyvňuje vašu náladu, silnejšie podnecuje vaše vášne?

Vaša odpoveď na tieto otázky bude hlboko formovať stabilitu, vytrvalosť, šťastie, odvahu a pokoru vašej kresťanskej skúsenosti. Ježiš vám chce poskytnúť základy neochvejnej radosti.

Radostný návrat

V Lukášovom evanjeliu sa nachádza moment, keď sa 72 Ježišových učeníkov vracia z misijnej cesty. Uzdravovali chorých, vyháňali démonov a ohlasovali prichádzajúce kráľovstvo. Teraz sú späť, preplnení nadšením. Hovoria:

„Pane, aj démoni sa nám poddávajú v Tvojom mene!“ (L 10:17)

Ako je zrejmé zo zvyšku Lukášovho evanjelia, démoni sú mocné duchovné bytosti, ktoré sa stavajú proti Ježišovi. Preto je pozoruhodné, že sa podriaďujú Ježišovým nasledovníkom v Jeho mene. Predstavte si, že zistíte, že zúrivý, besniaci lev bude pokorne poslúchať vaše slovné príkazy. Boli by ste ohromení.

Lepšie, ako si myslíte

Ježiš netlmí nadšenie vracajúcich sa učeníkov. V skutočnosti je jeho prvou reakciou informovať ich, že veci sú ešte lepšie, ako si myslia.

Povedal im: „Videl som satana ako blesk padať z neba.“ (L 10:18)

Inými slovami, Ježišovi sa nepodriaďujú len démoni, ale aj ich vodca. Služba Ježiša a jeho nasledovníkov ochromuje vplyv satana. Ježišova smrť zbavuje satana všetkých dôvodov obviňovať hriešnikov pred Bohom. Ježišovo vzkriesenie poráža samotnú smrť. Satanov pád je nevyhnutný. A to nie je všetko. Ježiš pokračuje:

„Ajhľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a po škorpiónoch, aj moc nad všetkou silou nepriateľa; a nič na svete vám neuškodí.“ (L 10:19)

Ježiš nielenže dal svojim učeníkom moc, aby dosiahli rozhodujúce víťazstvo nad svojimi duchovnými nepriateľmi (symbolizovanými hadmi a škorpiónmi), ale zaručuje im aj to, že im nič, absolútne nič neublíži. Nechce tým povedať, že nikdy neochorejú, nebudú trpieť, nebudú prenasledovaní, alebo že nezomrú (L 6:27–29; 9:23–24). Ale sľubuje, že ich ochráni pred každým duchovným útokom, keď mu budú dôverovať.

Ježiš v podstate hovorí svojim radostným nasledovníkom: „To, čo sa deje, je lepšie, než si dokážete predstaviť. Moje víťazstvo je komplexnejšie, než si uvedomujete. Ste vo väčšom bezpečí, než si myslíte.“

Radosť s pevným základom

V tejto chvíli by sme mohli očakávať, že Ježiš vyzve svojich učeníkov, aby sa radovali nielen z podrobenia démonov (ako to už robia), ale aj z úlohy, ktorú zohrávajú pri porážke samotného satana. Ale to Ježiš nerobí. V skutočnosti začína tým, že im hovorí, aby sa neradovali z podrobenia démonov.

„Ale nie z toho sa radujte, že sa vám duchovia poddávajú… “ (L 10:20)

Ježiš nehovorí, že ich služba nie je dôležitá. Nehovorí, že by sme sa nikdy nemali radovať, keď sa nám v službe darí — presne to robil apoštol Pavol (R 16:19; 2. Kor 7:9). Vyzýva nás však, aby sme svoju radosť zakorenili v niečom hlbšom, ako je to, čo Boh robí prostredníctvom nás. Na toto hlbšie miesto nás zavedie jednou krátkou vetou:

„… radujte sa radšej, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“ (L 10:20)

Tu je pevný základ pre trvalú radosť. Tu je pevnejší základ ako najväčšie možné duchovné úspechy, stabilnejší základ radosti dokonca aj ako ohromujúce víťazstvá prvých Ježišových nasledovníkov. Sme spasení. Urobil to Boh.

Napísané Bohom

Keď vchádzam do telocvične našej miestnej strednej školy, aby som volil v primárnych alebo parlamentných voľbách, prichádzam k stolíku pred volebnými kabínkami. Dobrovoľníčka sediaca za stolom sa ma opýta na meno a potom skontroluje, či som zapísaný v jej zozname. Len ak je tam moje meno, môžem hlasovať.

Vždy, keď naša rodina nastúpi do lietadla, držím naše letenky aj po tom, čo sme sa usadili na svoje miesta. Prečo? Pretože ak niekto iný nastúpi po nás a bude si nárokovať tie isté miesta, chcem mať dôkaz, že patria nám. Naše mená sú na zozname!

„Predstavte si, že sa dokážete radovať v najhorší deň svojej služby a zostať pokorní v ten najlepší.“

Hlasovanie a lietanie sú malé privilégiá. O čo lepšie je mať svoje meno zapísané na zozname ľudí v nebi. Ježiš hovorí, že mená Božieho ľudu sú už zapísané, čo znamená, že naša večná budúcnosť u Boha je zaručená. Všimnite si tiež, že Ježiš hovorí, že mená učeníkov „sú zapísané“. Je to pasívum — to, čo mnohí teológovia nazývajú božské pasívum. Žiadna ľudská bytosť — nech je akokoľvek nadaná, milá, úspešná, pôsobivá, vzdelaná — nedostane možnosť zapísať svoje meno do neba. To robí iba Boh. Predstavte si, že Boh píše vaše meno.

Pred niekoľkými rokmi som dostal ručne písané poznámky od editora projektu, na ktorom som pracoval. Bol to J. I. Packer (1926 — 2020). Tie poznámky som si veľmi vážil! Ale tu je niečo nekonečne lepšie: Sám Boh zaznamenal v nebi meno každého Ježišovho nasledovníka. Pozná nás osobne. Bude nás chrániť naveky. Naša budúcnosť s ním je zaručená.

Dole z hojdačky výkonnosti

Ježišovo učenie nás ušetrí smútku a ponúkne nám milosť. Keď svoju radosť zakoreníme v úspechu služby, pravdepodobne zažijeme to, čo môj priateľ nazýva „hojdačka výkonnosti“ — cítime sa dobre, keď naša služba viditeľne prekvitá, ale neisto a neadekvátne, keď nie. Táto hojdačka sa bude zo dňa na deň (alebo z hodiny na hodinu) pohybovať hore a dole a spôsobí, že sa nám bude točiť hlava, budeme dezorientovaní, nestabilní a nešťastní (verte mi, strávil som na nej nejaký čas).

Na tejto hojdačke môžeme byť aj vtedy, keď uznáme, že Boh nakoniec prináša službe úspech. Koniec koncov, učeníci rozpoznali, že démoni im boli podriadení v mene Ježiša, no Ježiš ich predsa odvolal zo služby ako základu ich radosti. 

Okrem toho, že sa ocitneme na hojdačke výkonnosti, zakorenenie našej radosti v úspechu služby môže vytvoriť odstup medzi nami a našimi priateľmi v službe tým, že nás bude zvádzať k porovnávaniu úspechov, čo vedie k pocitom nedostatočnosti alebo nadradenosti (alebo k obom). Podobne ako mrakodrap postavený na nestabilnej pôde môže chvíľu všetko vyzerať dobre, ale nakoniec sa táto budova začne nakláňať.

V čase úspechu aj neúspechu

Ježiš dáva svojim učeníkom pevnú pôdu, ktorá ich udrží v radosti počas veľkolepého úspechu alebo zdanlivého neúspechu. Predstavte si, že sa dokážete radovať v najhorší deň svojej služby a zostať pokorní v ten najlepší. Ježiš nám to dáva. Pozýva nás, aby sme prežívali radosť z našej spásy, radosť, ktorá pramení z toho, čo už Boh urobil v náš prospech.

Pretože tento základ je Božím dielom, nezávisí od nás. Pretože je to už vykonané Božie dielo, nezávisí od našich budúcich víťazstiev alebo neúspechov. Navyše nás spája s každým iným kresťanom, pretože — bez ohľadu na našu inteligenciu, úspechy, produktivitu alebo vzdelanie — spoločný základ našej najhlbšej radosti je rovnaký: Božie spasiteľné dielo pre nás skrze Krista.

Čo je teda bližšie k centru vašej kresťanskej skúsenosti: to, čo robíte pre Boha, alebo to, čo už Boh urobil pre vás prostredníctvom Ježiša Krista? Ježiš sám nás pozýva, aby sme spoločne stáli na pôde neotrasiteľnej radosti, ktorú ponúka.