Prečo by kresťania nemali vstupovať do manželstva s nekresťanmi?
ydant @ Flickr.com, https://www.flickr.com/photos/ydant/5068229023/
- 2. Júl '14
- 5 minút
- 6731
- 50
Odkedy s Timom slúžime v zbore, asi najčastejšie sa stretávame s otázkou manželstva kresťana s nekresťanom — či už párov, ktoré sa plánujú vziať alebo aj zosobášených párov. Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, o čo jednoduchšie by bolo, keby som seba v rozhovore so snúbencami jednoducho nahradila niekým z tých už zosobášených párov.
Mohol by sa tak porozprávať s ľuďmi zúfalo sa snažiacimi nájsť nejaký dôvod — „výnimku z pravidla“, len aby si mohli vziať neveriaceho človeka. A bolo by zbytočné, aby som ja poukázala na tie pasáže z Biblie, kde sú upozornenia pre slobodných kresťanov, aby sa „sobášili v Pánovi“ (1. Korintským 7:39) a aby „neťahali cudzie jarmo s neveriacimi“ (2. Korintským 6:14). A tiež na starozákonné predpisy proti sobášom s cudzincami, ktorí uctievajú iného boha a nie jediného Boha Izraela (3. Mojžišova 12 — Mojžiš si vezme ženu z iného národa, ale veriacu v to isté, čo on).
Tieto pasáže sú totiž len jedny z mnohých; lebo ak niekto dovolil svojmu srdcu zasnúbiť sa neveriacemu, myslím, že Bibliu už „degradoval“ z postu nemeniteľných pravidiel viery a života viery. Namiesto toho sú tu len alternatívy otázky hada v raji „či naozaj riekol Boh?“ Akoby práve ich prípad bol najvhodnejším kandidátom na výnimku, pretože „musíme brať do úvahy, ako veľmi sa ľúbia, ako neveriaci podporuje veriaceho a rozumie kresťanskej viere, ako veľmi sú ich duše spriaznené… “, až na to, že nie sú spriaznené v oblasti viery.
Unavená a netrpezlivá z tohto kolotoča mám niekedy sto chutí vybuchnúť a povedať: „To nebude fungovať. Nie dlhodobo. Manželské spolužitie nie je ľahké, ani keď sa vezmú dvaja kresťania, ktorí si po duchovnej stránke úplne rozumejú. Ušetri si sklamanie a proste to skonči.“ Avšak takýto tvrdý prístup nemá nič spoločné s Kristovou láskavosťou, ani nikoho nepresvedčí.
„Smutnejší a múdrejší“
Kiež by sa mi tak podarilo dať dokopy tie smutnejšie a múdrejšie ženy a mužov, ktorí sa ocitli v zmiešanom manželstve (buď z vlastnej naivity alebo kvôli nádeji, že ten druhý sa obráti potom, keď sa už zoberú) s tými bezstarostnými optimistami presvedčenými, že ich vášeň a oddanosť prekoná všetky prekážky. Týmto nie je dosť ani argument jednoduchej neposlušnosti. Stačilo by ale aspoň 10 minút rozhovoru s človekom, ktorý žije v takto zmiešanom manželstve (alebo možno len minúta, ak je človek dostatočne výstižný). Slovami jednej ženy vydatej za priam dokonalého muža, ktorý nebol kresťanom: „Ak si myslíš, že si osamelý predtým, než vstúpiš do manželstva, tak je to nič oproti tomu, aký osamelý v tom manželstve budeš.“
Teoreticky jedinou efektívnou metódou farárov by mohlo byť: nájsť osobu ochotnú otvorene hovoriť o týchto problémoch a ťažkostiach a pozvať ju do služby poradenstva pre páry, čo sa chystajú urobiť veľkú chybu a vstúpiť do manželstva, kde jeden kresťanom je a druhý ním nie je.
Alternatívnou metódou by mohla byť cesta nejakého filmára po kraji s cieľom filmovať ľudí žijúcich v takomto manželstve, urobiť s nimi rozhovory, zostrihať tak asi 20 až 30 párminútových záberov — a boli by to príbehy a argumenty z prvej ruky. Takéto príbehy by mali oveľa väčšiu váhu ako len nejaká teoretická prednáška o tomto probléme.
Tri dôsledky takéhoto spolužitia
Zatiaľ vidím tri možnosti, ako môže dopadnúť toto nerovnocenné manželstvo („nerovnocenným“ myslím, že skutočný, vrúcny kresťan si chce vziať „papierového“ kresťana alebo dokonca niekoho, kto má od kresťanskej viery veľmi ďaleko):
1. V záujme súladu a harmónie v manželstve bude kresťan/ka nútený/á odsúvať Krista na okraj. Nemusí to automaticky znamenať odmietnutie kresťanskej viery, ale v oblastiach ako napríklad osobný duchovný život, pohostinnosť voči kresťanom (stretnutia skupiniek, ubytovanie niekoho, kto to súrne potrebuje, … ), podpora misionárov, platenie desiatkov, výchova detí vo viere, spolupatričnosť s ostatnými kresťanmi — prístup a jednanie podľa kresťanskej viery bude musieť byť potlačené, alebo sa tomu bude treba vyhýbať, len aby bol doma pokoj.
2. Ak sa kresťan v manželstve striktne pridŕža kresťanského života a praktizovania viery, neveriaci partner by sa mohol cítiť prehliadaný. Ak manžel/ka nerozumie, aký má zmysel štúdium Biblie a modlitba, misijné cesty či pohostinnosť, tak sa ich nemôže alebo nebude zúčastňovať, zatiaľ čo ten druhý — kresťan áno. Medzi nimi nemôže rásť súdržnosť a jednota, ak jeden nemôže byť súčasťou dôležitých aktivít toho druhého.
3. Takéto manželstvo je stresujúce a rozdeľuje manželov, alebo je stresujúce, ale manželia zostávajú spolu, len sa dohodnú na nejakom kompromise. Potom sa jeden alebo druhý v určitých oblastiach prispôsobí, ale obaja sa cítia osamelí a nešťastní.
Chceli by ste žiť v takomto manželstve? V takom, ktoré bude brániť rastu vašej viery alebo bude brániť vašej jednote ako páru, alebo oboje naraz? Zamyslime sa znova nad textom z 2. listu Korintským 6, 14, kde sa hovorí, aby sme neťahali cudzie jarmo s neveriacimi. Nie je veľa ľudí venujúcich sa roľníctvu a farmárčeniu, ale skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, ak by roľník zapriahol do jedného voza vola a osla. Drevené jarmo, navrhnuté tak, aby zjednocovalo ich silu, by sa vychyľovalo kvôli odlišnej veľkosti, váhe, rýchlosti a pohybu oboch zvierat. Spôsobovalo by im to len vzájomné štuchanie a kopanie namiesto zjednocovania, pretože ich pracovná sila by bola nerovnomerne rozložená. Rovnako aj manželstvo kresťana s nekresťanom nie je len nerozvážnosťou, ale je nefér aj voči nekresťanovi, a stane sa pre oboch len akýmsi „experimentom“, ako v prípade spomínaného vola a osla.
Naša skúsenosť
Jeden z našich synov začal pred pár rokmi tráviť veľa času so ženou židovského pôvodu, ktorá k viere nemala žiadny vzťah. Neraz nás počul rozprávať o ťažkostiach a problémoch, ktoré by mohli vzniknúť v manželstve, keby ho títo dvaja uzavreli, takže vedel, že manželstvo tu neprichádzalo do úvahy (a to sme mu pripomínali možno až príliš často). Napriek tomu sa ich priateľstvo prehlbovalo, až to prerástlo do hlbšieho vzťahu. Náš syn jej však povedal: „Nemôžem si ťa vziať, pokiaľ nie si kresťanka, a ty sa nemôžeš stať kresťankou len preto, aby si sa za mňa vydala. Budem s tebou chodievať do kostola, ale ak to myslíš vážne, budeš si musieť pomôcť sama — nájdi si skupinku, čítaj knihy, rozprávaj sa s rôznymi ľuďmi, ale nie so mnou.“ A keďže je to naozaj poctivá a statočná žena, začala skúmať Bibliu a jej pravdivosť. Zatiaľ čo ona rástla v zachraňujúcej viere, náš syn začal na naše prekvapenie rásť vo svojej viere, aby s ňou udržiaval krok. Jedného dňa mi povedala: „Váš syn si so mnou nemal začínať!“ Naozaj sa obrátila, a keď ju krstili, náš syn držal nádobu s vodou. O týždeň nato ju požiadal o ruku, už sú manželmi 2,5 roka a obaja rastú a zápasia. Sme vďační, že sa stala súčasťou našej rodiny a tiež Kristovho tela. Oboch ich veľmi milujeme.
Spomínam len túto moju osobnú skúsenosť, ale mnohí naši priatelia slúžiaci v zbore zažili situácie, keď deti vstupovali do manželstva mimo viery. Pre mňa z toho vyplynulo poznanie, že aj v kresťanskej domácnosti, kde sú výchova a rozhovory zamerané na Božie veci (a kde sa rodičia snažia pomôcť zničeným manželstvám), sa deti zahrávajú so vzťahmi. Tieto vzťahy sa prehĺbia viac, než sa očakávalo, a neskončí to vždy šťastne. Ak sa toto deje v rodinách kresťanských vedúcich, čo potom možno očakávať od ostatných? Potrebujeme počuť názor mužov a žien z takýchto manželstiev. Oni vedia, na základe vlastnej bolesti, prečo to nie je len o neposlušnosti, ale tiež o nerozvážnosti.
Copyright © 2012 Kathy Keller. Pôvodný článok nájdete na thegospelcoalition.org
Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.