Prechádzaj sa po nekonečnom brehu Jeho radosti

Povráva sa, že, keď raz jednému staršiemu pastorovi a dobre známemu teológovi položili otázku, čo bolo najvyšším teologickým vrcholom, ktorý dosiahol za roky štúdia a kázania, odpovedal veľmi jednoducho: „Viem, že ma Ježiš miluje, lebo mi to hovorí Biblia“ (pozn. prekl.: verš z piesne Jesus loves me this I know, for the Bible tells me so).

V prvej chvíli som sa len pousmial nad pastorovou šikovnou odpoveďou. Neskôr som sa však nad jeho odpoveďou zamyslel. Niečo to vo mne zanechalo.

Po rokoch života strávených brázdením horských hrebeňov, ktoré človek ako ja nikdy ani len nevidel, vychutnávajúc si Krista spôsobom, ktorý nepoznám, rozprávajúc o teologických nuansách, ktorým ani nerozumiem — po desiatkach rokoch kresťanského života, ktoré strávil cestovaním –, si nepriniesol žiadny väčší suvenír, ako taký, ktorý môžeme počuť z úst malého dieťaťa. Napriek všetkým svojim pádom aj víťazstvám, vrcholom aj údoliam, dobrým aj zlým chvíľam nikdy nezabudol na Božiu škôlku, v ktorej sa učí o Jeho láske. Táto láska bola ako pevné múry postieľky pre srdce dieťaťa.

Odpovedal by som rovnako?

Má Boh zo mňa radosť?

Keď počujeme, že nás Boh miluje, môžeme si predstaviť rôzne veci. Hovoríme tomu oceán. Spievame o tom piesne, ale príliš často plávame len po povrchu a uprednostňujeme informácie, ktoré sú pre nás praktickejšie, aktuálnejšie a vecnejšie. Svet zostáva neprebádaný. Ale Boh nám túži dať celý text tejto detskej piesne. Skrze Izaiáša hovorí svojmu ľudu:

„Budeš ozdobnou korunou v ruke Hospodinovej a kráľovským diadémom na dlani svojho Boha… pomenujú ťa: Moja Obľúbená, a tvoju krajinu: Vydatá; lebo Hospodin má v tebe záľubu a tvoja krajina bude vydatá. Lebo ako mládenec sa žení s pannou, tak sa ožení tvoj Staviteľ s tebou; a ako sa ženích teší z nevesty, tešiť sa bude z teba tvoj Boh“ (Iz 62:3–5).

„Aby sme sa mohli usmievať pred Bohom, musíme znovu spoznať veľkosť jeho úsmevu a jeho zjavenú radosť, ktorú má zo svojho ľudu.“

Boh ťa má rád. Má v tebe záľubu. Usmieva sa na teba — a nie preto, že by za tebou stál niekto múdrejší, vyšší, krajší alebo svätejší. On sa pozerá do očí každému svojmu vykúpenému dieťaťu a hovorí mu o svojej láske k nemu, ktorá je v Jeho Synovi. Takýto postoj má Boh voči nám. Nie kvôli našej vlastnej hodnote, ale kvôli Kristovej hodnote.

Tvoje dedičstvo v Kristovi — Boží úsmev — zatieni všetky svetové poklady. Raduje sa, keď ťa vidí, teší sa, keď ťa má pri sebe. Tak ako radosť ženícha prezrádza úsmev, ktorý má na tvári, keď vidí svoju nevestu stáť na konci uličky. Boh, ktorý povolal vesmír k existencii, spieva nad tebou.

„Hospodin, tvoj Boh, je uprostred teba ako zachraňujúci hrdina. On radostne zaplesá nad tebou, obnoví ťa vo svojej láske, bude s plesaním jasať nad tebou“ (Sof 3:17).

Utíšila ťa niekedy Jeho láska? Už si si niekedy jednoducho sadol/la a spieval/a si pre seba: Viem, že ma Ježiš miluje, lebo mi to hovorí Biblia? Ponoril/a si sa už niekedy pod hladinu preskúmať pocity Božieho srdca, ktoré cíti voči svojej neveste? Tento pastor objavil, že Božia láska voči nemu je morom, ktoré nemá dno. Jeho zrelosť a dospelosť ho neviedla skúmať iné moria. Viedla ho do potápania sa hlbšie.

Chce ťa mať tam, kde je On

Niektorí z nás sa už postupom času pozerajú na Božiu lásku ako na otrepanú a klišé frázu a vytvára to v nás obraz, že Božia láska je niečo ako detský bazénik kresťanského života. Preto nás to zastavuje, aby sme zanechali slová piesne za nami kvôli vyšším a dôležitejším veciam. Zabúdame stáť v úžase, ako to hovorí C. S. Lewis vo svojej známej kázni Váha slávy:

„Aby sme sa mohli zapáčiť Bohu… aby sme mohli byť skutočnou súčasťou Božej radosti… aby sme boli milovaní Bohom, nielen poľutovaní, ale aby z nás mal radosť, ako keď sa umelec teší zo svojho diela, alebo otec zo svojho syna — zdá sa to nemožné. Váha alebo bremeno slávy, ktorú naše myšlienky dokážu len sťažka pochopiť. Ale tak to je.“

Ako odlišne by sme sa modlili, ako inak by sme evanjelizovali, ako inak by sme Ho oslavovali a skúmali Jeho slovo, keby sme skutočne verili, že Boh, ktorého sme našli, nás chce mať naozaj pri sebe a pritiahnuť nás k sebe? Keby sme uctievali Boha Písma, ktorý nás volá pod svoje krídla (L 13:34).

Pastor vedel, že náš Otec neprevracia očami, keď odovzdáva kráľovstvo svojim deťom. Namiesto toho hovorí: „Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo“ (L 12:32). Úprimne z celého srdca očakával pochvalu na konci svojho životného behu: „Správne, dobrý a verný sluha… vojdi v radosť svojho pána“ (Mt 25:23). Keby sme si tiež tak uvedomili, že Ježiš zomrel, aby nás ochránil od pekla a od vzdialeného okraja neba. On zomrel, aby nás priviedol k sebe: „Zasa prídem a poberiem vás k sebe, aby aj vy ste boli tam, kde som ja“ (J 14:3).

Chce nás mať pri sebe, pretože má radosť zo svojho ľudu. Máme vzťah s týmto šťastným a radostným Bohom? Bohom, ktorého obrovská miera radosti vedie jeho ľud do ponorenia do večnosti?

Každé ráno nový úsmev

John Piper svojím životom hlása, že Boh sa cez nás najviac oslavuje, keď sme v Ňom najviac spokojní. A ako v Ňom máme byť spokojní? Hlbšie poznaj Jeho spokojnosť s tebou v Kristovi. Bez výčitiek alebo prílišných požiadaviek na seba sa pozri na to, ako po nás túži. Ako je skutočne šťastný zo svojich vykúpených ľudí. Nikto Ho nenútil, aby si nás adoptoval.

„Ako odlišne by sme sa modlili, keby sme skutočne verili, že Boh, ktorého sme našli, nás chce mať naozaj pri sebe a pritiahnuť nás k sebe?“

Možno mnohí z nás nemáme radosť v našich kresťanských životoch, lebo predpokladáme, že Boh je z nás tak isto sklamaný, ako sme my často sklamaní zo samých seba. Deti sa nemôžu tešiť z otca, ktorý na nich pozerá ľahostajne. A cez toto sme sa nedostali. Deti zbožňujú byť niekoho radosťou. Milujú kričať: „Oci, pozri,“ a sledovať úsmev na jeho tvári, keď urobia kotrmelec. Aj napriek tomu, že svojím hriechom môžeme stále zarmucovať Otca aj Ducha, ktorého do nás vložil, úsmev na Otcovej tvári nahradí nespokojnosť, ako keď Slnko nahrádza Mesiac každé jedno ráno. Jeho smiech, ako aj Jeho milosť, sú nové každé ráno.

Aby sme sa mohli usmievať pred Bohom, musíme znovu spoznať veľkosť jeho úsmevu, jeho zjavenú radosť, ktorú má zo svojho ľudu a ktorá nás vyzýva k tomu, aby sme boli tak veľmi šťastní, ako len ľudia môžeme byť — v Ňom. V tomto tkvie naša radosť: Nie žeby sme my mali radosť v Bohu, ale že On sa prvý rozhodol, že sa bude tešiť z nás. Naša radosť nikdy nepredbehne radosť nášho nebeského Otca. Nie náš, ale Jeho úsmev a radosť stvorila vesmír. My, ktorí túžime po tom, aby bolo oslávené Božie meno, sa budeme učiť každodenne stáť na tejto pravde. Keď to tak budeme robiť, možno viacerí z nás si na konci životnej cesty s úsmevom povieme: „Viem, že ma Ježiš miluje, lebo mi to hovorí Biblia.“