Pane, pomôž mi vydržať ešte jeden deň

Boží ľudia niekedy, hoci s dobrým úmyslom šíriť zbožnosť, podceňujú utrpenie a nesúhlasne pozerajú na akéhokoľvek kresťana, ktorý by spochybnil nevyhnutnosť ťažkej prozreteľnosti Boha. Nariekanie kvôli bolesti, ktorú prináša život v padnutom svete, môže byť považované za poľutovaniahodný reflex duchovnej nevyspelosti. Tento pohľad je ťažko zlúčiť s náruživou, potom presiaknutou a bezsennou nocou, keď náš Spasiteľ večer pred ukrižovaním prosil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“ (Mt 26:39)

„Boží ľudia niekedy podceňujú bolesť utrpenia.“

Ohromujúca náročnosť utrpenia nie je zážitok rezervovaný len pre Spasiteľa. V Liste Rímskym 5:3–5 píše apoštol Pavol o posväcujúcej reťazovej reakcii, ktorej katalyzátorom je naše utrpenie:

„No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“

Vytrvalosť. Osvedčenosť. Nádej. To všetko cez bolesť utrpenia.

Netvár sa, že to nebolí

Všimni si slovo „vytrvať“. Bojuje voči nášmu dobre myslenému kresťanskému nutkaniu minimalizovať problémy, ktorým čelíme (alebo ktorým čelia ostatní) uprostred utrpenia. Náročnosť je predpokladom vytrvalosti. Nemusíme vytrvať vo veciach, ktoré nie sú nepríjemné. Nikto sa ostatných neopýta, ako vedia „vytrvať“ v jedení svojej obľúbenej zmrzliny. Nikto sa neopýta žiariaceho, čerstvo zasnúbeného páru, ako vedia „vytrvať“ vo svojich zásnubách. Vytrvať v niečom, znamená žiť napriek tomu, aké to je náročné, nie, že to budeme popierať.

Našťastie píše Pavol tak, aby zdôraznil fakt, že proces utrpenia, ktorý vedie k nádeji, nie je okamžitý. Vytrvalosť indikuje čas. Aby sme v niečom vytrvali, musíme prejsť celým priebehom. Znamená to, že budeme mať obdobie, bez ohľadu na jeho dĺžku, keď nebudeme vidieť alebo cítiť nádej, ktorá nám bola zasľúbená. Sú to temné a ťažké časy, keď nariekame, zatiaľ čo hmatom prechádzame údolím. Vytrvalosť si vybudujeme bojom, pri ktorom sa budeme posilňovať Božími zasľúbeniami. V takýchto časoch sa nemodlíme len za nádej, ale aj za vytrvalosť.

Žiť od stromu k stromu

Raz som pozeral dokumentárny film o najnáročnejšej vojenskej škole (teda tak to uvádzal film). Zimný semester na škole Army Mountain Warfare School zahŕňal neuveriteľné skúšky, fyzické aj emocionálne, ktoré sužovali študentov od momentu, keď dorazili. Skúška, na ktorej pohorelo najviac študentov, bola viacdňová túra na zasneženú horu. Vyžadovala si prechod celej hory, od spodku až po vrch, cez viac ako trojmetrové snehové záveje s veľkým a ťažkým ruksakom na chrbte a bez špeciálneho vybavenia. Mali len svoje nohy a číre odhodlanie.

„Utrpenie, ktoré plodí zatrpknutosť, cynizmus a odcudzeniu, je utrpenie, ktoré sa nevydarilo.“

V ráno tohto neslávneho pochodu prehovoril výcvikový inštruktor k vojakom. Očakával som, že ich bude burcovať a naliehať na nich, aby splnili úlohu, lebo ináč budú čeliť rýchlej odplate. Namiesto toho im ten múdry vojak povedal: „Ak chcete skončiť, pozrite sa na vrchol hory. Ak však chcete prejsť, nájdite ten najbližší strom a povedzte si: ,Dôjdem k tomu ďalšiemu stromu a potom to znova prehodnotím.‘ Keď sa dostanete k tomu stromu, spravte to isté znova, nájdite ten najbližší strom. Ak to takto budete robiť, strom za stromom, čoskoro budete na vrchole hory.“

Pre tých, ktorí práve veľmi trpia, môže byť hľadanie nádeje ako pozerať sa zospodku na vrchol hory. Myšlienka je pekná, no výstup sa zdá nemožný. V takýchto chvíľach je najbližší strom jednoducho modlitba za vytrvalosť: „Pane, dostaň ma cez toto obdobie, cez tento deň, cez túto hodinu, dokonca aj cez túto modlitbu. Nenechávaj ma, aby som nikdy nenechal Teba.“

Ako využíva utrpenie satan

Je tu však sľub. Sľub, že táto búrka utrpenia sa rozplynie na pokoj radosti a nádeje. To je barometrom, ako prečkávame ťažkú prozreteľnosť tohto padnutého života. Utrpenie, ktoré je znášané kresťansky, vytvára osvedčenosť, ktorá plodí nádej. Utrpenie, ktoré plodí zatrpknutosť, cynizmus a odcudzenie, je utrpenie, ktoré sa nevydarilo. Satan zbožňuje, keď môže využívať naše utrpenie svojím spôsobom. V tvojej duši chce vytvoriť rozhorčenie, a nie nádej, ktorá tam mala byť.

Ako využíva satan utrpenie, aby vytvoril cynikov a nie odolných kresťanov? Po prvé, chce nás izolovať. Písmo hovorí jasne, že ak chceme zvládnuť tento padnutý svet, potrebujeme spoločenstvo. Spoločenstvo nám má pomáhať rásť vo viere, oslavovať naše úspechy, učiť sa z našich chýb, smútiť kvôli našim stratám a dať nám silu v našej slabosti. Satanova schéma číslo jedna v časoch utrpenia je prinútiť nás myslieť si, že sa potrebujeme ukryť, namiesto toho aby sme sa zverili do starostlivosti svojich kresťanských bratov a sestier. Chce, aby si si myslel, že pomoc nepotrebuješ, že si ju nezaslúžiš, že skutoční kresťania pomoc nikdy nepotrebujú a ani nechcú pomáhať iným. To všetko sú klamstvá.

„Satan nás môže oklamať, aby sme si mysleli, že naše utrpenie je jedinečné, všadeprítomné a  hlavné.“

Po druhé, chce, aby sme sa sústredili na seba. Keď svoju pozornosť obrátime predovšetkým do svojho vnútra, môže nás prinútiť myslieť si, že naše utrpenie je jedinečné, všadeprítomné a  hlavné. Naše utrpenie nie je nikdy ani jedno z toho.

Po tretie, satan chce, aby sme stratili zo zreteľa svojho suverénneho Spasiteľa. Neexistuje moment alebo miesto, nad ktorým by náš Boh nemal kontrolu. Má ju aj na tých miestach, kde to bolí najviac. Satan chce, aby si veril, že Boh je nevhodný alebo neschopný, že tvoje utrpenie spadá mimo Jeho prozreteľnej starostlivosti. Pretože ak tvoje utrpenie dokáže žiť mimo Jeho suverénnej vôle, tak to dokáže všetko. Dokonca aj tvoja nesmrteľná duša.

Ako využíva utrpenie Boh

Utrpenie nie je jednoduché. Ani nemá byť. Je skúškou ohňom kresťanskej nádeje, poráža jej nedokonalosti a premieňa ju na niečo krajšie a čistejšie — na nádej, ktorá nie je napadnuteľná svetom ani diablom, pretože je zakorenená vo večnej a istej láske milostivého a milosrdného Boha.

Tak ako je isté, že Boh miluje svojich ľudí, je jasné, že satan chce potopiť ich istotu, a to tak, že ich prinúti cítiť sa osamelo, skľúčeno a nekompetentne. Keď poznáme plán satanovej hry, ako nás chce okradnúť o nebeské ovocie nášho strašného utrpenia, pomáha nám to zachovať si aj v tých najťažších časoch nádej, ktorá je večná a nemôže byť zahanbená.