Pane, oživ moju prvú lásku

Je zničujúca. Odkrýva nás. Ako vraví John Piper:

Duša sa meria podľa jej letov,

Niektorých nízkych, niektorých vysokých.

Srdce poznáš podľa jeho pôžitkov,

A potešenia nikdy neklamú. (The Pleasures of God — Božie potešenia, 4)

Potešenia nikdy neklamú. Môžeme oklamať samých seba a ostatných mnohými spôsobmi, no potešenie prezrádza, čo si naše srdce skutočne cení, pretože potešenie je mierkou nášho pokladu. Vieme, že čo si skutočne ceníme, je to, čo skutočne milujeme, lebo Ježiš povedal: „kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6:21).  Takže „nie, čo budeme chcieť z povinnosti, ale to, čo vášnivo chceme, odkrýva naše dobré alebo zlé vlastnosti“ (Božie potešenia, 4). Potešenie je radosť, ktorú zažívame nad milovaným pokladom, kvôli ktorému predáme všetko, aby sme si ho mohli kúpiť (Mt 13:44).

Henry Scougal mal úžasnú, zničujúcu a biblickú pravdu: objekt našej lásky, poklad, po ktorom vášnivo túžime, meria hodnotu a dobré kvality našej duše.

Preskúmaj ma, ó, Bože

Ak so Scougalom súhlasíme, jeho prenikavá veta nás núti, aby sme sa pustili do skúmania duše. Čo nám skutočne vravia naše potešenia o tom, čo milujeme? Čo nám vravia naše lásky o stave našej duše? Čo vášnivo chceme?

Tieto otázky sú nevyhnutné, no pravdou je, že zvyčajne nestačí, že sa skúmame a hodnotíme sami. Spravidla sme pre našu dušu zlými lekármi a často jasne nevidíme skutočné príčiny a symptómy. Chvíľu si o sebe myslíme príliš veľa a hneď nato sa zase ubijeme odsúdením.

My potrebujeme dovoliť Ježišovi a pozvať Ho, aby preskúmal našu dušu. Potrebujeme diagnózu a liečbu od Veľkého Lekára. Musíme prísť k Nemu a povedať Dávidovými slovami: Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce! Skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti! (Ž 139:23–24)

Čo od nás žiada Ježiš

Ježiš je najlepším bádateľom duše. To spravil po svojom vzkriesení aj s Petrom, keď sa spolu naraňajkovali pri mori (J 21:15–19). Len pár dní predtým Peter tragicky zlyhal v milovaní Ježiša, keď trikrát poprel, že by ho vôbec poznal. V to ráno, keď mu na pláži láskyplne dával jedlo, sa ho Ježiš opýtal: „Miluješ ma?“ Túto otázku sa opýtal trikrát.

Ježiš v tejto krátkej, no život meniacej konverzácii dosiahol veľa. Sledujeme Ho, ako krásne obnovuje poverenie a proroctvo o Petrovi. Vidíme však aj to, že Petra odhaľuje. Petrove zapretia boli skutočným a strašným zlyhaním. Ježiš mu tú otázku nepoložil trikrát, len aby mu umožnil potvrdiť jeho lásku za každé jedno jeho zapretie. On tiež skúmal to bolestivé miesto hanby v hĺbke Petrovej duše a privolával silnejšiu lásku, než aká bola tá predtým, takú, ktorá by zvládla budúce Petrove príležitosti na to, aby naplnil svoj záväzok a položil tak svoj život za Ježiša (J 13:37). Myslím, že Petrov zármutok nad treťou otázkou je dôkazom, že sa Ježiš trafil (J 21:17).

Stratili sme našu prvú lásku?

Tak ako Peter, aj my sme zlyhali v milovaní Ježiša. Možno sme Ho niekedy verejne zapreli. Určite sme Ho zapreli tisíckrát v súkromí, keď sme si vybrali, že si budeme ceniť iné poklady, pretože sme verili, že prinášajú väčšie potešenie. Tieto zlyhania sú reálne a strašné — horšie ako si možno uvedomujeme.

Otázkou je, do akej miery je to teraz pravda? Žijeme v zlyhaní a dovoľujeme, aby starosti sveta a mámenie hriechu dusili našu lásku k Ježišovi (Mt 13:22; Žid 3:13)? Zvykli sme si na to, že hovoríme o milovaní Ježiša abstraktne a z povinnosti, zatiaľ čo vášnivo chceme a ceníme si iné veci? Dali sme si povolenie, aby sme málo lásky pre Ježiša považovali za normálne, pretože mnoho iných kresťanov vyzerá, že je s takýmto spôsobom života spokojných?

Ak áno, ak naše potešenia hovoria, že naše srdce nie je uchvátené Ježišom, že Ho najviac nemilujeme, je čas, aby sme prišli k Nemu, ľutovali a pozvali Ho, aby preskúmal naše srdce a pýtal sa nás skúmajúcu otázku: „Miluješ ma?“

Pane, nech to stojí, čo to stojí

Úžasné je, že sa nemusíme báť, pretože Ježiš vie presne, ako na tom práve sme, takisto ako to vedel aj pri Petrovi. Pozná naše zlyhania v láske k Nemu. On presne vie, že sú hriechom. Vie však, že svojou smrťou a vzkriesením vykúpil pre nás úplné ospravedlnenie a má moc zmeniť nás z vlažných na horlivých milovníkov Boha. Toto chce pre nás — dychtivo nám to chce dať!

Náš Pán Ježiš,

Priznávame naše zlyhania v láske k Tebe. Naše potešenia neklamali a odhaľujú, že sme si trojjediného Boha necenili ako náš najväčší poklad. Nechceme, aby ubehol ďalší deň, kedy dovolíme našej láske k Tebe, aby v našom srdci živorila na chladnom mieste.

Prosíme Ťa, Veľký Lekár, aby si prišiel preskúmať našu dušu a spoznal naše srdce. Predkladáme Ti ich, oslov v nás každú bolestivú vec. Opýtaj sa svoju skúmajúcu otázku. Nebudeme pred Tebou nič tajiť. Sprav všetko, čo je potrebné, aby si oživil našu lásku k Tebe! Nechceme dať našej duši pokoj, pokiaľ Ty nebudeš našou prvou láskou (Zjav 2:4).

Chceme to viac než čokoľvek iné: milovať trojjediného Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou (Mt 22:37). Veríme, že najväčšou náklonnosťou je láska a veríme, že si najväčším objektom našej lásky (1. K 13:13). Veríme, že nikdy nebudeme šťastnejší a hodnota a dobré vlastnosti našej duše nikdy nebudú väčšie, než keď budeme vrcholne milovať Teba. Pretože Ty si prameňom všetkého, čo je skutočný život (1. Tim 6:19, J 14:6).

Prosíme Ťa, aby si oživil našu lásku k Tebe, ó Pane, nech to stojí, čo to stojí. Prosíme Ťa o to v Tvojom mene, Ježiš, a pre Tvoju Slávu. Amen.