Porozumenie hriechu

V Lukášovi 11, Ježiš dáva inštrukcie svojim nasledovníkom ohľadne modlitby, a v ich strede povie: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom… “ (Lukáš 11:13).

Toto nedbalé pomenovanie vlastných učeníkov ako „zlých“ prezrádza udivujúci (pre moderných čitateľov) Ježišov predpoklad, že dokonca aj najlepšie ľudské bytosti sú tak radikálne skazené, že ich môžeme označiť ako zlé. Napriek tomu, že ich volá zlými, Ježiš očividne miluje svojich učeníkov s vrcholnou nehou, dokonca potešením a je ochotný za nich zaplatiť najvyššiu cenu. (Ján 13:17:20–26).

Tento pohľad sa úplne lýši od dominantného pohľadu na hriech a zlo v dnešnom svete. Nikto, okrem tých, ktorí sa držia Ježišovho pohľadu na hriech, nemôže pozrieť na priateľov a rodinu a mať v nich nefalšované potešenie a povedať: „Milujem ich — ale je v nich mnoho zlého! A rovnako aj vo mne!“

Aký je teda biblický pohľad na hriech? Hriech je skrivenie a porušenie srdca od jeho naozajstného centra v Bohu. (Rímskym 1:21–25) Toto pokrivenie vyjadruje zakladný motív ľudského života — túžby srdca každého človeka byť svojím vlastným pánom a spasiteľom. (hadovo pokušenie v Genezis 3:5 bolo „budete ako Boh“)

Søren Kierkegaard používal veľmi moderný termín, keď definoval hriech ako budovanie svojej identity na čokoľvek inom ako Bohu. Táto definícia je len iným spôsobom vyslovená stará biblická téma modlárstva, samoospravedlnenia a sebazbožstenia. Hriech je teda niečo, čo robia všetci neustále. (pozri Rímskym 1:18–3:20. So zhrnutím v 3:20) Ľudia, ktorí opovrhujú Božím zákonom, to robia samozrejme otvorene, ale dokonca aj morálny, náboženský ľudia sa snažia byť vlastnými spasiteľmi zaslúžením si spasenia a dobrými skutkami. Je rovnako možné vyhnúť sa Ježišovi ako Spasiteľovi (byť vlastným spasiteľom) dodržiavaním Božieho zákona ako jeho porušovaním. Každý je rovnako oddelený od Boha —  bez ohľadu na vonkajšie formy správania. Sú to základné motívy samoospravedlnenia a sebazbožstenia, ktoré pokrivujú naše životy a odcudzujú nás od Boha. Kým nie je človek premenený, tieto motívy fungujú ako hlavný dôvod všetkého, čo robíme. Platí to v každej kultúre a v každej spoločenskej triede. V konečnom zmysle je každý jeden rovnaký hriešnik, potrebujúci Ježišove spasenie skrze milosť.

Len čo je tento radikálny pohľad na hriech uchopený, spôsobí prevrat v postoji veriaceho voči druhým, ktorí nezdieľajú jeho alebo jej vieru. Tu sú dva spôsoby, ako vás to zmení:

Poprvé, znamená to, že viac ako kedykoľvek predtým vnímate spoločnú ľudskosť s ostatnými. Biblický pohľad podstatne zmení v kresťanovi prirodzené a tradičné ľudské postoje voči tým, ktorí sa chovajú spôsobmi, ktoré neschvaľuje. Je normálne pre ľudí (ktorých srdcia sa vždy usilujú ospravedlniť samých seba a ktoré sa vždy obhajujú, že oni sú jedným z tých „dobrých“) deliť svet na dobrých a zlých. Ak ale každý je prirodzene odcudzený Bohu a teda „zlý“, potom to platí rovnako pre vrahov ako pre farárov. Biblické učenie o hriechu nám ukazuje úplné preniknutie hriechu a definitívnu nemožnosť rozdeľovať svet úhľadne na hriešnych a dobrých ľudí. Odstraňuje naše postoje nadradenosti smerom k iným a naše zvyklosti vyhýbať sa alebo vylučovať tých, od ktorých sa líšime.

Podruhé, znamená to očakávať neustále nepochopenie — hlavne o hriechu! Správa evanjelia je, že sme zachránení Kristovými skutkami, nie našimi. Ale všetci ostatní (dokonca aj väčšina ľudí v cirkvi) verí, že kresťanstvo je iba ďalšie náboženstvo, ktoré funguje na princípe, že ste zachránení, ak žijete dobrým životom a vyhýbate sa hriechu. Preto keď iní počujú kresťana nazývať niečo „hriech“, veria tomu, že vraví: „títo ľudia sú zlí (a ja som dobrý).To sú tí ľudia, ktorým by sme sa mali vyhýbať, vylúčiť (a ja by som mal byť vítaný). Toto sú ľudia, ktorých Boh odsudzuje kvôli tomuto správaniu (ale ja som Bohom prijatý, pretože ja to nerobím).“

Pod pojmom „hriech" nemusíte myslieť nič z tohto, ale musíte si uvedomiť a počítať s tým, že druhí budú tomu takto rozumieť. Musia. Kým neuchopia hlboký rozdiel medzi náboženstvom a kresťanskou vierou, budú pravdepodobne rozumieť vášmu pomenovaniu niečoho ako „hriech“ ako pokryteckému odsúdeniu — bez ohľadu na vaše popieranie.

Napríklad, ak vás väčšina ľudí bude počuť hovoriť: „Ľudia, ktorí majú sex mimo manželstva hrešia,“ budú ihneď veriť, že na nich pozeráte zhora, že si myslíte, že sú stratení, pretože sa takto správajú, že vy ste jedným z tých „dobrých ľudí“, ktorí nerobia také veci a tak ďalej. Ak ľudia počujú kresťana hovoriť: „Dobre, títo ľudia hrešia, ale nemyslím si, že som čo i len o trochu lepší ako oni — všetci sme hriešnici, ktorí potrebujú milosť,“ budú si myslieť, že hovoríte nezmysly. Úplne inak rozmýšľajú o tom, ako niekto môže pristúpiť a mať vzťah s Bohom a počujú slovo „hriech“ cez tento pohľad.

Táto skutočnosť je dôvodom, prečo múdry kresťania sa snažia vo všeobecnosti vyhnúť verejným prehláseniam o špecifickom správaní ako hriešnom. Radšej sa pokúšajú pomôcť ľuďom počuť radikálnu správu Biblie o skutočnej vnútornej povahe hriechu, jeho všeobecnosti a o spasení skrze milosť. Pokúšajú sa objasniť, že ľudia sú úplne stratení, jedine ak sú príliš pyšní, aby videli, že sú stratení a potrebujú Spasiteľa, ktorý zachraňuje z čistej milosti, rovnako ako topiaci, ktorému je ponúknutá záchranná vesta, umrie, jedine ak si odmietne priznať, že ju potrebuje.

Kresťania musia hovoriť svojim priateľom o hriechu aby vysvetlili našu potrebu Ježiša a Božej milosti, ale musíme tak robiť spôsobom, ktorý dá tento pojem do súvislosti — do súvislosti celej správy Ježišovej záchrany.