Pozor na zrkadlo

Spomínate si na príbeh o Narcisovi? Je to ten hrdý a pekný muž z gréckeho mýtu, čo uvidel svoj odraz na hladine, zamiloval sa do neho, nedokázal sa od neho odpútať, a to ho nakoniec zabilo.

Ako hriešnici sme všetci do určitej miery narcistickí. Ale tá zázračná moc, ktorú nad väčšinou z nás majú zrkadlá, je odlišná od tej, ktorou vládli nad Narcisom. Keď hľadíme do zrkadla, väčšina z nás nie je uchvátená vlastnou krásou, ale naopak, všíma si svoje defekty.

Zrkadlami pre nás nie sú iba tie predmety, ktoré visia na stene. Padnuté, pyšné srdcia dokážu skoro všetko premeniť na zrkadlo. Časopisy, prehliadka obchodného domu, vzájomné porovnanie bankových kont, niečí bezchybný trávnik, obdivuhodné deti, nádherný domov, úspešný biznis alebo rozrastajúci sa zbor, toto všetko sa môže stať zrkadlom. Pretože, keď na ne hľadíme, vidíme v nich svoj odraz. A seba vnímame v porovnaní s nimi ako nedokonalých.

Naša túžba byť uchvátený vlastným obrazom sa stáva narcisistickou obsesiou, ktorá ho však nezmení na niečo krásne. Naopak, naš imidž sa stáva stále sa menacim a iluzórnym odrazom toho, čo svet práve považuje za krásne. Nechceme, aby náš vylepšený zovňajšok mal moc uchvátiť nás samotných pohľadom na svoj obraz, chceme mať moc nad obdivom, s ktorým na nás vzhliadajú ostatní ľudia.

Obdiv ostatných ľudí je našou vlastnou verziou Narcisovho odrazu na hladine jazera.

To je dôvod, prečo je také nebezpečné zameriavať sa na svoj obraz. Mnohí potrebujeme, aby sa naša hriechom poškvrnená a Satanom poháňaná averzia k sebe samému napravila. Lenže to sa nikdy nestane tak, že sa zameriame na svoj vlastný obraz, pretože naša záchrana, pokoj a šťastie sa nedajú nájsť v zdokonalení nášho imidžu, ani v prežití prchavej radosti z obdivu druhých. Nie sme stvorení byť spokojní so svojou vlastnou nádherou. Sme stvorení pre Božiu slávu (Rímskym 1:23). A akokoľvek veľmi sa chceme na Boha podobať (Genezis 3:5), nikdy ním ani zďaleka nebudeme.

Evanjelium, ktoré potrebujeme, nikdy nenájdeme v našich zrkadlách. Na to sa musíme pozrieť cez okno. A tým je Biblia. Biblia nie je zrkadlom, je oknom. Jedine skrze Bibliu vidíme realitu. A jedine skrze Bibliu vidíme „svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží“ (2. Korintským 4:4), vidíme toho, ktorý je: „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ (Ján 1:29) a „uzriem Tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa Tvojím obrazom.“ (Žalm 17:15).

Uzdravenie a náprava tvojej hriechom skazenej narcistickej duše leží v pohľade na Ježiša (Židom 12:2). Nepotrebuješ vidieť svoje lepšie Ja. Potrebuješ vidieť Ježiša a prijať poznanie úžasnej pravdy, že čím viac na neho hľadíš a veríš mu, tým viac sa budeš podobať na jeho nádherný obraz (Rímskym 8:29), že si prijal a ešte prijmeš večný život v Kristovi zdarma ako dar (Rímskym 6:23) a jedine to ťa spraví tým najspokojnejším a najkrajším (Efezským 1:3).

Narcis je pohanským podobenstvom o skutočnom nebezpečenstve. Pozor na zrkadlá — akýkoľvek druh zrkadla. Hľaď do zrkadla tak zriedkavo, ako sa len dá. Namiesto toho hľaď z okna. Akékoľvek okno je pre nás desaťkrát zdravšie než zrkadlo. Ale hlavne sa pozeraj cez okno Božieho slova, aby si videl Ježiša.

On je Spasiteľom (1. Jána 4:14), pokojom (Efezským 2:14) a ziskom (Filipským 3:8), ktoré tak veľmi hľadáš.