Pravé kresťanstvo je boj

Vierou a pokáním? Láskou a nádejou? Chválou a vďakyvzdaním? Pokorou a radosťou? Nie som si istý, čo by som povedal predtým, než som si prečítal Ryleho, ale viem, že by som tú vetu nedokončil tak, ako on:

„Božie dieťa sa vyznačuje dvoma veľkými znakmi… Možno ho poznať podľa jeho vnútorného boja, ako aj podľa jeho vnútorného pokoja.“ (72)

Vojna a mier. Boj a odpočinok. Stret armád a pokoj zmlúv. Kresťan môže mať viac znakov ako tieto dva, ale nikdy nie menej. Je dieťaťom v Otcovom dome a je vojakom vo vojne Spasiteľa.

Táto veta zohrá nemalú úlohu pri mojej záchrane pred zúfalstvom.

Zoskok do vojny

Keď som vstúpil do kresťanského života, netušil som, že vstupujem do vojny. Najprv som sa cítil ako človek, ktorý padá padákom nad slávou spásy — konečne prebudený ku Kristovi, konečne v bezpečí pred hriechom, konečne smerujúci do neba. Ale čoskoro som pristál v krajine, ktorú som nepoznal, uprostred boja, na ktorý som nebol pripravený.

Konflikt bol, samozrejme, vo mne. Nikdy som nepocítil také vnútorné rozdelenie: moja duša, ktorá sa na niekoľko mesiacov cítila ako krajina mieru, sa stala bojovým poľom — vykopané zákopy, nakreslené bojové línie. Zistil som, že ma napadli pochybnosti, ktorým som predtým nemusel čeliť: Ako vieš, že Biblia je pravdivá? Ako vieš, či je Boh vôbec skutočný? Čím viac som zabíjal hriech, tým viac sa mi zdalo, že objavujem ďalšie skryté hriechy — nepatrné, maskované hriechy, plaziace sa do môjho života: sebalichotivé fantázie, kruté posudzovanie ostatných, neposlušné a niekedy hriešne myšlienky, vrtkavá náklonnosť k Bohu. Stále som si užíval určitý pokoj v Ježišovi, ale teraz mi to pripadalo ako pokoj v obkľúčení.

„To isté evanjelium, ktoré prináša pokoj s Bohom, prináša vojnu s hriechom.“

Niečo musí byť zle, pomyslel som si. Kresťan by určite nečelil takej čiernej temnote, takému hlbokému rozdeleniu. Potom teda iste nie som kresťan. Nejaký čas som už Boha nenazýval svojím Otcom, obávajúc sa čo i len predpokladať, že niekto taký rozporuplný ako ja, by mu mohol patriť.

Kresťanské boje

Potom prišiel Ryle. V kapitole jednoducho a výstižne nazvanej „Boj“ mi so zarážajúcou intenzitou dokázal, že „skutočné kresťanstvo je boj“ (66) a každý kresťan je vojak. „Kde je milosť, tam bude aj konflikt,“ napísal so svojou odvážnou vecnosťou. „Niet svätosti bez boja. Nakoniec zistíme, že zachránené duše vždy museli bojovať“ (70).

Nasledovala séria biblických textov — ktoré som na určitej úrovni poznal, no na inej som ich zjavne nepoznal.

• „Bojuj dobrý boj viery“ (1. Tim 6:12).
• „Ak skutky tela duchom umŕtvujete, budete živí“ (R 8:13; alebo tiež Kol 3:5).
• „Oblečte sa do celej výzbroje Božej“ (Ef 6:11).
• „Aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši“ (1. Pt 2:11).
• „Bdejte a modlite sa“ (Mt 26:41).
• „Znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša“ (2. Tim 2:3).
• „Aby si bojoval výborný boj“ (1. Tim 1:18).

To isté evanjelium, ktoré prináša pokoj s Bohom, prináša vojnu s hriechom. Lebo povedať: „Ježiš je Pán,“ znamená tiež povedať: „A hriech ním nie je“ — a nasledovať Ježiša znamená kráčať v povýšeneckej vzbure voči diablovi. Takže ten istý Duch, ktorý nás zahaľuje nebeskou útechou, nás aj oblieka do Božej výzbroje.

Ryleho kapitola ma naplnila zvláštnym uistením. Celé mesiace som sa cítil ako civilista, ktorý sa nejako ocitol uprostred boja; teraz som sa cítil ako nasadený vojak. A moja vojna bola normálna — a dokonca viac než to, bola dobrá.

Normálna vojna

Ak „telo žiada proti duchu a duch proti telu“ (G 5:17), čo môže byť potom normálnejšie, než keď sa kresťania cítia rozdelení a rozpoltení vo svojom vnútri — alebo ako hovorí Ryle, cítiť, že máme v sebe „dva princípy, ktoré súperia o moc“ (72)? Kým máme oboje, telo aj Ducha, vojna bude normálna.

Nemali by sme byť preto prekvapení, keď v sebe nájdeme silnú túžbu nemodliť sa, keď vieme, že sa musíme modliť. Alebo boľavú snahu uspokojiť nejakú túžbu — po jedle, spánku, pití, sexe, zábave — o ktorej vieme, že by sme ju mali odmietnuť. Alebo ťažkú letargiu, keď nás Duch vyzýva, aby sme šírili evanjelium alebo slúžili našej rodine. Alebo vrtkavú zábudlivosť, ktorá otupí popoludní rannú horlivosť. Alebo nutkanie spoliehať sa skôr na naše vlastné chápanie ako na zjavené Božie slovo.

„Prítomnosť vnútorného rozdelenia a protivníka neznamená, že sme prehrali; znamená to, že vojna sa začala.“

V takýchto chvíľach by sme nemali byť prekvapení, rovnako ako ani armáda by nemala byť prekvapená nepriateľskou paľbou. Radšej by sme mali nabrať odvahu. „Zjavne nie sme priatelia so satanom,“ píše Ryle. „Tak ako králi tohto sveta, nebojuje proti svojim vlastným“ (72). Prítomnosť vnútorného rozdelenia a protivníka neznamená, že sme prehrali; znamená to, že vojna sa začala.

Dobrá vojna

Kresťanský boj nie je hocijaká vojna, ale najlepšia vojna, akú kedy svet poznal. „Urovnajme si v mysli, že kresťanský boj je dobrý boj — naozaj dobrý, skutočne dobrý, rozhodne dobrý,“ hovorí Ryle (80). Áno, vojna je krutá. Bitka nás niekedy dorazí a my krvácame. Keď sme na dne, môžeme cítiť pokušenie byť zúfalí. No aj napriek tomu, ó aký je dobrý kresťanský boj.

Je dobrý, pretože Boh nás uisťuje, že pošliape našich nepriateľov (Mich 7:19). Je dobrý, pretože sľúbil, že nás posilní v najhorších chvíľach našej bitky (Iz 41:10). Dobrý aj preto, lebo všetci, ktorí padnú, môžu nájsť odpustenie (1. J 1:9). Lebo zabíjame len hriechy a zlo, nie ľudí (R 8:13). A je dobrý aj preto, lebo táto vojna našu ľudskosť skôr obnovuje, ako ničí (Kol 3:5, 9–10).

A najdôležitejšie zo všetkého je, že bojujeme s Kristom a pre Krista. On je náš veľký kapitán a spolubojovník, ktorý si nás získal pre seba tým, že za nás zomrel, a ktorý teraz sľubuje, že nás už nikdy neopustí (Mt 28:20). „Žil by niekto život kresťanského vojaka?“ pýta sa Ryle. „Nech zostáva v Kristovi, približuje sa k Nemu a pevne sa drží Krista každý jeden deň“ (76).

Dnes teda kráčajme pod zástavou „Kristus je lepší,“ neprekvapení a neohrození bojom, pripravení vytasiť meč proti všetkému inému v nás, než je On. A hľaďme na deň, keď sa „dva veľké znaky“ kresťana stanú jedným a vojna ustúpi pred nekonečným Ježišovým pokojom.