Päť modlitieb pre čakajúcich

Už pri pomyslení na čakanie naše srdcia plné nádeje náhle chradnú. „Predlžované očakávanie spôsobuje v srdci bôľ, ale splnená túžba je stromom života“ (Pr 13:12). Ak dlho čakáme na niečo dôležité a vzácne, naše nádeje chvíľu silnejú a potom zasa umierajú. Stále dookola to isté. Bôľ srdca sa stáva naším verným spoločníkom.

Žiadna iná skúsenosť však neprepáli našu vieru tak, ako to robí čakanie. Čakanie má potenciál zmeniť nás k lepšiemu. Paul Tripp hovorí: „Čakanie nie je o tom, čoho sa na konci dočkáš. Čakanie je o tom, kým sa za ten čas staneš.“ Boh je pripravený použiť si oheň čakania, aby ním formoval našu vieru a vypálil všetky nečistoty. Je pripravený previesť nás týmto obdobím a spraviť z nás lepších ľudí.

Ak sa práve nachádzaš v období dlhého a bolestivého čakania, mám pre Teba päť modlitieb — päť prosieb, aby si Boh použil Tvoje čakanie a pritiahol Ťa bližšie k Ježišovi.

1. Posilni ma trpezlivosťou

„Preto aj my odo dňa, ako sme to počuli, neprestávame sa modliť za vás a prosiť, … aby ste chodili hodní Pána, … všemožne posilňovaní mocou Jeho slávy ku všetkej vytrvalosti a trpezlivosti.“ (Kol 1:9–11)

Takmer všetky oblasti moderného života nás učia umeniu netrpezlivosti. Naša kultúra a (sociálne) médiá len poháňajú našu túžbu po pohodlí, komforte a okamžitom uspokojení. Keď nám teda Boh povie, aby sme na manželstvo, deti, prácu či iný sen čakali dlhšie, ako sme predpokladali, ako sa vyhneme chybe, ktorú spravili putujúci Izraeliti, keď cestou zmalomyseľneli a hovorili proti Bohu (4. M 21:4–5)?

Potrebujeme Boha, aby nás posilnil trpezlivosťou. Trpezlivosť, ako o nej vo svojej modlitbe za Kolosenských hovorí Pavol, nie je slabosťou ľudí, ktorí nemajú silu vziať si, čo chcú. Trpezlivosť je sila, vďaka ktorej vytrvávame v ťažkostiach, prekážkach a obchádzkach so srdcom plným viery a ústami plnými chvály.

Trpezlivosť bola silou Jozefa, ktorý strávil najlepšie roky svojho života v žalári a vyšiel z neho so slovami: „Boh to obrátil na dobré“ (1. M 50:20). Trpezlivosť nám umožňuje pozerať na všetku našu frustráciu a naše okľuky a povedať Bohu: „Neviem, čo činíš, Otče. Vôbec na tomto mieste nechcem byť. Nikdy som si nemyslel, že sa tu ocitnem, ale Ty si rozumný a dobrý. Verím, že pracuješ na niečom úžasnom. Posilni ma, aby som dokázal trpezlivo čakať.“

2. Pomôž mi žiť v prítomnosti

„Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom!“ (Ž 118:24)

Čakanie môže spôsobiť, že žijeme na dvoch miestach naraz. Telo síce žije tu a teraz, ale srdce už dávno opustilo prítomnosť, pobalilo si kufre a postavilo si stan v krajine fantázií o našej budúcnosti. Žijeme a robíme nevyhnutné kroky, ale od dnešného dňa neočakávame nič veľké.

Potrebujeme Boha, aby nás prebudil a pomohol nám žiť v prítomnosti. Dnes sa s novým ránom obnovilo Božie milosrdenstvo (Žalosp 3:22–23). Nebesá dnes rozprávajú o Božej sláve (Ž 19:2). Boh nám dnes dokazuje svoju lásku (R 5:8). Dnes potrebujeme niesť svoj kríž (L 9:23). Dnes stretneme ľudí, ktorých treba vypočuť, slúžiť im a odpúšťať (Kol 3:12–13). Na dnes nám pripravil dobré skutky, ktoré máme činiť (Ef 2:10).

Nezáleží na tom, aký všedný je tento deň, ani na tom, aký vzdialený je od našich snov, je to deň, ktorý učinil Pán. Tento deň je darom, hoci možno očakávame úplne iný dar. Môžeme jasať a radovať sa aj v dňoch, keď čakáme. 

3. Chráň ma pred nerozvážnymi skratkami

„V obrátení a upokojení bude vaša záchrana, v utíšení a dôvere bude vaša sila.“ (Iz 30:15)

Svet prekypuje mnohými pochabými skratkami — príležitosťami opustiť úzku cestu, ktorá vedie k životu, a zísť na cestu, ktorá uspokojí naše telo. Dlhé obdobia čakania na nás priam kričia, aby sme konečne zišli z úzkej cesty.

Aj Biblia nám ponúka niekoľko príbehov, v ktorých si hlavné postavy povedali, že už majú čakania plné zuby. Generácia putujúcich Izraelitov, ktorá čakala na Mojžišov návrat z vrchu Sinaj a na Božie Slovo, sa rozhodla, že si namiesto čakania radšej vyrobí vlastných bohov (2. M 32:1). Kráľovi Saulovi sa zas nechcelo čakať na Samuela, kým sa vráti a prinesie Bohu zápalnú obetu pred bojom, a tak sa rozhodol, že sa zahrá na kňaza a prinesie obetu sám (1. S 13:8–10). Izraelitom sa zas nechcelo čakať, kým ich Boh vytrhne z rúk nepriateľských vojsk, a tak namiesto čakania zaplatili za pomoc Egypťanom (Iz 30:15–16).

Každý z nás má v živote vlastné skratky. Slobodná žena, ktorá zníži svoje štandardy namiesto toho, aby čakala na muža, ktorý za to naozaj stojí. Veriaci, ktorý túži po zázračnej paličke, ktorá ho raz a navždy posvätí, namiesto toho, aby trpezlivo prijímal každodennú Božiu milosť. Ktokoľvek z nás, keď snívame o úplne inom živote namiesto toho, aby sme ďakovali Bohu za ten, ktorý máme.

Potrebujeme Boha, aby nás chránil pred nerozvážnymi skratkami. Potrebujeme Ho, aby nám podobne ako Izraelitom skrze proroka Izaiáša pripomínal, že naša záchrana je v obrátení a v upokojení, a nie v rýchlosti a v kompromisoch. Naša sila spočíva v tichosti a dôvere, nie v snívaní a fantazírovaní.

4. Daj, nech túžim po budúcnosti, ktorú si pre mňa pripravil

„Ale vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ (1. Pt 2:9)

Zatiaľ čo rastieme a dospievame, v mysliach si píšeme knihu o tom, ako by mal náš životný príbeh vyzerať. Rozčleňujeme si kapitoly a plánujeme, kedy začneme kariéru, kedy sa vydáme, oženíme či založíme rodinu. Každým rokom potom z tejto pomyselnej knihy vytrhávame kapitoly a hádžeme ich do ohňa.

Potrebujeme Boha, aby nám pomohol chcieť budúcnosť, ktorú pre nás pripravil On — budúcnosť, ktorú napísal vo svojej nevyspytateľnej múdrosti. Obdobia čakania nás učia vzdať sa roly autora nášho vlastného príbehu a prijať rolu postavy v Božom príbehu.

Ako kresťania poznáme svoju rolu v Božom príbehu: zvestovať Božie skutky (1. Pt 2:9). Niekedy nás Boh povoláva, aby sme zvestovali Jeho skutky z miest, kde máme hojnosť. Tam svojimi životmi zvestujeme, že sám Pán Boh, nie Jeho dary, sú našou najväčšou odmenou. Inokedy nás však Boh povoláva zvestovať Jeho skutky z miest plných čakania a nedostatku. Tam svojimi životmi máme zvestovať, že sám Pán Boh nám stačí, hoci nám isté veci v tomto čase odopiera.

Aj keď sa nám zdá, že dejová línia nášho života je totálnym sklamaním, hráme našu rolu s vedomím, že Autor sa už postaral o skvelý záverečný zvrat. „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú“ (1. K 2:9). Boh, ktorý zachránil svet skrze kríž a prázdny hrob, veľmi dobre vie, ako premeniť naše skrachované príbehy na niečo naozaj nádherné. Našou úlohou je dôverovať Mu a chváliť Ho, hoci ešte nepoznáme koniec nášho príbehu.

5. Pripomeň mi, na čo vlastne čakám

„Ajhľa, toto je náš Boh, v Neho sme dúfali, že nám pomôže! Toto je Hospodin, v Neho sme dúfali, plesajme a radujme sa z Jeho pomoci!“ (Iz 25:9)

Na tomto svete na niečo neustále čakáme: nevesta, ženích, práca, dieťa, zázrak, koniec depresie, finančné zabezpečenie. Všetky tieto dary sú dobré, ale ako kresťania vieme, že za každým z nich sa skrýva niečo väčšie. Čakáme na niečo omnoho lepšie, ako nám môže dať tento svet.

Čakáme na nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva (2. Pt 3:13). Čakáme na nové telo, ktoré bude oslobodené od smrti a porušenia (R 8:23). Čakáme na novú moc, pod ktorou už hriech na nás nebude mať žiaden dosah (G 5:5).

No najviac čakáme na nášho Kráľa, Ježiša Krista (1. Tes 1:10). Jeden Jeho pohľad navždy zničí smútok. Len čo zaznie Jeho hlas, pohltí každé sklamanie nášho života na zemi. Chvíľka v Jeho prítomnosti odhodí všetku bolesť do hlbín mora.

Potrebujeme Boha, aby nám pripomínal, na čo skutočne čakáme. Za naším čakaním na tomto svete sa skrýva nádej, ktorá nesklame. Náš Kráľ sa čoskoro vráti. A tí, ktorí Ho očakávajú, nebudú zahanbení (Ž 25:3).