Pokoj

Anglická kráľovná Alžbeta I. Na smrteľnej posteli v roku 1603 volala: „Len minútu! Len ešte minútu. Dám milióny za minútu.“ Biedna, hoci všetko bohatstvo kráľovstva jej ležalo pri nohách. Čo je príčinou takéhoto zúfalstva na smrteľnej posteli? Chýbal jej pokoj!

Ak sledujeme, čo sa deje v dnešnej spoločnosti, zo všetkých strán prichádzajú informácie, ktoré sú znepokojujúce. Začiatkom roka nás znepokojovalo ekologické ohrozenie planéty, ale v priebehu roka všetko prehlušila pandémia COVID-19. S tým súvisí rastúca nespokojnosť ľudí, ekonomický prepad, sociálna a finančná neistota, kríza vo vzdelávaní a zdravotníctvo, ktorému hrozí kolaps. To všetko sa prejavuje v spravovaní jednotlivých krajín a do prehlbujúceho sa rozdelenia spoločnosti. Žijeme v nepokojnej dobe.

Začína advent. V týchto týždňoch, viac ako inokedy, budeme počuť piesne a pokoj si budeme navzájom priať. Prorok Jeremiáš svojho času napísal: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! (Jer 6:14) Tieto slová akoby výborne opisovali aj dnešnú situáciu. Ako nájsť pokoj? Ako ho dosiahnuť? Ako žiť v pokoji?

Simeon bol starý muž, ktorý bol inak neznámy. Vlastne je len jedno miesto v Biblii, kde sa o ňom hovorí. (L 2:25) Nebol kráľom ani hrdinom. Nebol ani prorokom či kňazom. Ale mnohí králi a hrdinovia, kňazi i proroci by mu mohli závidieť to, čo povedal:  „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie. (L 2:29)

Simeon bol starý muž, ktorý na konci svojej životnej púte konštatuje, že môže odísť v pokoji. Aký to kontrast s kráľovnou, ktorá odchádzala nepripravená a plná nepokoja! Simeon odchádzal naplnený pokojom. Kráľovná Alžbeta, plná úzkosti, žobronila ešte aspoň o jednu minútu naviac, ktorá by zrejme aj tak nepriniesla pokoj do jej utrápenej duše.

Ako môžeme žiť v pokoji? Ako sa môžeme pripraviť na to, aby sme v pokoji mohli aj odísť? Ak by som si mal vybrať, od koho si vezmem príklad, tak to nebude mocná kráľovná, ale radšej starý Simeon.

Simeon bol navonok nenápadný človek, ktorý bral vo svojom živote Pána Boha vážne a chodil po Božích cestách. (L 2:25)

Čítame o ňom, že bol bohabojný a očakával útechu Izraela. Teda, bol nielen zbožný, ale plný očakávania, že Boh naplní svoje sľuby a pošle Mesiáša, ktorého predpovedali proroci. Môžeme povedať, že Simeon žil adventom. S nádejou očakával prvý príchod Krista.

My sme dnes vstúpili do obdobia cirkevného roku, ktoré sa nazýva advent. Ale sme skutočne v advente? Žijeme očakávaním na Pána Ježiša Krista? Obdobie adventu nám jednak pripomína Jeho prvý príchod, ale tiež nás chce upozorniť na to, že ten istý Kristus príde ešte raz v moci a sláve ako Kráľ kráľov a Pán pánov a vtedy bude dovŕšené naše spasenie.

Akými očakávaniami žijeme my? Očakávame, kedy skončí pandémia, kedy konečne budeme môcť normálne žiť… ? Upíname sa k našim túžbam alebo k prísľubom, ktoré nám dal Boh? 

Aj doba, v ktorej žil Simeon, bola zložitá. Po politickej stránke veľmi komplikovaná a pre Židov veľmi neuspokojivá, pretože boli pod nadvládou Rimanov. My sme sa pred 31rokmi zbavili nadvlády istej totalitnej ideológie, ale máme viac pokoja ako Simeon?

V dobe, keď žil on, nebolo žiadne štátom garantované dôchodkové zabezpečenie ani zdravotná starostlivosť, ani ďalšie sociálne vymoženosti, ktoré my dnes máme. A predsa, máme viac pokoja ako Simeon?

Simeon si aj v ťažkých časoch zachoval pohľad upretý k tomu podstatnému, k večnosti. Čítame o ňom, že bol naplnený Duchom Svätým. Uvedomme si, že toto bolo ešte dobrých 30 rokov predtým, ako prišli Letnice, keď bol Duch Svätý vyliaty na cirkev.

Simeon mal iste veľmi úzke spoločenstvo s Bohom, keď čítame, že mu Duch Svätý oznámil… že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu… Necháš sa ty viesť Božím Duchom, alebo umlčuješ vo svojom svedomí Jeho hlas? Duch svätý viedol Simeona do chrámu — k stretnutiu s Ježišom? Čo a kam vedie tvoje kroky?

Pre Simeona to bolo niečo výnimočne, že mohol ešte vo svojom vysokom veku vidieť Bohom sľúbeného Mesiáša — hoci bol ešte len malým dieťaťom. Nevidel teda ešte Pána Ježiša ako muža, ktorý kázal a uzdravoval, nevidel Ježiša ako ukrižovaného pre naše hriechy ani ako vzkrieseného a osláveného Pána. Videl Ho len ako malé dieťa, a predsa mu to stačilo. Mal milosť presvedčiť sa, že Pán Boh je verný vo svojich sľuboch. A tak mohol povedať: „Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský“ (L 2:29–32).

Simeon odchádzal v pokoji, lebo sa stretol s Ježišom. Videl Božie spasenie — hoci ešte len v zárodku, a nie v plnosti. My dnes už vieme o tomto Božom spasení skrze Pána Ježiša Krista oveľa viac. Máme svedectvo evanjelia potvrdené apoštolmi, že On je skutočne tým Záchrancom od Boha. My už poznáme celý Ježišov príbeh. Vieme, ako sa v Ježišovom príbehu naplnili predpovede prorokov. Keď sa Simeon radoval z toho malého semienka, ktoré videl v dieťati Ježišovi, o čo väčšia by mohla byť naša radosť, keď poznáme Ježiša — ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa! Keď starý Simeon bol pripravený odísť v pokoji, lebo sa stretol s Ježišom — dieťaťom –, o čo väčší pokoj by sme mohli mať my, lebo môžeme poznať Ježiša Spasiteľa!

Ako dosiahnuť v živote pokoj? Robme to, čo robil Simeon, tento nenápadný starý muž. Zoberme aj my vážne vo svojom živote Boha! Aj my sa môžeme stretnúť s Pánom Ježišom. Simeon žil očakávaním na Spasiteľa a dožil sa stretnutia s Ním. O čo ľahšie to máme my dnes! My vieme, kto je tým Spasiteľom! Tak sa s Ním stretnime v tomto advente. Neodkladajme to na ďalší deň, týždeň či ďalší rok.

To spasenie, ako prorokoval aj Simeon — hoci ani nebol prorokom –, je Bohom pripravené pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. To spasenie v Pánovi Ježišovi je pre všetkých ľudí, pre Izrael i pre pohanov. To spasenie je aj pre teba. To je to svetlo pokoja, ktoré svieti aj pre teba. Slávna a mocná kráľovná odchádzala z tohto sveta v nepokoji. Starý neznámy muž odchádzal v pokoji, lebo stretol Ježiša. 

Pokoj do tvojho života prinesie len Ten, o ktorom Biblia hovorí, že je Kniežaťom pokoja — Pán Ježiš Kristus. 

Celý príbeh Simeona si môžeš prečítať TU: L 2:25–32

„Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.“