Pomôžte mužom stať sa lepšími

Povedala som mu, že musí ísť vpredu; musí viesť svoju matku okolo výbežku na západnú stranu kempu. Celé jeho telo sa triaslo od radosti, že mohol hrať úlohu vodcu.

„Mama, pozor na ten kmeň!“ volá. Jeho hlas je plný radosti, že ma môže na niečo upozorniť.

Muži v procese

Keď nás Kristus príjme za svojich, zrazu zistíme, že máme nového, dokonalého Brata — a mnoho ďalších bratov, ktorí nie sú dokonalí. Podobne ako môj syn vo vedľajšom kajaku, aj títo muži sú všetci mužmi v procese. Ako mužov ich Boh volá k špecificky mužským formám iniciatívy, ochrany a budovania (1. M 2:15–19; Ef 5:25–33). Keď všetky systémy fungujú dobre, muži sa rodia s túžbou po výzvach. Tvrdú prácu a zručnosti vnímajú ako cestu k rešpektu, po ktorom hlboko túžia.

Keď som bola malá, môj otec bol pre mňa vzorom mužnosti. Jeho láskavá autorita, zvedavosť voči svetu a zručnosť nastavili latku vysoko. Neskôr som sa rozhliadla okolo seba a všimla som si chlapcov, ktorých som sledovala s úžasom a obdivom. Prečo sa zdali byť takí dychtiví púšťať sa do nových nápadov, objavovať neprebádané terény a takí zaujatí dávaním vecí dokopy, ich realizáciou? Prečo sa zdali byť takí odhodlaní súťažiť medzi sebou a zostať priateľmi aj po skončení výzvy? Robila som si poznámky v mysli ako antropologička.

„Naučte svoje oči vidieť viac toho, čo je na mužoch vynikajúce.“

Ale ako som rástla, začala som vidieť aj temnú stránku mužnosti. Iniciatíva sa môže premeniť na žiadostivú chamtivosť. Sila sa môže použiť na brutalitu namiesto ochrany. Budovanie sa môže prevrátiť do polohy „vypnuté“, čo za sebou zanechá pasivitu, hlúposť a lenivé sebauspokojenie.

Teraz, ako kresťanka s niekoľkými rokmi skúseností, si viac ako kedykoľvek predtým uvedomujem požehnanie zbožnej mužnosti a tragédiu toho, keď mužnosť zlyhá. A viac ako kedykoľvek predtým si uvedomujem silu, ktorú majú ženy, aby povzbudzovali a potvrdzovali mužnosť.

Žena medzi bratmi

Jedinečná schopnosť ženy poukázať na mužské aspekty sa prekrýva s Pavlovým príkazom všetkým veriacim v Liste Filipským 4:8:

„Napokon premýšľajte, bratia, o všetkom, čo je pravdivé, čo čestné, čo spravodlivé, čo čisté, čo ľúbezné, čo príjemné, o všetkom, čo je cnostné a čo chválitebné!“

Máme byť znalcami, bystrými a optimistickými, hľadať dobré veci, o ktorých môžeme premýšľať v Božom svete. Trénujeme svoju myseľ, aby vnímala krásne a chvályhodné veci: chlapec, ktorý vedie svoju sestru cez ulicu. Muž, ktorý vám podrží dvere. Váš manžel, ktorý kosí trávnik. Váš pastor, ktorý má vynikajúcu kázeň. Premýšľaním o „týchto veciach“ trénujete svoje oči, aby videli viac toho, čo je na mužoch vynikajúce — ako keby ste hľadali určitú divokú kvetinu v lese, ktorú keď raz nájdete, zrazu ju vidíte všade.

Okrem toho, že vidíme dobré veci, máme aj dobrý dôvod o nich hovoriť. „Vaša reč nech je vždy milá, duchaplná, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať,“ píše sa v Kolosenským 4:6. Ak máme hovoriť milo k neveriacim, o to viac k bratom a sestrám v Božej rodine. „A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery“ (G 6:10).

Mali by sme byť takými ženami, ktoré vnímajú a chvália všetkých ľudí, mužov aj ženy, starých aj mladých. A potom môžeme ísť ešte o krok ďalej a rozvíjať špeciálny dar ženskosti, aby sme povzbudzovali a zdobili mužnosť.

Ako povzbudiť muža v procese vývoja

Existuje mnoho spôsobov, ako byť vrúcnou oporou pre mužov v procese vývoja, s ktorými sa stretávame. Samozrejme, zodpovednosť sa líši v závislosti od muža. Mení sa, ako prechádzame kruhmi intimity v našich životoch.

„Modlite sa za mužov vo svojom živote, chváľte to, čo je na nich vynikajúce, a nech učenie láskavosti spočinie na vašom jazyku.“

Naši manželia sú na prvom mieste. Naši synovia a otcovia sú na druhom mieste. Ďalej sú členovia nášho miestneho cirkevného zboru, bratia, švagrovia, strýkovia, bratranci, synovci, naši učitelia a študenti, šéfovia a spolupracovníci. Cudzinci na ulici alebo v reštaurácii. Vodič nášho Uberu. Sme povolané milovať každého z týchto mužov a povzbudzovať ich na ich ceste, nasmerovať ich pohľad, kedykoľvek je to možné, na povolanie, ktoré dostali ako synovia Adama. Vieme, že láska „všetkého sa nádeja“ (1. K 13:7).

Samozrejme, nie sme voči nim zodpovedné rovnakým spôsobom. Napríklad ja som povolaná, aby som sa osobitne starala o telo svojho manžela (1. K 7:4), čo znamená, že s ním komunikujem úplne inak ako s akoukoľvek inou živou osobou. Som povolaná podriadiť sa jeho autorite (Ef 5:21–24), starať sa o jeho domácnosť (Pr 31; Tit 2:5), milovať a pomáhať vychovávať naše deti (Tit 2:4), a venovať osobitnú pozornosť tomu, ako s ním hovorím (1. Pt 3:1–6).

Nedávno som sa naučila, že to znamená nechať ho robiť rozhodnutia bez pridávania „užitočných“ návrhov, ak o ne výslovne nepožiada. Naučila som sa, že to znamená hovoriť málo alebo vôbec nič o jeho nevinných chybách. Znamená to chváliť ho a ďakovať mu viac ako komukoľvek inému v mojom živote. Podobne ako voda, pomáha to prinášať ovocie v jeho živote — viac sily, radosti a odvahy.

So svojím synom hovorím s rešpektom a snažím sa mu nechať trochu priestoru na to, aby si vyskúšal byť iniciatívny. Poprosím ho, aby mi otvoril dvere, zdvihol niečo, čo nazývam „ťažké“, alebo aby sa pomodlil pred jedlom. Nie sú to prejavy podriadenosti môjmu synovi. Sú to prejavy rešpektu, ktoré majú za cieľ podnietiť a podporiť jeho mladý a krehký zmysel pre mužnosť.

Mužom vo vašom živote, za ktorých nie ste priamo zodpovedná, môžete aj tak preukázať rešpekt a potvrdiť, ba dokonca vyzdvihnúť dobré veci, ktoré Boh prostredníctvom nich koná, tým, že s nimi komunikujete ženským spôsobom. Vyhľadávajte a prijímajte pomoc, keď je to vhodné. Požiadajte o radu alebo informácie, o ktorých viete, že vám ich môžu poskytnúť konkrétni muži. Povedzte „ďakujem“ s úsmevom.

Modlite sa za mužov vo svojom živote, chváľte to, čo je na nich vynikajúce, a nech učenie láskavosti spočinie na vašom jazyku. Prostredníctvom svojho ženského úsilia môžete vytvoriť atmosféru, v ktorej sa ich mužské úsilie v tomto svete oplatí.